Dnes som sa doobeda zastavil v klube zalepiť výstuhu ľavého ucha krídla elektrovetroňa a pri pohľade na stôl kolegu som sa zdesil! Stavia svojho druhého Juniora (prvého zničil, keď odštartoval s okuliarmi na čítanie a keď ho stratil z „dohľadu“, nenapadlo ho nič iné, ako zbesilo kývať kniplami, kým nepočul ranu. Ranu Juniora do zeme) a hoci ho poznáme, toto ma dorazilo. Ponúkam Vám fotografie, ako sa Junior stavať nemá!
Hoci sme v klube postavil veľa Juniorov a veľa ľudí sa s ním naučilo lietať, náš kolega stále sníval o stíhačkách a turbínach. Dokonca aj vyrobil rotor asi 80 mm z medeného drôtu a epoxydu a skúšal ho v elektrickej vŕtačke. Keď som sa pýtal na vyváženie, povedal, že to veľmi nehádže…
Miro K. a ja sme ho donútili postaviť si Juniora, aby sa konečne dostal do vzduchu, lebo FC-16 mal prvý z nás, o niekoľko rokov skôr, ako my všetci ostatní (a stihol za ten čas najprv odpáliť prijímač prepólovaním napájania, potom rok zháňal súčiastku a pájkovačkou to doma opravil, hneď na to zlikvidoval prevody v serve, keď to všetko zapol v modele a pri jeho oprave mi prepóloval napájanie môjho modelu), no keď zakaždým aspoň hodinu trvalo na letisku uviesť jeho model do prevádzky, nechali sme ho tak. Pokým nezačal štartovať, na rozdiel od nás ostatných, smerom na budovy a pouličné osvetlenie, vtedy sme ho prestali volať na letisko. Dnes jazdí svojou škodovkou a dokonca si občas aj dá povedať a dá dohromady správny motor, prevodovku, aku a vrtuľu. No stále stavia „lietadlá“ ťažké ako tank, lietajúce ako žehlička a bortiace sa pod svojou vlastnou váhou. Naposledy úspešne zlikvidoval depronového Lublina v čase do dvadsať sekúnd.
Opäť sme ho „donútili“ postaviť Juniora a Miro K. mu dokonca dal klubové výrezy trupu, aby ho dokončil. Ak sa totiž naučí lietať, prestane nás ohrozovať vo vzduchu, prestane štartovať v čase pristávania iného modelu a možno bude stavať menej „betonové“ modely. No čom dnes našiel na stole, ma fakt dorazilo. Keby nebol pri tom, ako sme tie Juniory stavali, keby neboli v klube tri trupy na ktoré sa môže pozrieť, ako sú robené, keby som mu nebol aspoň trikrát minulý týždeň vysvetľoval, ako to má byť a prečo práve tak a nie inak. Nedávno som mu zabránil zlikvidovať chvostové plochy pri ich lepení, ale ako toto napraviť, fakt netuším. A keď počujem tú jeho vetu, ako to všetko vystuží, aby to bolo pevné…
Dosť slov, pozrite si fotografie.
Komu niet rady tomu niet pomoci! Alebo: iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. Asi by bolo lepšie mu poradiť nech stavia ponorky. 🙂
Ďusi si asi veľmi prísny na scvojho kolegu-ja som mal tiež také obdobie že pol roka,asi 8 štartov som stále našiel /sa stala/ nejaká blbosť,že som musel z letiska odísť so so sklopeným nosom a letel som tak po 10 sek a bum…. No niekedy sa zadarý,ale treba vydržať 🙂
Kiež by to trvalo len pol roka!
U nás v klube vieme viac detailov, nechcem rozoberať nášho „Uja Elektróna“, len jednoducho mi to vtedy nedalo.Toľko urobených modelov, toľko chodil okolo nich, a napriek tomu vyrobil to, čo je na fotkách. Ak som si dovtedy myslel, že je to len jeho neskúsenosťou, tak odvtedy si to nemyslím. Lebo vidieť, ako sa to robí, ako sa to má robiť a ako to potom vyzerá vo vzduchu a napriek tomu spraviť to, čo je na fotkách, tak sa potom už nečuduje ani jeho niekoľkosekundovým letom a štartom bočne na vietor, okuliarom na blízko pri pilotovaní ani opravám prijímača šrobovakom :-))
Malým deťom v krúžku hovorím, že pri stavbe musia byť poctiví pri každej maličkosti. Lebo ak „oklamú“ nejakú drobnosť pri stavbe, nemá cenu pokračovať, lebo model jednoducho nepoletí. Aspoň nie tak dobre. A potom je to škoda peňazí aj investovaného času.
Len by som to trochu chcel opravit, aj ked v podstate mas pravdu. Miro svojho Lublina zrusil niekde medzi 3 a 4 sekundou letu. Start hodom z ruky do bocneho vetra. Krasny oblucik a rana do zeme. Medzitym ale este stihol s nim „preletiet“ pred Tebou, kedze Ty si mal svojho Juniora vo vzduchu …
Ja som si netrúfal hodnotiť jeho pilotné schopnosti, skôr som chcel poukázať na dielenskú zručnosť… Keďže si však bol pri jeho vystúpení, dúfam, že aj ostatní to budú brať za objektívne.
Vždy som si myslel, že časom sa človek naučí, ale Miro je druhý prípad, kedy za desať rokov nebadám žiadny vývoj.
no ja mam uz kupeny depron, vytlaceny plan serva na ceste, no lietadla som nikdy nerobil, len lode tak hadam to nespravim takto 🙂
Tak verím, že to dopadlo dobre 😉