Týždeň po Veľkej noci prišlo leto. Aspoň to tak vonku vyzeralo. Už v piatok sme sa v klube zišli nad modelmi a dohovorili sa na nedeľu poobede. Poriadny absťák od kniplov sme pociťovali už všetci a aj nové stroje sa pýtali do vzduchu.

Pomaly nám začína byť stojánka na letisku malá, keď sa zídeme všetci. A tak sme začali vykladať a kompletovať modely a dotláčať akumulátory. Celkom zaujímavý pohľad, keď na jednej nabíjačke vedľa seba visia Graupner Ultramat 25 a Robbe Power Peak Infiniti II a ďalšie dve nabíjačky a na druhom akumulátore v aute ďaľšie dve nabíjačky RN. Na trávniku vedľa sme ukladali modely.

Vlado M. („brada“) doviezol aj celobalzový SuperCake rozpätia 2 m na MIG 600, ale do vzduchu sa nedostal. Rovnako ako nový depronový HAWK s tlačným motorom MIG 480 napriamo. Prednosť dostali iné nové modely, ktoré nesklamali.

Transall už raz letel, ale jeho prvý let bol vlani aj posledným. Pravdepodobne odtrhnutie prúdnic na nízkom krídle s ostrou nábežkou poslalo model k zemi, našťastie trup vyrezaný zo stavebného polystyrénu 50 mm bol ľahko opravený. Krídlo Vlado urobil nové, opäť z Depronu, profil Clark Y. Model má rozpätie 1500 mm, hmotnosť 1250 g a poháňajú ho dva motory MIG 400/7,2V s prevodovkami MPJET 1:2,3 s akumulátorom 8×1700 NiCD Sanyo SCR. Smerovka je pevná, VOP ovláda jedno servo, druhé v strede krídla ovláda bowdenom krídelká. Pre štart zo zeme Vlado pripravil štartovací podvozok so štyrmi kolesami, ktorý zostáva po odlepení modelu na zemi. Pristáva na trávu na maketu podvozku na spodku trupu. To medzitým je let a ten teda stojí za to!

Nové krídlo modelu svedčí. Pri prvom lete bol model trochu ťažký na nos a let trval len dve minúty. Aj tak Vlado bezpečne pristál a let bol celkom pekný, aj keď náročný na pilotáž. Po presunutí batérie trochu dozadu sa z modelu stal poslušný baránok. Model lietal naprosto perfektne, žiaľ sme nezmerali dobu letu, pretože FC-16 meria len keď je knipel plynu cez 50% a Transall bezpečne lieta aj pod pol plynu. Tipnem si dvadsať minút. Na vrtule som sa Vlada nespýtal, dúfam, že ich napíše pod článok do diskusie. Z letu mám dve videá.

Ja som nemal nijaký nový model, len nový pohon. Staršia prevodovka Rival so Speed 400/6V mi ešte stále slúži, no motor už má svoje za sebou. V týždni som ho vybral a po asi desiatich rokoch (!) vyradil zo služby. Ako sme skonštatovali v klube, uhlíky sú dobré, ako nové. No kolektor mal drážku hlbokú hádam aj poldruha milimetra! Ťah pohonnej jednotky by do vzduchu nedostal ani 300 gramový model. Tak som zo šuplíka vybral iný Speed 400/6V (tiež má asi tak šesť rokov, no nebol ešte použitý), na sucho ho zabehol a vložil do prevodovky. Plastový pastorok som jemným páčením zložil a na „nový“ motor nalepil sekunďákom. Kedysi sme tak lepili (oceľové) pastorky na oceľové hriadele a po pár sekundách sme už jazdili. Tomuto plastovému by dva dni mali stačiť.

Pre prvý let som použil vrtuľu 9×4,7 a nebolo to nič moc. Dal som len krátke lety, aby som neodpálil uhlíky alebo kolektor, a venoval sa čistote pilotáže, lebo na súčasné riadenia krídelkami a mierne ťahanie výškovky som ešte stále trochu ľavý. Prepínač dvojitých výchyliek (rozdelil som prepínanie zvlášť na krídelka a na VOP/SOP) mi dosť pomohol. Ku koncu dňa som opäť použil svoju obľúbenú GWS 9×7 a to sa mi začal let modelu zase páčiť. Pohon má svoje grády.

Vlado M. postavil pre Mira K. model Tucano. Pôvodný výkres v modelárskom časopise bol pre klasickú balzovú konštrukciu, Vlado ho celý postavil z Depronu. Oveľa skôr, ako som ja vôbec začal. Nevadí, aspoň uvidím, ako sa to bude chovať. Pohon je náš obvyklý, plechovka MIG. V tomto prípade MIG 400/7,2V napriamo, vrtuľa je nejaká lacná sklopka, kúpená za 70 Kč v marci na výstave Modely Brno a napájanie, ako inak, sedemčlánok GP 1100 NiMH. Miro mal obavy zo záletu rýchleho modelu, tak požiadal o pomoc Maťa („pajlotmato“). Model odštartoval (Miro ho hodil celkom razantne) na plný plyn a plynule a ladne pokračoval v lete. Po chvíli som sa opýtal Maťa na dojmy a nevedel si model vynachváliť. Nízke a rýchle prelety boli naozaj efektné. No let netrval dlho, asi po troch minútach praskol spoj nosníka na pravom krídle. Preglejka a smrek asi pre takýto model potrebujú inú konfiguráciu alebo použiť uhlík. Našťastie bol model nízko nad zemou, asi dva metre a padol do repky. Trup opraviť bude hračka a ani s krídlom asi nebudú problémy.

Keďže mám aj Depron, aj uhlík aj dve tie sklopky a aj motor v šuplíku….

Grippen Maťa lietal bez problémov. Nebol to jeho prvý let a nie je to Maťova prvá stíhačka. Dnes postupným odstraňovaním závažia sa síce dostávalo ťažisko mimo rozsah autora plánika z netu, no zároveň sa znižovala hmotnosť modelu na konečných 580 g a výrazne zlepšovali letové vlastnosti. Nikto by nebol povedal, že jet z Depronu ma klasický depronový pohon. MIG 400/6V s prevodovkou MPJET 3:1 a sedemčlánok NiMH GP 1100 poháňa vrtulu APC 9×6 asi osem minút. Podľa slov pilota na rovný let stačí asi trištvrte plynu, na obraty len plný plyn. Za mierneho vetra dokáže model úplné divy.

Maťo model s týmto pohonom charakterizoval ako cvičnú stíhačku, ktorá lieta pomalšie, ako napr. Hornet so strieďákom a Lipolkou, na dá sa postaviť aj s lacnejším vybavením (ja viem, dnes sa dajú kúpiť ping-pong strieďáky za nízku cenu, ktorá sa vyrovaná cene plechovky a prevodovky, no ale výbava aku+nabíjačka je pre NiMH vždy nižšia, ako pre LiPol), ktoré možno máte doma. Pri takomto použití je životnosť plechovky asi jedna sezóna, ale bavíme sa o dvoch stovkách…

Keď Martin uvažoval o stavbe a hľadal pohonnú jednotku, navrhol som mu práve túto kombináciu. Veľmi nebol nadšený, ale uveril mi a číslam ktoré som mu prezentoval a zaobstaral si ho. Už prvé skúšky ho nadchli a prvé lety ešte pri hmotnosti nad 600 g ho presvedčili, že som netrafil vedľa. A dnešné lety sme obdivovali všetci. Pokiaľ máte záujem o stíhačky z Depronu a nemáte s nimi skúsenosti, skúste ich takto. Nebude to premotorované, ale poletí to spoľahlivo a za pár korún. Martina som dnes naočkoval myšlienkou na osemčlánok . To sa dostaneme síce cez 11 A a výrazne skrátime životnosť motora, ale tiež sa dostaneme zo 45 W na 63 W a za tie peniaze…

Samo A. lietal s 3D modelom dnes ako jediný na strieďák. Trup je z extrudovaného polystyrénu hrúbky 20 mm a krídla a kormidlá z Depronu. Prešiel na väčšie modely, pretože so starými nebol schopný lietať za vetra, ktorý naším deproňákom nevadil. Nám síce viac „voňajú“ klasicky lietajúce modely, no radi sa pozrieme aj na takéto stroje.

Kým však začal s 3D, lietal klasiku a nový Elév je tiež z jeho dielne, ktorý po použití „odložil“ k nám do klubu.

Pri vlaňajšom lietaní sa Maťovi podarilo „oprieť“ ho o strechu domu a tak sa podujal na jeho opravu. Model vyzerá naozaj dobre a po dovážení (skúšali sme ho aj minulý týždeň) lieta naozaj parádne. Hrubé a krátke krídlo o rozpätí cca 1 m potiahnuté fóliou mu dáva vlastnosti motoráka, no klz má ako vetroň. Poháňa ho naša osvedčená kombinácia sedemčlánok NiMH GP1100 s motorom MIG 400 6V, variáciou je planetová prevodovka MPJET 1:3,3 so sklopnou vrtuľou 10×6. V trupe sú dve štandartné (!) servá Futaba po 45 g, ktoré ležali v klube bez využitia (rovnako ako regler Jeti 10A), takže model má cca 800 g. Pouvažujeme ešte o vrtuli s menším stúpaním. Model plánujeme použiť pre nácvik preletov a pristávania s vetroňom. Je to kompletne klubový stroj (len prijímač si každý vloží svoj), takže ho iste využijú aj chalpci a dievča z nášho krúžku (jeho predchodcu zlikvidoval práve jeden člen krúžku), ale aj my dospeláci, lebo vetrone už sú na ceste.

Takmer vždy máme na letisku spoločnosť. Často sa tam premávajú inlinisti alebo deti na bicykloch. A občas sa u nás zastavia na kus reči, zaujímajú sa o modely. Dnes to bol mladý pár a muž sa zaujímal o modely zvlášť intenzívne a nakoniec mu Miro vytiahol do vzduchu svojho Juniora požičal páčky Optica. Zjavne sa mu to zapáčilo, možno budeme mať o jedného nováčika viac.

Dnešný deň sa nám všetkým páčil. Perfektne sme si polietali, medzi letmi počas nabíjania pokecali a prebrali nové aj chystané modely. Mne osobne teda Tucano po dnešku už určite nedá spať. Všetci sme sa zhodli, že takýto deň sme už naozaj potrebovali a že modelov už máme toľko, že do Ilije asi pôjdeme s vlečkou za jedným z našich aut.

Fotografie z dnešného lietania nájdete samozrejme v Internej galérii.