Druhú októbrovú nedeľu sme si urobili letecký deň. Naše polovičky mali iný program a my voľno, tak sme sa dohodli s Vladom, že zájdeme do Pôtra s Mitchellom a pridal sa k nám aj Csaba so svojím Bird of Time elektrovetroňom. Pekne nám to lietalo v peknom počasí a na záver nám bolo pripomenuté, že je jeseň. Vtedy aj hrušky padajú zo stromov.
V tento deň som si mal od Vlada prevziať Mitchella. Model bol dokončený, zalietaný aj detské choroby mal vychytané (sme si mysleli), tak prišiel čas osadiť ho mojím prijímačom X6R od FrSky Taranisa a presvedčiť sa, že B-25 z EPP bude taký pohodový model aj s mojimi rukami na kniploch.
V sobotu pred veľkou rodinnou grilovačkou spojenou s oslavou dvojích narodenín som si spároval prijímač s vysielačom a nastavil si s pomocou sprievodcu model v krídelkami bez klapiek a bez smeroviek s dvomi motormi. Potom som nastavil ovládanie hlasitosti hlasového výstupu vysielača na ľavý slider a bezpečnostný vypínač motorov so zapínaním stopiek a logovaním na SD kartu na ľavý páčkový prepínač, ako mám vo zvyku aj na ostatných modeloch a tiež hlásenie presného a letového času na prepínač A na pravej strane vysielača. Na letisku mi potom stačilo už len doladiť veľkosti výchyliek kormidiel. Podľa niektorých modelárov je nastavenie nového modelu v Taranise vraj komplikované, ale podľa mňa je to brnkačka a je to skvelá vec, že si môžem nastaviť ktorý kanál kam chcem, aj keď dodržiavam zaužívané zvyklosti. V Mitchelli sú krídelká na kanáloch 1 a 5 ovládané ľavým kniplom, výškovka na dvojke ovládaná pravým kniplom, motory na treťom a štvrtom kanáli ovládané ľavým kniplom. Lietam väčšinou mód 4.
V nedeľu popoludní som vyzdvihol Vlada doma a skočili sme do klubu pre baterky aj model a dali do pásky prijímač aj ochranné konce antén. Na ihrisku v Pôtri sme vybalili všetko z auta (Astra ostala v prepravnom obale na zadných sedadlách) a dobili dve sady 3S2200 zo storage do plna. Medzitým som pofotil Mitchella zrkadlovkou a potom si Vlado zalietal so svojím vysielačom a svojou baterkou. Ja som sa psychicky pripravoval na let a najmä na to, ako medzi železné stĺpiky a bránky Mitchella posadím na trávu… Medzitým som Mitchella samozrejme fotografoval vo vzduchu a mám aj sériu, ako sa Mitchell položí do vzduchu a odletí ani nie na pol plynu:
Zaujímavý vzhľad vo vzduchu dopĺňa zaujímavý zvuk dvoch elektromotorov.
Keď Vlado pristál, preložili sme teda prijímače a nastavili výchylky. Pred prvým štartom s Mitchellom som mal trochu trému. Veľakrát som ho videl štartovať a lietať, ale pilotovať sám, to je trochu iná káva. Iks-krát som skontroloval výchylky kormidiel aj ich orientáciu, nakoniec mi Vlado model hodil proti vetru a ja som s ním odštartoval.
Mitchell naozaj štartuje ako po koľajách, nikam neuhýba, nezatáča, letí rovno v smere hodu. Po nastúpaní výšky som musel trochu dotrimovať krídelká doprava. Veľmi citlivo reaguje na krídelká, musím s nimi opatrne, aby som nešiel do nožáku. Poletujem asi tri minúty, keď sa rozhodujem pre pristátie. Tie železné tyčky aj futbalové brány mi trochu naháňajú strach. Nakoniec trochu strmšie položím Mitchella do trávy, nabudúce musím skôr potiahnuť.
Po krátkom vydýchaní sa dávam druhý let, štartujem si model sám. Stále lietam vyššie a ďalej, ako Vlado, ale mám pred modelom rešpekt, ešte bude chvíľu trvať, kým budem lietať „okolo hlavy“. Keď na druhý pokus opäť pristávam, na stopkách mám necelé štyri minúty. V reále je to o trochu viac, na Taranise mám nastavené počítanie motorového času percentuálne podľa výkonu, resp. podľa veľkosti výchylky kniplu plynu.
Doma pri dobíjaní aku som zistil, že som spotreboval z 2200 mAh baterky po 800 mAh, takže môžem lietať osem až desať minút na jeden akumulátor s týmito vrtuľami 8×4.
Csaba si polietal so svojím elektrovetroňom a urobil zopár preletov pre fotografa.
Krásne letné popoludnie popoludnie sa uprostred októbra zmenilo na jesenné padanie. Vlado si chcel polietať so svojim 1,5 metra veľkým EPP Focke Wulfom, ale než som si vymenil objektív na nikone, bol na zemi. Krátky let skončil vylomením kolíka a matice krídla v trupe.
Našťastie ďalšie škody nie sú a oprava bude jednoduchá a rýchla. Rovnako ako na Csabovom vetroni. Jeho let trval tiež krátko, vlastne ešte ani nezačal. Hneď po štarte sa model porúčal pod motorom k zemi, zlomená sklopka aj prasknutá bočnica trupu. Pravdepodobne zle zasunutá plávajúca VOP po nastavovaní bočnej vôle.
Jediný nepoškodený model ostal B-25 Mitchell. Ale len do chvíle, kedy si Vlado chcel vyskúšať riadenie modelu mojím vysielačom (tiež má Taranisa). Upozornil som ho, že krídelká nemám na pravom kniple, ale na ľavom. Vlado si dal svoju baterku a odštartoval. Prvých pár sekúnd bol model trochu neistý, ale ovládanie smeru ľavou pákou Vladovi problém nerobilo. Zrazu motory stíchli a Mitchell sa porúčal k zemi. Nie je to práve vetroň, ale pomocou výškovky ho Vlado položil do trávy relatívne na plocho. Vraj začal jeden z motorov divne šklbať, tak stiahol plyn.
Model je bez poškodenia, tak opatrne pridávame plyn. Ľavý motor sa roztočí, pravý kmitá, tak motory vypíname. Vyzerá to jednoznačne na elektrickú chybu, motoru chýba jedna fáza. Od reglera k motoru sú káble cínované, môže byť prerušený spoj. Môže byť chyba na kábli v regli, môže to byť na spoji prívodného kábla a vinutia v motore a môže to byť problém s izoláciou vinutia. To teraz nevyriešime, Mitchell musí opäť do klubovej dielne. Týchto motorov som kedysi kúpil dvanásť a nikdy s nimi neboli problémy.
Slnko pomaly klesá k obzoru, my končíme letné októbrové polietanie. Každý model, ktorý sme dnes vybalili, sa stretol so zemou skôr, ako bolo plánované pristátie. Astru radšej nechávam v aute 😉 Balíme a odchádzame domov. Drobné opravy v týždni budú hotové a tak sa môžeme tešiť na ďalšie lietanie. Či už v Pôtri alebo na inej ploche. Ja by som rád Mitchella už preháňal nad svojou záhradou 😉 To mi ale onedlho zatrhne zmena letného času. Nevadí, polietam si s ním rád hocikde.
Ako som zistil v dielni po odstránení (liehom) tavného lepidla, ktoré držalo káble k motorovej gondole, prerušený bol červený káblik medzi reglom a motorom. Cín držal, káblik sa zlomil. Opravil som spoj, model vyskúšal a je pripravený na ďalšie lietanie. Mám aj k nemu celkom tri baterky 🙂
Komentáre