Kto číta môj web, hoci aj nepravidelne, tak už musí vedieť, že okrem stavby deproňákov sa aktívne venujem aj RC autám a okrem stavby modelov som aktívny aj organizačne. Jeden rok som dokonca pôsobil ako predseda Rady automodelárov a člen predsedníctva Zväzu modelárov Slovenska, ale pre isté organizačné aj osobné dôvody som sa funkcie vzdal. No na modelárstvo a veci organizačné som nezanevrel. Aj preto som neodmietol ako predseda Model-Klubu Veľký Krtíš účasť na konferencii, ktorá raz za štyri roky predchádza Valnému zhromaždeniu Zväzu modelárov. Pôvodne som sa chystal napísať len pár poznámok v jednom článku, no situácia, zdá sa, naberá dramatický smer, preto je tento príspevok len začiatok.
Tohoročná konferencia automodelárov sa konala v sobotu 25. októbra v Banskej Bystrici. Pripravil ju súčasný predseda KAMS Ivan Kalčevský a vzhľadom na počet zúčastnených, desať (ktorí prisľúbili účasť) sa konala v salóniku reštaurácie Barumka na Partizánskej ceste. Je to vedľa čerpačky neďaleko bývalého sídla Zväzarmu, teda všetci sme to ľahko vedeli nájsť. O desiatej sme tam boli všetci, takže sme mohli začať podľa predloženého programu, ktorý sme dostali vopred.
Program konferencie klubu automobilových modelárov konanej v Banskej Bystrici 25.októbra 2014
1. Otvorenie konferencie
2. Voľby pracovného predsedníctva
3. Voľby komisií
a. Voľba mandátovej komisie
b. Voľba volebnej komisie
c. Voľba návrhovej komisie
4. Správa mandátovej komisie
5. Správa o činnosti za predošlé volebné obdobie
6. Voľby rady KAMS
7. Správa volebnej komisie
8. Voľba delegátov na konferenciu ZMOS u
9. Návrh na člena kontrolnej komisie ZMOS u
10. Diskusia
11. Správa návrhovej komisie
12. Uznesenie
13. Záver
Zišli sme sa v podstate starí známi, až na dvoch, ktorých som ja nepoznal, takže sa rokovanie nieslo v priateľskom duchu a vecne. Ivan si už vopred zaistil moju organizačnú spoluprácu, takže som okrem dostatočného množstva papiera na poznámky mal som sebou aj notebook, aby som bol schopný ihneď spracovať zápisnicu a uznesenie z konferencie a teda som si počas rokovania všetko podrobne zapisoval. Tak ako aj na minulej konferencii, hoci som sám zabudol, že som bol jej zapisovateľom, ale kamoši mi to pripomenuli. Ako ten čas letí…
Po zvolení trojčlenného pracovného predsedníctva sme zvolili aj trojjedinú trojčlennú volebno-mandátovo-návrhovú komisiu, aby ostali aj delegáti, ktorí nie sú členmi nejakej komisie 😉
Tu musím pripomenúť, že predseda vopred pripravil nie len prezenčku so všetkými potrebnými údajmi, ale aj cesťáky (predvyplnené), takže sme si ich mohli z domu doniesť vytlačené a podpísané a tajomníka sme ničím nezdržiavali. A aj hlasovanie bolo rýchle preto, že Ivan pripravil pre každého delegáta hlasovací lístok s číslom klubu a veľkými číslicami jasne vyznačeným počtom mandátov (členov klubu), ktorých tento lístok pri hlasovaní reprezentuje. Pretože nie počet delegátov, ale počet mandátov je rozhodujúci. Prečo to tak zdôrazňujem pochopíte pri čítaní mojich postrehov z nedeľnej konferencie leteckých modelárov…
Ale späť k autíčkam. Peťo Tauber za mandátnu komisiu konštatoval, že konferencie sa zúčasťňuje 7 delegátov so 61 mandátmi z celkového počtu 90, teda 67,7% a konferencia je podľa stanov ZMoSu uznášaniaschopná. Nič teda nebránilo pustiť sa do seba a do problémov.
Ivan začal prednesom správy o činnosti automobilových modelárov za uplynulé štyri roky. Hlavným posolstvom bola informácia, že ubúda aktívnych pretekárov a je problém zorganizovať majstrovské preteky v niektorých kategóriách. S výnimkou buggy sa odbornosti realizujú na regionálnej úrovni, prakticky vymizla prax z dávnych rokov cestovať na pretek cez celé Slovensko.
Ukončenie aktívnej činnosti zapríčinilo aj nutnosť doplnenia Rady KAMS. Vzhľadom na nízky počet automodelárov nebol problém s navrhnutím nových členov za jednotlivé odbornosti. Najmä keď dráhových modelárov (SRC) združuje už len jediný klub na Slovensku. Sami títo ľudia chápu, že kategória potrebuje nejaké vedenie, ak nemá úplne zakapať. Trochu sme sa doťahovali ohľadne desiatok elektrických cestných modelov, často označovaných ako DTM.
Pamätám si dobu, keď tieto modely, štvorkolky, začali valcovať moju srdcovku, Pro 10 okruhové modely 2WD. Postupom času sa modely technicky vyvinuli a začali sa objavovať rôzne „krajové špeciality“ v technických špecifikáciách niektorých komponentov. Zvady ohľadne toho, čo povolené môže byť a čo už nie a riziko nekonania Majstrovstiev Slovenska ma viedli k návrhu všetkým zainteresovaným, ktorý podľa mojej mienky dokázal predĺžiť život týmto modelom.
Išlo o to, že som v hádke o platnosť medzinárodných technických pravidiel EFRA (o súťažných nikto nepochyboval) a možnosti postupu národného šampióna na Majstrovstvá Európy a súčasne obľúbených regionálnych pretekov s odlišnými špecifikáciami navrhol jednoduché riešenie. Seriál Majstrovstiev Slovenska jazdiť podľa technických pravidel EFRA s možnosťou postupu reprezentácie a ostatné preteky jazdiť ako nemajstrovské pohárové s pravidlami podľa uváženia organizátora, veď pretekári sami rozhodnú, či im vyhovujú a budú sa ich zúčastňovať.
Pre nezainteresovaných: Takmer vždy išlo a ide o povolené motory, akumulátory a pneumatiky, teda komponenty zabezpečujúce konkurenčnú výhodu a ich rôzne obmedzenia majú za cieľ „zrovnoprávniť“ všetkých na dráhe po technickej stránke. Kameňom úrazu je snaha vždy predpísať konkrétny produkt a nie jeho prostú špecifikáciu. Na čo oponenti reagujú (ne)dostupnosťou tohto konkrétneho typu dnes alebo v blízkej budúcnosti (možno) a môj skromný názor je, že ide tiež o kšeft toho, kto tieto preteky organizuje a na Slovensku materiál zabezpečuje.
Dnes je ale pretekárov v DTM tak málo, že sa takmer nemá kto s kým hádať. A každá reštrikcia môže viesť k výraznému „odpadu“ aktívnych pretekárov. Bystričania jazdia Stock (základnú kategóriu) s „plechovým“ (feritovým) motorom typu MIG 500 (Mabuchi 540), Košičania so striedavým motorom 17,5 závitu. Technickú stránku veci si nechám pre iný článok. Špičkovú kategóriu „Modified“ už u nás nejazdí nikto. Nikto nemá ochotu vrážať stovky eur ročne do motorov, akumulátorov a pneumatík, keď sa povozí aj s lacnejšou Stock kategóriou.
Takže ako „otec“ myšlienky rozdelenia DTM v záujme prežitia tejto kategórie v minulosti som považoval za nevyhnutné pokúsiť sa teraz „zbratať“ tieto dva „znepriatelené tábory“ a navrhol im na prechodnú dobu spoločné jazdenie modelov s obidvomi pohonmi a samozrejme umožnenie štartu vzájomne na svojich pretekoch pretekárom z druhého „tábora“. Opäť v záujme zachovania kategórie, hoci práve tieto autá pochovali moje 2WD placky 🙁 Prisľúbili obaja, že áno a ako nový šéf sekcie bol zvolený Rado Baláž, zástanca plechoviek. Hoci zákulisné info hovoria, že nikto nechce nikam cestovať. Ale aj na to mám „fintu“ ;). Dúfam teda, že spolu nájdeme riešenie v záujem pretekov, pretekárov a modelov 1:10 DTM s pohonom elektromotorom na všetky štyri kolesá. Aj za cenu, že ich začnem sám jazdiť 😀
Keď sme vyriešili aj problém „trénera“ DTM, prišla na rad voľba šéfa KAMS. Ja sa na akúkoľvek oficiálnu funkciu stále necítim, mám stále dosť práce vo svojej firme a so svojimi modelmi, navyše aktívne teraz ani nepretekám v žiadnej kategórii, takže som ani nepípol, takže to ostalo zase len na Ivana, ktorý ale šéfuje dobre a preto nikto nemal námietky proti jeho práci a výsledkom.
Keďže sa blíži Valné zhromaždenie Zväzu modelárov Slovenska, zvolili sme aj piatich delegátov za automodelárov. Nijaká veľká tlačenica nebola, zase ale nebolo treba ani nikoho lámať. Kto má záujem o dianie medzi automodelármi aj modelármi všeobecne a nie je mu ľahostajný ďalší vývoj v hobby aj jeho oficiálnej organizácii, ten si jednu voľnú sobotu alebo nedeľu na schôdzovanie nájde. Nakoniec tam pôjdeme ja a Ivan, Kalčevský, Pavel Bálint, Peter Tauber a Rado Baláž. Na VZ sa bude voliť aj nová kontrolná komisia, naším kandidátom bude Pavel Bálint z Košíc.
Pôvodne sa malo rokovať aj o návrhu zmien stanov ZMos, ale keďže termín na predloženie pripomienok a návrhov už skončil, tak sme sa na konferencii nimi nezaoberali, schvaľovať sa budú až na Valnom zhromaždení. Mal som však možnosť vidieť nejaké materiály a musím povedať, že som sklamaný a pobúrený. A nie som sám.
Nemyslím si totiž, že náš zväz nutne potrebuje riešiť čestného predsedu a že je potrebné kvôli tomu meniť stanovy, aby taká funkcia bola do nich vložená. A nemyslím si, že by ktokoľvek mal nárok na takúto funkciu. A už vôbec si nemyslím, že by ktokoľvek vo funkcii čestného predsedu mal mať nárok zúčastňovať sa rokovania Predsedníctva ZMoS a mal mať na ňom poradný hlas. Čo sme my alebo naši volení zástupcovia nesvojprávni a neskúsení, že potrebujú od niekoho radiť? Funkcia čestného prezidenta zväzu sa mi jednoducho nepáči a som proti nej. Za poctivú prácu treba poďakovať, za zlú vyhodiť a uvoľniť miesto iným. V opačnom prípade mi to zaváňa snahou o manipuláciu a ovplyvňovanie, o snahu niečo z minulosti zakryť. Úplne inak sa potom javia nedávno minulé „chyby a omyly“ v rôznych kauzách, ktoré lomcovali najmä raketovými modelármi.
Najbohatším bodom programu, ako vždy často, bola diskusia. Dôležité a nevyhnutné veci sme mali vyjasnené a poschvaľované, mohli sme sa baviť o tom, čo nás trápi a čo by sme radi zmenili.
Paľo Bálint pripomenul, že v poslednom čase obľúbená kategória automodelárstva, driftovanie, nie je súčasťou ZMoSu a predstavuje to celkom veľkú potenciálnu členskú základňu. Drift ako lacná entry kategória by sa mohla stať zdrojom ďalších pretekárov a v prípade členstva v ZMoSe vieme ponúknuť týmto ľuďom k využívaniu naše dráhy.
Ozvali sa aj hlasy, že títo ľudia majú „problém“ s atmosférou, ktorá vládne na našich pretekoch. Až prílišná súťaživosť, hraničiaca s agresívnym správaním, praktická absencia skutočného rozhodcu ako strážcu pravidiel s efektívnym potrestaním porušovateľov pravidiel a s odvolávaním sa na možnú ďalšiu neúčasť previnilca po jeho potrestaní na ďalšom preteku. Benevolencia v snahe „zachrániť“ preteky. Verím týmto dôvodom, konečne veď to bol aj dôvod, prečo som ja prestal rozhodovať preteky automodelárov. Ako rozhodca som zasahoval, no organizátor preteku neurobil svoju časť „roboty“, práve preto, že by mohli títo pretekári nabudúce neprísť. Keďže sa mi takéto poňatie súťaženia, kedy platilo jediné pravidlo silnejšieho psa, nevedel akceptovať, prestal som preteky rozhodovať a vlastne aj jazdiť som po pár pokusoch začal radšej v Čechách, kde som takéto niečo nikdy nevidel. Aspoň nie na pretekoch, ktorých som sa zúčastňoval.
S agresívnymi pretekármi (a ich doprovodom) je potrebné urobiť rázny koniec. Ukazujú to moje skúsenosti riaditeľa preteku vo Veľkom Krtíši a podľa slov P. Bálinta aj košické. Možno bude o jedného alebo dvoch pretekárov menej, ale na druhej strane to neodradí prípadných ďalších, ktoré nepotrebujú vyhrávať za každú cenu a berú modelárstvo ako šport aj zábavu, nie súboj.
P. Bálint vyjadril presvedčenie, ze za súčasným stavom jednotlivých kategórií modelárstva je súčasné vedenie ZMoS a jeho prezident pán Šulc. Zmena vedenia raketových modelárov v nedávnej minulosti bola čiste účelová a pravdepodobne v rozpore so stanovami.
Generálny sekretár p. Juraj Búda oponoval, že Miroslav Šulc sa stal obeťou intríg a podvodu zo strany pána Szabóa a celá záležitosť sa stále rieši. Tu som sa musím zastať Paľa Bálinta, lebo si pamätám z čias svojho pôsobenia v Predsedníctve ZMoS, že som musel nie raz upozorňovať, že akýkoľvek vážny problém, aj personálny v prípade nekonania príslušného funkcionára, sa musí postupovať dôrazne ale len v zmysle platných stanov a doplňujúcich smerníc, inak sa nevyhneme maléru. Zdá sa že ma nikto nepočúval alebo boli radi, že už ma počúvať po mojom odchode nemusia. Výsledkom sú rôzne trestné oznámenia, sťažnosti a iná oficiálna korešpondencia.
Bálint musel prízvukovať, že podľa jeho názoru vylúčenie pána Búraja bolo v rozpore s platnými stanovami a jeho podnet podaný na Valnom zhromaždení nebol riešený a doteraz naň nikto z predsedníctva nereagoval. Ďalej terajší prezident nesplnil svoj „predvolebný sľub“, že bude hľadať iné zdroje financovania ZMoS, napríklad z eurofondov a grantov. Na to Ivan Kalčevský oponoval, že využívať eurofondy je problém, nakoľko sú to prostriedky účelovo viazané a u nás je problém tieto podmienky splniť.
Tu mi nedá nespomenúť kauzu Komisie marketingu, ktorej som mal tú česť byť pred dlhými rokmi členom a vraj aj predsedom. Boli časy, kedy som sa celkom orientoval v biznise aj podmienkach sponzoringu a reklamy a ako riaditeľ malej firmy aj nášho klubu dokázal pre náš klub zabezpečiť (z iných firiem) viac peňazí ako všetky ostatné kluby v Združení technických a športových činností okresu dokopy. Svoje skúsenosti a postupy som ponúkol Zväzu, na čo bola menovaná komisia a v nej traja členovia. Dvaja sme sa celkom dobre poznali a často sme si telefonovali, aj o práci v komisii. za niekoľko rokov ale nebol vtedajší tajomník/sekretár pán Jorík schopný zvolať komisiu a tak oficiálne spustiť jej činnosť, hoci sme ho o to pár krát žiadali. Čas ubehol, doba a podmienky sa splnili. Tajomník mal však od nás pokoj a mohol (ne)robiť čo chcel. Myslím si ale, že aj dnes je možné nájsť rôzne možnosti financovania rôznych našich činností aj inak, ako pomocou štátneho rozpočtu, len by to chcelo ľudí so súčasnými skúsenosťami a hlavne záujmom robiť to.
Štát podporuje v prvom rade olympijské športy a v druhom rade neolympijské, avšak mediálne známe. Čo podľa úradníkov modelári nie sú. Tento mesiac som mal rokovanie s majiteľom budovy, kde sídli náš klub aj krúžok mládeže a ten prejavil údiv nad tým, že nám mesto neprispieva na bežnú činnosť a náklady na priestory, keď kopu prachov dostávajú napríklad futbalisti, pričom výkony nič moc. Reagoval som bonmotom, že keby sme mali v predsedníctve klubu napríklad primátora, asi by sme neriešili takýto problém 😉
Paľo Bálint sa dotkol aj starého problému členstva Juraja Hudého, výrobcu modelov a príslušenstva, v ZMoSe a jeho platby členského. Juraj totiž vždy „odmietal“ platiť členské a argumentoval, že on sa zúčastňuje pretekov ako firma. Pritom EFRA (medzinárodná federácia automodelárskych klubov) dovoľuje držať licencie len reprezentantom národných (auto)modelárskych federácií. Hoci je Juraj výrobca špičkových automodelov, ak nie je riadnym členom ZMoSu a neplatí si príspevky, nemá právo pretekať ako zástupca ZMoSu na medzinárodných pretekoch a niekto by už konečne mal nabrať odvahu a túto vec definitívne vyriešiť. ZMOS platí do EFRA nemalé poplatky a neobstojí argument, že Hudý si licenciu zaplatí. Zaplatí nezaplatí, patrí len členovi ZMoS a basta. To je môj názor.
Rado Baláž položil aj otázku, či sa zamýšľame nad tým, ako zvýšiť početnosť členskej základne. Ako pritiahnuť do našich radov mládež? V Bystrici robili nejaké akcie pre verejnosť, ale reakcia bola neočakávane slabá. Myslím si, že v dobe počítačov a v dobe, keď väčšina povrchne očakáva ľahké riešenia, je to pre nás veľmi ťažká úloha.
To bola v podstate posledná otázka tohoročnej konferencie. Zrejme každý z nás máme nejakú skúsenosť, nejaký nápad. Nežijeme však v ideálnom svete a pravda je taká, že väčšinou je mládež z radov aktívnych modelárov. Medzi nemodelármi je záujem o modelárstvo malý. Moje presvedčenie a skúsenosť ukazujú, že na rozdiel od futbalu, hokeja či tenisu je modelárstvo považované za hranie, na rozdiel od zárobkového športu. Navyše po tom, čo školstvo účinne zlikvidovalo akúkoľvek polytechnickú výchovu či vybavené dielne a dávajú prednosť „krúžkom“, kde deťom stačí lavica a zošit a namiesto dosahovania cieľov len vykazujú činnosť, to vidím celé blede. Náš príspevok je v každoročných výstavách, kde prezentujeme naše výtvory a výkony inak, ako len hračky. Každý rok máme tak do troch žiakov v krúžku leteckých modelárov, ale nevzdávame sa.
Pokiaľ nebudú mať modelári pre svoju činnosť aj pre činnosť krúžkov mládeže k dispozícii klubové priestory v podstate zadarmo, ako to bolo za čias Zväzarmu, tak sa nijaká práca s mládežou nekoná. Nemyslím si, že by to ľudia vo vedení štátu nevedeli. Oni to vedia veľmi dobre. Ale prečo by si pridávali starosti, keď im stačí povedať „nie sú peniaze“ a majú pokoj. A svoj plat. Vládu nezaujíma nejaká polytechnická výchova, ju nezaujíma nejaká mládež, im nejde o vzdelané deti. Stačí im vychovať pracovnú silu k pásu.
Som ale rád, že modelári nehádžu flintu do žita, som rád, že stále hľadáme cesty a možnosti. A ešte jednu potešiteľnú informáciu som sa dozvedel. Košičania totiž kúpili koberec a plánujú jazdiť „osemnástky“. Mám prísľub, že prerokujú v klube moju účasť s dvojkolkou, takže už sa teším na túto zimu. Dám do pucu svoj Scalpel, to je ale téma na ďalší samostatný článok.
Komentáre