Ako som avizoval, tento víkend ma čakal náročný automodelársky program. Ani pracovný týždeň pred ním nebol práve najvoľnejší, takže som len narýchlo skontroloval auto, motor v ňom som sa rozhodol nevymeniť, pripravil som si jednu novú sadu pneu a dobil baterky. Viac som proste nestihol a v sobotu zavčas ráno som štartoval do Košíc. Vyrazil som o pol hodinku neskôr, ako minule, ale na vyše polovice cesty som mal hmlu. Dorazil som krátko pred pol ôsmou, takže som stihol aj dva krátke tréningy.

Depo som si rozbalil prakticky na rovnakom mieste ako minule. Trať už bola postavená a na prvý pohľad mi bolo jasné, že dnes to bude o niečo ťažšie, ako minule. Aspoň pre mňa. Už prvé jazdy ukázali, že musím zmeniť pneu vzadu, aby som sa udržal v stope.

Jazdilo sa naozaj rýchlo…

Moje depo s kávou 😉

Nič nepodceniť, všetko poriadne dotiahnuť.

Spotreba na päť minút jazdy bola ako minulý mesiac, cca 250 mAh, takže som striedal 500 a 800 mAh lipolky, nebadal som medzi nimi rozdiel. Prekvapilo ma to, najmä u toho slabšieho dvojčlánku s vyšším vnútorným odporom čakám každý pretek, kedy toho už bude mať dosť. Pre istotu vozím so sebou úplne novú náhradnú baterku. Lenže motor MIG280 Sporting má také „vysoké“ nároky na akumulátor, že prakticky hocijaká baterka stačí na veľmi slušný pohon a dynamické jazdenie. Škoda, že nemám video z jazdy osmnástky a dvojkolky zvlášť. Možno na ďalšom preteku niekoho poprosím ma natočiť na kompakt.

Do rozjázd sme nakoniec nastúpili piati, hoci nás bolo sedem prihlásených. A ešte aj tento počet bol ohrozený. Paľo Tulipán mal totiž v tréningu problém a nebolo jasné, o čo ide. Tak som mu požičal motor na odskúšanie, ukázalo sa, že má problém s regulátorom. Ten mu nakoniec požičal iný modelár a do štartu rozjázd stihol auto pripraviť.

Rozjazdy prebiehali viac menej bez problémov, ak nerátam to, že som sa do technickej dráhy nejak nevedel zmestiť a často som skúšal mantinely. Auto nebolo potrebné opravovať ani nijak zvlášť ošetrovať, stačilo len nabiť baterku a namazať kolesá. O to viac času som mal na rozhovory a na fotografovanie. Ako som písal minule, zobral som si zrkadlovku.

Formula pripravená na štart

Dva modely. Formula 1:10 v popredí, štvorkolka 1:18 v pozadí.

Pišta Tauber sa stará, aby pretek dobre odsýpal a všetko fungovalo bez chybičky.

Ide sa až na hranu, občas aj za hranou a vo vzduchu.

V zápale boja…

Buggy som nefotil, pretože som ich nasadzoval, tak snáď nabudúce.

Ani formule sa nevyhnú kolíziám

Pri modeloch takéto situácie končia iba zásahom nasadzovača

Takto zaparkovanému autu pomôže tiež nasadzovač…

Do finále som nastupoval tentoraz z druhej pozície. Suverénne viedol Pavol Bálint, ktorému táto technickejšia trať vyhovovala oveľa lepšie, ako mojej dvojkolke. V skúšobných kolách na štart prvého finále som tesne pod tribúnou narazil do mantinelu a z auta vyletela suchým zipsom držaná batéria. Stál som nad dráhou, zbehnúť dole a opraviť by som nestihol, tak som zakričal nasadzovačovi, aby baterku jednoducho vložil pod karosériu na suchý zips. Po chvíli to aj spravil, len pri manipulácii s autom vypol vypínač napájania a auto sa nerozbehlo. Myslel som, že sa pretrhol pri vypadnutí akumulátora kábel, tak som to „zabalil“ a do prvej finálovky neodštartoval.

O to viac som sa snažil v druhej. Držal som sa Bálintom, dnes bol naozaj pánom dráhy a snažil sa strácať čo najmenej. Druhé miesto bolo slušnou satisfakciou. Keby to tak bolo aj v tretej finálovej jazde.

Ani v nej som si neviedol zle, dokonca som viedol. Ale len preto, že do tretej jazdy nenastúpil Paľo Bálint. Či mu dve prvé miesta stačili a radšej sa venoval príprave formulky alebo len nestihol štart, neviem. Pri stále celkom rýchlych kolách som však opäť trafil mantinel na tom istom mieste, ako pred prvou jazdou. Nie, baterka nevyletela, tú som konečne pevne uložil, ale trafil som to kolesom a servosaver Losi sa sekol v otvorenej polohe. Kričal som na Peťa Taubera, nech kolesom „zalomí“ ale asi sa bál ublížiť tomu malému autíčku a trvalo to vyše minúty, kým sa dostal servo-saver do správnej polohy a môj Scalpel na dráhu. Do konca tretej finálovky už som Paľa Tulipána nedokázal dobehnúť a tak sa mi ušlo „len“ druhé miesto. V súčte ale Paľo skončil na druhom mieste za mnou a na mňa zvýšilo to tretie. A to som mu pred začiatkom preteku pomáhal… 😀 Keďže sme ale za miesta nedostávali poháre, ale predvianočné/pomikulášovské sladkosti, tak snáď dostanem šancu na reparát o druhý pohár na ďalšom preteku o mesiac 😉 Hodil by sa mi do mojej zbierky pohárov v obývačke 😉

o tretej jazde som namiesto zbalenia dôkladne pripravil Scalpel na ďalší pretek, ktorý mal byť v nedeľu 14. decembra neďaleko Zlína…