V obci Lesenice majú deň detí posunutý na prvý júlový víkend. Po odovzdaní vysvedčení pripraví obec pre deti súťaže a zábavný program. Tradične súčasťou popoludnia na futbalovom ihrisku sú aj členovia Model-Klubu Veľký Krtíš. Ako to prebiehalo tento rok?

Osemčlennú výpravu tvorilo päť modelárov a traja členovia doprovodu, dve osobné autá, dva bicykle, dve rakety, dve bugyny a päť lietadiel. Bicykle sme nepredvádzali, na nich prišli dvaja členovia doprovodu, ktorí si chceli urobiť výlet, aby si tradične výborný guláš zaslúžili.

Počasie bolo príjemné, tak sme rozložili stan a modely lietadiel postavili na stojánku tak, aby ich diváci dobre videli a zvedavci im neublížili. Vyskúšali sme Lenivú včelu a po príhovore starostu sme začali náš oficiálny voľný program. Divákom som predstavil náš klub ako aj modely, ktoré sme dnes priviezli, asistovali mi najmladší členovia klubu Rudo a Ľudo.
Zarovno s koncom môjho vstupu začalo pršať a tak sa diváci uchýlili do prístrešku a my do nášho stanu. Po pár minútach však opäť vykuklo slnko a Deň detí mohol pokračovať.

Okrem lietadiel a bugýn sme predviedli dva štarty rakety. Bez problémov za sykotu motora vystúpala do výšky asi 150 metrov a potom bezpečne pristála na pristávacej stuhe-streameri na plochu ihriska.
Skúšali sme aj hádzadlá Derby, no nedopadlo to dobre. Po prvom vydarenom štarte a výbornom lete som sa musel prejsť v burine vysokej skoro ako ja, prekladanej pŕhľavou. No čo, aspoň nebudem trpieť reumou. Druhý štart bol „lepší“, Vlado vyhodil moje druhé letné Derby a to bolo naposledy, čo sme ho videli. Skončilo kdesi v obilí. Takže hádzadlá zastupovali len Rudo s Ľudom s malými Pinďami, ktoré neopúšťali plochu ihriska.

Postupne sme teda do vzduchu poslali za veľkou Včelou aj malú Včelu, Rival Shorta aj Trénera a tiež Vladov veľký motorák. Zatiaľ čo Včely sa bez problémov preháňali na ploche ihriska, ostatným modelom bola táto plocha malá a po odštartovaní museli trochu vyššie a ďalej. Ľudia si mohli krky vykrútiť, občas aj piloti 😉 my sme však zvyknutí.

S Rivalom som sa trochu obával štartovať, o trochu viac však pristávať. Vietor sa často otáčal, topole z jednej strany ihriska nedovoľujú veľmi manévrovať a ja nie som si moc istý „v kramflekoch“. Polietal som si nádherne aj vysoko, naletel som si pekne po vetre a vytrácal rýchlosť aj výšku. Ku koncu som však bol trochu tvrdý, chvosť opravím asi za hodinku. Bolo to však jediné tvrdé pristátie a jediná škoda za celý deň, ak nerátam stratené Derby. Musím ešte veľa trénovať.

Vlado sa bez „bázne a hany“ postavil do stredu ihriska v novým Trénerom, modelom nahradzujúcim Eléva a používajúcim jeho vybavenie. Týmto však podobnosť končí, rovné krátke krídlo bez vzpätia nedovolí ani chvíľku pilotovi oddychovať. Pokiaľ má model dostatočnú rýchlosť a pokiaľ pilot neustále hýbe páčkami, všetko je v poriadku. Je to naozajstný cvičný elektrolet, neustále musí pilot „páčkovať“ aby model udržal v lete. Už sa teším na tréningy na letisku.

Lietanie s motorákom bolo oveľa jednoduchšie. Jednak ho má už Vlado „v oku“, jednak je oveľa pokojnejší, ako Tréner. Na štart síce potrebuje takmer celú dĺžku ihriska, potom však lieta majestátne a ako naozajstné lietadlo. Motor s prevodovkou v kombinácii s klasickou konštrukciou dávajú modelu realistický zvuk a tak budí za letu zaslúženú pozornosť. Na pristátie síce tiež potrebuje takmer celú dĺžku ihriska, Vlado však už tento manéver zvláda perfektne.

Po príjemne strávenom nedeľnom popoludní sme zbalili svoje modely a vybavenie a po návrate do klubu už plánovali pokračovanie v stavbe nových modelov a nové tréningy. Na stoloch už máme rozostavené modely Junior 400, následníkov Včely.

Ďalšie fotografie nájdete v Modelárskej galérií fotografií