S RC súpravami je to ako s digitálnymi zrkadlovkami. Nevyberáte si len jeden prístroj, ale celý systém. V rámci neho ste potom dosť viazaní na jedného výrobcu a ním ponúkané ďalšie komponenty v celom systéme. Ako a prečo som sa rozhodol po relatívne krátkej dobe opäť zmeniť vysielač pre svoje modely lietadiel a prečo mám doma Taranis?

Vysielačov som za svoj život mal niekoľko. Drvivá väčšina to boli vysielače pre RC autá, no aj zopár leteckých prešlo mojimi rukami. Prvým bola dnes už historická Modela T6 AM 27. Paradoxne neriadila ani jedno lietadlo. Pár rokov som mal s požičaným modelom požičanú aj Futabu FM mechanický štvorkanál. Potom som od klubového kolegu kúpil svoju obľúbenú Futabu FC 16 na 35 MHz. Dokúpil som si k nej druhý ťahový poťák, dobastlil kopu prepínačov, dva razy vymenil napájacie aku. Keď ma dva razy za pár mesiacov zradil CamPac modul pre pamäť modelov a nakoniec vysielač odmietal moduly načítavať, rozhodol som sa vec narýchlo vyriešiť dočasne kúpou vysielača Turnigy TGY-i6. Videl som ho krátko predtým u kamaráta Pepana na Vysočine, mohol som si ho ohmatať vlastnými rukami. Má veľmi príťažlivú cenu za vysielač aj prijímače, zvláda telemetriu a tiež som si k nemu dokúpil moduly merania napätia pohonných akumulátorov. Šesťkanál s niekoľkými mixami pohodlne zvláda veľa modelov vrátane krídelkových a má množstvo volieb či nastavení. A samozrejme funguje v pásme 2,4 GHz.

Keď som ho kupoval, nebol som práve v najlepšej finančnej kondícii, ale lietať som chcel. A všetky modely, čo som v tej dobe mal, sa touto na prvý pohľad detskou vysielačkou ovládať dali. Keď sa ma na letisku v Lučenci kamarát opýtal, prečo som si Turnigy TGY-i6 kúpil, rovno som mu povedal, že pre jej cenu. A keď budem mať dosť peňazí, kúpim si Futabu. Štýl programovania Futaby FC-16 mi totiž vyhovoval.

Lenže všetci vieme, že lacná Futaba je lacná preto, že má osekané funkcie aj počet kanálov. A že dobrá Futaba nie je lacná. Je síce dobrá, ale nie je lacná.

FrSky Taranis som si všimol už pred rokmi. Aj jeho „predchodcov“ s OpenTX. Plasťáky z Hobbykingu ma nezaujali, hoci softvérové možnosti áno, som predsa ajťák 😉 Uvedomoval som si obmedzenia svojej FC-16 a „na pozadí“ už hľadal náhradu pre dobu, kedy konečne budem mať elektrovetroňa s plnomechanizovaným krídlom. Rozdiel ceny Taranisa a dobrej Futaby je priepastný. Sledoval som české aj slovenské diskusné fóra o OpenTX aj Taranise a nasával informácie. Čím ďalej tým viac som bol presvedčený, že toto rádio si raz kúpim. Jeho možnosti programovania a nastavenia, obmedzené len obmedzenou fantáziou užívateľa, ma fascinovali. Menej už to, že „všetci“ okolo mňa si Taranisa kupovali, len ja stále nie 🙁 Využil som možnosť vyskúšať si vysielač FrSky na vlastné ruky a tíško v dobrom závidel každému, kto ho mal. Nič som nedal znať a v duchu svojho obľúbeného sloganu „Nemusím byť prvý, stačí že som najlepší“ som ďalej riadil svoje modely o niekoľko tried slabším klonom FlySky FS-i6.

Nedávno som v rámci svojho modelárskeho reštartu obohatil môj letový park o výhodne získaný elektrovetroň Astra so štvorservovým krídlom. Doteraz som mal len malé elektrovetrone s rozpätím do 1600 mm ovládané len smerovkou a výškovkou. Samozrejme som začal pípať model do TGY-i6, hoci som tušil, že problém nastane ak nie s krídelkami, tak s klapkami, ktoré sú každé ovládané svojím servom. Teda šesť serv vystačí iba s Y-káblom.

To by však servá nesmeli byť osadené oproti sebe. Všetko už som mal vo vysielači nastavené a funkčné, len krídelká som dal na osobitný kanál, aby som mohol zachovať diferenciáciu. Potom ale klapky chodili proti sebe na Y-kábli alebo bez neho som ich mohol nechať vyradené. Alebo dať na Y-kábel servá krídeliek bez možnosti nastaviť diferenciáciu a subtrimy vo vysielači a klapky ovládať každú jedným kanálom.

Ukončil som toto cvičenie a skúsil ešte napípať štvorservový vetroň do staručkej FC-16, ktorá bez Campacu pozná len dva modely a jedna pozícia bola voľná, za predpokladu že opravím Rival Short-T. Nedostal som sa ani do polovice, keď sa mi začala rozsýpať fólia nad mikrospínačmi programovania. Znechutený som vysielač opäť odložil do kufríka a doma celú noc popozeral na internete najnovšie informácie ohľadne Taranisa. Vrátane tej, že IMI Nitra považuje porušenie plomby na vysielači za porušenie záručných podmienok.

Ráno som si povedal, že ak si mám kúpiť Taranisa, tak kedy keď nie teraz? Načo som si kupoval termický špeciál so štvorservovým krídlom, ak má ležať na polici? Vyplnil som objednávku na RCstudiu, odoslal ju a o pár minút zadával bankový prevod.

V piatok sme odchádzali do záhrady o čosi skôr, ako zvyčajne. Z iných nákupov som poznal trasu kuriéra, ktorý Taranisa viezol a vedel som, že najprv je v Plachtinciach a až potom ide do Krtíša. Bol som odhodlaný odbehnúť do mesta, ale zavolal som mu a bol kúsok od nás. O pár minút už mi odovzdával krabicu s vytúženým snom. Ja som vedel hneď a priateľka pochopila za chvíľu, že dnes už v záhrade nič neurobím 😉

Vybalil som zásielku, ktorá obsahovala okrem vysielača Taranis v móde 2 aj stabilizované prijímače S8R a S6R aj nejaké drobnosti a všetko si dôkladne prezrel. A samozrejme prečítal dodaný malý návod. Škoda len, že dodávané samolepky sú znehodnotené preložením v obale vysielača s návodom.

Pretože som mal v čase čakania na dodanie zásielky dosť načítané o spôsobe páce s Taranisom aj jeho nastavovaní, už som si len všetko vo vysielači dôkladne vyskúšal. Vrátane toho, ako sa mi drží v ruke a ako je to so šnúrkou na krku.

Pretože väčšina palcových vysielačov bola vyvažovaná na dlhú prútovú anténu a po zabudovaní 2,4 GHz technológie, ktorej krátku anténu väčšinou nevidno alebo má krátky prútik, sa vysielače na popruhu preklápajú k telu. K Taranisu je dodávaný hák, ktorý sa imbusom pripevní v oku na krabici a zavesiť sa dá celý vysielač do niekoľkých polôh. A potom tiež dobre chráni hlavný vypínač pred náhodným dotykom/vypnutím.

Večer po návrate domov som nastavil v Taranise svoj prvý model Astra a v nedeľu som s ním prvý raz lietal na letisku v Lučenci. S Taranisom aj s elektrovetroňom Astra. A to som ešte stihol okrem napípania modelu nahrať si aj svoju vlastnú úvodnú hlášku či nastaviť ovládanie hlasitosti zvukového výstupu.

Neskutočné programovacie možnosti dopĺňajú osadené prepínače a potenciometre, na ktoré si môžem nastaviť čo len chcem, vrátane reťazenia funkcií a povelov. Hlasový výstup umožňuje mať priebežné informácie bez potreby sledovať LCD vysielača a strácať čo i len na moment model z dohľadu. A telemetria – prenos rôznych údajov podľa zapojených senzorov z paluby modelu do vysielača – dovoľujú mať informácie o všetkom, čo sa s modelom deje.

Super vec je OpenTX Companion. Počítačový program, v ktorom sa dajú modely nie len nastavovať a editovať, ale aj zálohovať alebo vytvoriť uložením súboru nastavení z iného Taranisa (poslané mailom, napríklad po kúpe modelu). Monitor výchyliek pák a pohybu serv dovoľuje naladiť najmenšie detaily. A program tiež dovoľuje prezrieť si záznam telemetrických údajov o lete, ak je zapnutý zápis telemetrie na SD kartu vo vysielači. Ladenie modelu pri problémoch s lietaním alebo nebodaj riešenie krízovky či havárie je oveľa jednoduchšie aj vďaka záznamu o polohe každého ovládača či prepínača.

Môj nový vysielač FrSky X9D plus Taranis vnáša novú radosť do môjho modelárčenia.