V posledných predvianočných týždňoch nebolo ani pomyslenie na to, že by som si polietal. No medzi sviatkami sa situácia upokojila, počasie si však postavilo hlavu. No svetlá chvíľka sa našla a my sme sa objavili na letisku!
Už na Štefana sa okolo obeda ukazovalo slnečné, aj keď chladné počasie, no ja som mal svojho Juniora ešte stále na stole bez motora, takže som sa na kolegov z klubu len pozeral, ako si poletujú na kopci nad mestom.
No v piatok 29. decembra bola situácia iná. Motor bol osadený v trupe, aku dobité a keď sa po obede ukázalo slnko, vec bola jasná. Spolu so synmi sme naložili model, náradie a RC kufrík do auta a vybrali sa smer Sklabiná.
Aj keď v meste bol poprašok snehu, na letisku ani stopy. Takže naložiť baterky, pripevniť krídlo a skontrolovať funkcie modelu. Od augusta som totiž nelietal kvôli chýbajúcej baterke do vysielača, tak som bol trochu opatrný, rád by som, aby sa tento (už druhý) Junior dožil budúceho roka :-)). Keďže bolo bezvetrie, štart bol bezproblémový a zoznamovanie sa so vzduchom tiež.
Horšie už to bolo s pristávaním, nie vždy sa všetko darí na jednotku 😉
Keďže cez prázdniny boli u mňa aj moji synovia, boli so mnou aj na letisku. Starší Michal sa odvážil pilotovať Juniora, mladší Marek tentoraz ostal za hľadáčikom fotoaparátu.
Štarty a pristátia ostali na mne, medzitým som už len sledoval, ako sa Michalovi darí. A darilo sa mu dobre. Model je poslušný a počasie bolo ukážkové.
Ako však slnko klesalo k obzoru, citeľne sa ochladzovalo, tak sme okolo tretej zbalili fidlátka a vrátili sa mesta. Vylietali sme celkom tri baterky, modelu neublížili a celkom pekne uzavreli modelársky rok 2006.
Komentáre