Mám nový model. Tak by mohla znieť stručná správa. Ale ako býva v poslednom období zvykom a tradíciou, nie je tak úplne nový a nie je tak úplne môj. EPP model bombardéra z druhej svetovej vojny B-25 Mitchell je súčasťou mojej letky od jesene 2018, hoci už má osem rokov.
Výročie prvej písomnej zmienky o Mitchell pripadá na 17. november 2009. Vtedy som totiž reagoval na inzerát na Modelbazar.cz, ponúkajúci EPP výrezy na tento model. V tom čase som pracovne raz za týždeň alebo za štrnásť dní jazdieval pracovne za Prahu a mohol som ísť dvom trasami, pričom jedna viedla okolo dediny, kde býval predávajúci. Dohodol som si s ním stretnutie a namiesto prevzatia bielych výrezov som sa s ním dohodol na zostavení celého modelu „na kľúč“ s tým, že dodám všetko vybavenie. Prakticky rovnako, ako pri kúpe EPP E-III Eindecker v rovnakom čase, ale na úplne inom mieste, „zhodou okolností“ na inej trase na iné pracovisko 😉
Vymenili sme si desiatku mailov, zopár telefonátov a absolvovali niekoľko stretnutí. No stavba modelu nepokračovala tempom, ako som si predstavoval a ako mi bolo prisľúbené. Tak som sa rozhodol model dokončiť sám a deň pred Silvestrom som si nedokončený model vyzdvihol. Bol v stave, ako sú úvodné fotky v galérii Mitchell B-25.
Model má rozpätie 1100 mm a dĺžku 868 mm. Prototyp bol pôvodne určený na combat a preto lietal s predpísanou baterkou 3S1300 mAh. Ak si dobre pamätám, motory mal autor 2826 a osvedčili sa mu vrtule GWS 8×4. Ja som sa rozhodol použiť motory, ktoré som mal a ktoré sa mne osvedčili 2830 s 1000 kV a k nim regulátory SuperSimple 20A. Zdrojom energie mala byť baterka 3S 2200 mAh. Obe krídelká a výškovku ovládajú servá HXT-900, smerovky nie sú ovládané. Chcel som dať modelu maketový trojkolesový podvozok, ale dodané podvozkové nohy by v gondolách nedržali pevne, tak som ich začal prerábať, ale nedokončil. Pri takýchto rozmeroch a hmotnosti by model lietal aj s jedným takýmto motorom, ale ja som chcel rýchlejší model, aj keď sa jedná o bombardér.
Rok 2010 bol v znamení množstva práce, na jar 2011 som mal vážne problémy s chrbticou. Model skončil dočasne na odkladišti modelov v klube, trčali z neho káble serv a regulátorov. Medzičasom sa udialo množstvo vecí, kúpil som záhradu, lietal s inými modelmi a na Mitchella sa nejak nedostávalo času.
Koncom leta 2018 sa už Vlado nemohol pozerať na to, ako Mitchell smutne visí na sieti medzi odloženými modelmi na stene klubu a navrhol, že Mitchella dokončí. Ako Camaro-II, ako JAK-7. Nemal som dôvod mu nedôverovať a súhlasil som, okamžite sme si povedali niekoľko technických detailov, ako si model predstavujem. Zo šuplíka som vyhrabal dvojicu P a R vrtulí 8×4 a sľúbil dodať prijímač FrSky.
O pár dní mi Vlado volal, že model lieta perfektne. Dohodli sme sa, že nasledujúci voľný a pekný deň pôjdeme model preletieť spolu. Poprosil som ho o preváženie lietadla a tiež o zmeranie odberu. Ten čas nastal asi o desať dní, hoci som tajne dúfal, že s modelom zalietam na Zatváraní neba v Lučenci.
Streli sme sa na pokosenej lúke za mestom, Vlado hlásil hmotnosť osadeného lietadla s baterkou 660 gramov. Je tam trojčlánok 2200 mAh, s ktorým lieta aj Camaro-II a pôjde aj do ďalšieho stroja, ktorý je pred dokončením. Ku dvom starším (odpor článkov je stále cca 9 mOhm) som nedávno kúpil pre istotu tretí. Wattmeter ukázal odber oboch motorov 2830 1000 kV s vrtuľami 8×4 spolu 20 A. A od troch štvrtín páky plynu už otáčky motorov nerastú. Trochu som bol zo statických skúšok sklamaný.
Ovšem letový prejav je skvelý!
Podľa Vladových inštrukcií som model mierne hodil pod uhlom asi 30 stupňov priamo, žiadny náklon, žiadna zákruta, len rovno hore. Model odštartoval ako po koľajách, bez uhýbania či zatáčania, hore a poslušne počúval pokyny Vladovho Taranisa. Dokáže lietať pomaly a nízko, stabilne, dokáže aj zrýchliť a stúpať. Na pristátí je troška rýchlejší, nedá sa vypnúť motory a klesať. Do poslednej sekundy je dobré mať trocha plynu a vypnúť motory tesne pred dosadnutím. Ako s Jakom.
Na ceste mám gumičkové unášače, zatiaľ lieta model s pevnými, čo sa mi nepozdáva vzhľadom na výšku motorových gondol. A po čase asi vymením vrtule za 8×6. Keby som dal obvyklé 9×5, aby by som model roztrhal.
Na spodku trupu je odolná páska, na motorových gondolách 6 mm extrupor a na ňom tiež odolná páska. Model tak pristáva na tri osy, bez kolies len do trávy. Keď spevním páskou aj nábežku EPP krídiel, budem s ním môcť lietať aj na tráve nad záhradou, ktorá je od mája nepokosená a teda aj tvrdá. A už sa teším na pristátia na snehu 🙂 Samozrejme musím vymeniť Vladov prijímač za svoj a napípať svojho Taranisa.
Vymenil som GWS 8×4 za vrtule 8 x 4,5 a spoločný odber je teraz 25 A. A lieta to trochu rýchlejšie 😉