JAK-7 ide opäť do dielne

O JAK-7 tu mám dva články. O zálete a (prvej) havárii. O druhej som nepísal, hoci bola vážnejšia. EPP combat model tak prakticky lietal len koncom októbra a v novembri 2015. Tak ako dlho čakal na svoje dokončenie, tak dlho čakal aj na opakovaný zálet. Dúfam, že terajšia prestávka bude kratšia.

Po rane na čuňu, kedy som musel vymeniť motorovú prepážku, som s modelom JAK-7 lietal ešte niekoľkokrát. Na „letisku Tri duby“ kúsok od Mirovho bydliska, som zahučal z malej výšky kolmo dole. Podozrieval som prijímač zo straty napájania vplyvom odberu napäťového čidla (prešiel som si internet) súpravy Turnigy TGY-i6. V novembri sme ale doma začali pracovať na zaobstaraní novej záhrady a ostatné koníčky išli na chvíľu bokom. Jak-7 skončil v dielni na stole a čakal na opravu.

Popravde sa mi do takejto opravy ani veľmi nechcelo. Kompletne odrazený chvost dával tušiť, že akákoľvek nepresnosť pri oprave sa škaredo vypomstí pri lietaní. Spolu s Vladom sme ale nakoniec chvost napasovali, za pomoci drevených kolíkov a purexu v kombinácii so sekunďákom a aktivátorom nakoniec zalepili. Na re-zálet sa ale čakalo dlho.

Až do tohoročného augusta. Pretože razím zásadu, že deň pred súťažou alebo inou akciou sa vybraný model nelieta. Aby nedošlo k nehode, po ktorej by bolo málo času na opravu. Takže v piatok 3. augusta som s AN-2 nelietal, lebo bola pripravená spolu s inými modelmi na sobotňajšiu exhibíciu pre obyvateľov nášho mesta.

Práve ideálny stav, aby som zalietal po oprave Jaka. Mal som dve staré aj nové nové baterky Rhino 3S1250, pasujú aj do Anduly aj do Jaka. Tak som v piatok na záhrade vyšiel na kopec s Jakom, že si teda zopakujem trochu ostrejšie páčkovanie, veď som s Andulou dal už deväť letov.

Poviem pravdu, trochu sa mi triasli kolená. Niekoľkokrát som si v duchu zopakoval, ako sa štartuje s EPP Jakom. Hodiť šikmo hore, naklonený doprava, veľká vrtuľa reakčným momentom stáča model doľava, mierne klesá až k horizontu. Dosť času chytiť vysielač aj druhou rukou, zrovnať krídelkami smer a výškovkou sklon letu. A ak je ten chvost nalepený krivo, bude ho trochu pretáčať doľava a možno točiť „smerovkou“ doprava. Keďže tráva na lúke od májovej kosby dorástla pod kolená, mala by byť k modelu milostivá.

Zhlboka som sa nadýchol, dal „plný knedlík“ a model hodil do vzduchu. Presne podľa predpokladu sa začal stáčať, mierne klesať, ale vzorne poslúchol kniple a vyrovnal som let. Nijaké klonenie ani točenie ani iné záludnosti, čo by signalizovali krivo nalepený chvost, sa nekonali.

Asi päť minút som sa kochal letom tohto malého warbirda, keď som unesený eufóriou zaletel trochu ďalej, ako som plánoval a na svahu vpravo vzadu trochu stratil pojem o polohe modelu.

Kým som sa znova „našiel“, model už bol nízko nad zemou. Pristál asi dvesto metrov odo mňa, čumákom k zemi. Hoci slovo „pristál“ je veľmi nadnesené.

Keby nebol asi centimeter hrubý kmienok trnky, možno by stačilo lietadlo oprášiť a napraviť vrtuľu. Takto to dopadlo trochu tvrdšie.

Predná časť EPP krídla je prasknutá, ale nosník v ňom je v poriadku. Iné škody nie sú. V podstate jednoduchá oprava za pomoci purexu a sekunďáku s aktivátorom. Stačí si dať pozor pri práci. Hodil by sa jeden daždivý deň, kedy nebudem v záhrade alebo kedy nebudem lietať s iným modelom. Model už je v klubovej dielni. Ja mám však teraz aj iné novinky na poli modelárskom, tak ktovie, dokedy bude JAK 7 čakať na svoju ďalšiu šancu.

Sledujte web, fotky už mám pripravené a články vyjdú čoskoro 😉