Košice 7. februára 2015 – O troch statočných

Po návrate z Medzinárodných Majstrovstiev ČR som sa tešil na nasledovný pretek v Košiciach. Aj keď som si v Bystřici veľmi nezajazdil, nebyť voľných tréningov, tak som bol na dráhe slabú polhodinku, s týždňovým rozostupom by som mohol byť trochu vyjazdený a povrchy na oboch dráhach sú si podobné, hoci v Čechách bola dráha užšia a členitejšia, ako býva v Košiciach.

V Košiciach sa jazdia osemnástky s veľkými a rýchlymi modelmi, v Bystřici sme jazdili zase s malými, ak nerátam tie divnobugyny v mierke 1:14. Od desiatok zase nie sú o toľko menšie, tak mi uniká zmysel ich zavedenia, okrem syndrómu „objavila som nový ariel“ a peňazí. No ale keďže nás osemnástkárov je málo, musíme pretekať spolu s inými kategóriami.

moje depo

Tentoraz sme sa zišli naozaj v malom počte. Na štarte sme stáli traja. Roman totiž ráno pri tréningu poškodil model a nemal so sebou náhradné diely, tak štvrtý chýbal. A ostatní z minulosti sa neprihlásili. No v depe už bola vidieť nová štvorkolka osemnástka, len nebola skompletovaná, takže budúci marcový pretek sľubuje nového štartujúceho, čo rozhodne oživí pole pretekárov.

depá

Štvorkolky desiatky striedali buggyny a všetko dopĺňali desiatkové formuly zadokolky, ktorých jazdí v Košiciach celkom veľa. Všímal som si tieto modely ako v depe, tak aj na trati, pretože ma zadokolky zaujímajú. Medzi jednotlivými jazdami sme sa bavili aj o možnosti znovuvzkriesenia dvanástkových pancarov, teda zadokoliek. Kedysi som jazdil súťažne s ich väčšími súrodencami v mierke 1:10 na asfaltových povrchoch a keby sa začali jazdiť dvanástky, tak by ma to zaujímalo. Za predpokladu, že by to neboli rakety, ale modely s obmedzenou motorizáciou na rozumnú mieru, aby modely nekládli privysoké nároky na batérie, motory a regulátory a teda aj na peňaženky.

Kosice-20150207-3

Kosice-20150207-4

Po dvoch tréningových jazdách, kedy som testoval a dolaďoval nastavenie auta z minulých majstrovstiev som si pozrel 4WD cesťáky a potom sa postavil na štart. Jazdiť na takejto veľkej dráhe v trojici je zaujímavé 😀 Každý si jazdí sám, len občas ma Paľo Bálint predbehol. Ideálny čas na testovanie rôznej stopy a dolaďovanie tesnosti míňania bójek či rohov dráhy. Až to občas človek moc utiahne a trafí roh, čo znamená výlet mimo dráhu a často čakanie na nasadzovača, keďže z Košiciach je spiatočka zakázaná a využívam ju len v tréningu.

Kosice-20150207-5

Kosice-20150207-6

Po odjazdení sme nasadzovali buggyny, ale v trojici je aj to zaujímavá činnosť 😉 Našťastie šéf preteku Štefan Tauber vždy poprosil ďalších dobrovoľníkov, aby sme na rozsiahlej dráhe zvládli svorku rozzúrených skákadiel 😉 No a po tom som si pozrel formulky. Dokonca ich pár aj nafotil. Nie však svojím foťák, poprosil ma o pár záberov svojím Nikonom Peter Hlavaj. Chvíľami trvalo, kým som trafil správny čas aj clonu, aby fotky neboli rozmazané. Ja som tentoraz urobil len pár záberov malým kompaktom od Canonu.

Kosice-20150207-7

Hoci som so svojím Scalpelom jazdil v Čechách na maxime toho, čo som schopný bezpečne uriadiť a udržať na dráhe, s obmedzením výkonu motora, v Košiciach idem na maximum a stále nestíham na prvých. V aute som mal dve sezóny jazdený motor MIG 280 Sporting, teda stredný výkonový rad. Rozhodol som sa teda pred finále motor vymeniť. So sebou vozím náhradný zabehnutý motor MIG 280 Racing s napájkovaným konektorm k regulátora. Tak som si spravil druhú kávu, vybral náradie a rozobral polovicu zadku auta. Výmena trvala presne šesť minút.

Hneď prvá jazda ukázala dve veci. Zlepšenú dynamiku aj rýchlosť jazdy (nič výrazne, ale predsa) a zvýšenú spotrebu. Kým som na starý motor spotreboval za päť minút jazdy plus minútu pred pretekom asi 150 mAh v Čechách a 250 mAh v Košiciach, teraz to bolo 327 mAh. Tuším som dojazdil na päťstovku baterku 😉

Kosice-20150207-10

Kým som v rozjazdách jazdil v podstate sám, kým na niekto nedobehol, do finále sme štartovali hromadne. Ale ani to nebol žiadny problém. Obaja jazdci predo mnou už v druhej zákrute si vypracovali taký náskok, že som opäť jazdil sám. Keďže som už ale mal lepšie zrýchlenie aj rýchlosť, tak som dostal už len dve kolá. Zmena motora sa prejavila najmä v ostrom vracáku v ľavej časti dráhy, kde ale štvorkolky mali výraznú výhodu.

Nová karoséria

Ešte musím poriešiť prednú nápravu. Stále som sa nevedel zmestiť do zákrut, hoci výmena predných kolies ešte pred rozjazdami výrazne zlepšila grip, stále tu mám rezervy. V podstate jazdím oveľa dlhšie kolá, po dlhšej dráhe, ako konkurenti, takže preto dosahujem dlhšie časy. Paľo Bálint mi dáva v každom kole dve sekundy a to je veľa. Hoci s postupujúcim pretekom stále zlepšujem najrýchlejšie kolo, ala hlavne aj čas priemerného kola, asi je pretek pre mňa príliš krátky 😉 Prijal by som dlhšie rozjazdy aj finále aj počet jázd. Vynahradím si to koncom februára, kedy plánujem pretekať v Karloviciach pri Zlíne.

Môj Scalpel

Pišta Tauber komentoval moju jazdu slovami, že som posledný. S čím som na tribúne jazdcov ostro nesúhlasil, jazdil som predsa na treťom mieste 😀 Vyzerá to tak, že okrem prvého (náhodného) víťazstva na druhom preteku tejto sezóny mám v Košiciach rezervované tretie miesto. Len keby nás jazdilo túto nenáročnú kategóriu viac.

Kým dojazdili kategórie za osemnástkami a kým usporiadatelia dokončili vyhodnotenie preteku, dobil som si vysielač KoProPO EX-5UR, nech sa tomu nemusím venovať doma. Napájam ho ôsmimi tužkovými článkami GP Recyko 2050 mAh s dobrou výdržou, ale tiež nevydržia večne.

Takže ďalší dobrý pretek za nami, až je mi ľúto, že sa blíži jar a tým aj koniec tejto zimnej sezóny.

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>