Tento víkend sa konečne počasie umúdrilo, aj modely boli dokončené a od roboty ma oslobodil mierne pokazený notebook. Tak som Olinku hodil do záhrady a sám som sa vybral do klubu naložiť modely a na letisko s nimi. Kolegovia boli rýchlejší, tí na Sklabinej už boli.
Zobral som si Speedy Bee a nabitú baterku a Juniora s novým V-krídlom. Speedy Bee som odskúšal už v sobotu, bolo úplné bezvetrie a tak som v pohode urobil skúšku dosahu. Nový prijímač Jeti Rex 5 MPD ešte neletel, tak som sa prešiel po letisku so zatiahnutou anténou vysielača, prvé zášklby serv sa ozvali po 60 m. To už bol model na zemi tak malý, že zrejme ani na väčšiu vzdialenosť nepoletí. Stačilo vytiahnuť tri články antény a všetko bolo OK. To ma celkom uspokojilo.
Horšie to už bolo s lietaním. Zo zeme sa to ledva zdvihlo, pri hode z ruky to letelo pár sekúnd a rýchlo skončilo na zemi. Pod rôznymi uhlami, ale dosť rýchlo. Skrátka model neletel. Dnes, v nedeľu, fúkal vietor, tak som sa nádejal, že snáď proti vetru sa mi to podarí udržať vo vzduchu. Žiaľ, nepodarilo. Na sedemčlánkové mikrotužky je model ťažký a chlpatý EPP má dosť vysoký odpor. Nemal som už na to nervy a tak som to vzdal skôr, než by som model zničil. Skúsim ešte nabudúce inú vrtuľu, inú sadu aku (zrejme osemčlánok) a asi kúpim tristovku Speed s prevodovkou. Zatiaľ model odložím. Tieto malé modely nie sú moja krvná skupina a musím sa naučiť stavať ich ľahšie. Z Depronu by sa mi to asi podarilo, ale chcel som si vyskúšať prácu s EPP.
Kým som sa trápil, „brada“ preháňal oblohou svoj osvedčený Traktor na šesťstovku a obaja Mirovci, st. aj ml., svoje Juniory. Tak som si zložil aj ja svojho. Mal som dokončené nové krídlo s krídelkami, tak ma čakal opäť zálet. Keďže som použil rovnaké servo aj rovnaké páčky, ako na minulom, havarovanom, tak nebol problém s ovládaním, len som vybral v CamPac module správny model a overil veľkosti aj orientáciu výchyliek. Nasadil som vrtuľu 9×4,7 a hodil model v ústrety vetru. Chvíľu som zápasil so stabilizáciou modelu, krídelká som mal trochu bokom, ale používam mix 1. a 5. kanálu a tak som v bezpečnej výške ťahovým potenciometrom na piatom kanále ustálil model v priamom lete. Krídelká sú ovládané jedným servom v strede krídla.
Teraz už sú ľavá aj pravá zatáčka rovnaké (havarované krídlo po oprave doprava točilo dosť blbo), horšie to bolo s mojimi rukami, prestávka od Silvestra bola predsa len dosť dlhá. Dúfam, že počasie sa bude už len zlepšovať, teploty stúpať a viditeľnosť čím ďalej tým dlhšia, tak to doženiem. S ušatým krídlom ma už lietať nebaví, s véčkovým sa mám čo učiť. Aj keď asi dosť skoro narazím na hranice Juniora. Skúsil som to dnes aj v vrtuľou 10×4,7, prenikavosť voči vetru o čosi lepšia, ale výkrut len s najväčším zaprením a prižmúrením oboch očí, premet ako tak a na súvrat možno ten model aj má, ale… Stále mám problém s odhadom vzdialenosti pri pristávaní (čo už, oko si v lekárni nekúpim), ale to pár tréningov vo vetre spraví.
Pajlotmato sa striedavo preháňal po oblohe s Feferonom z Depronu na strieďák AC mini st ako aj s modelom Excell 2000 na ASP 6,5 ccm.
Keď sme si po pristátí model prezreli, hneď sme všetci vedeli, prečo lietame elektry. Aj keď spaľovák lieta celkom pekne a celkom rýchlo.
Aj keď bol pekný slnečný deň, pred piatou sa citeľne ochladilo a tak bol najvyšší čas vrátiť sa domov a modely do klubu. Tento letový deň sa zaobišiel bez strát, fotografie samozrejme nájdete v Internej Galérii.
Komentáre