Čím ďalej sa ťažšie hľadajú dobré miesta na lietanie s modelmi. Preto ma veľmi potešilo, že keď som sa rozhodoval začiatkom roka kúpiť záhradu na dedine, že nad ňou je veľká rozsiahla lúka. A dočkal som sa aj možnosti ju vyskúšať. Prvý model, ktorý lietal nad mojou záhradou v Stredných Plachtinciach, bol elektrovetroň Rival Short v modifikácii T.

Model som si priviezol už skôr, ale do vzduchu sa nakoniec nedostal. Nevadí. S majiteľom susedného pozemku som dohodnutý, kedy môžem po lúke chodiť a kedy ju musím obísť, s tým nemám žiadne problémy. A pretože teraz je všetko pokosené, mám to blízko.

V sobotu popoludní bolo krásne, slnečno a teplo, v záhrade nič súrne na prácu nebolo. Tak som si vybral z domčeka model aj kufrík s výbavou, zapol vysielač a vložil dvojčlánok LiIon 1300 do trupu a zapol konektor. Regulátor poslušne zapípal, tak som skontroloval servá a ich výchylky a ozrejmil si, ktorý prepínač na vysielači Futaba FC-16 má na starosti dvojité výchylky smerovky, výškovky a ktorý mixuje VOP do motora. Technický stav modelu som si pozrel už v týždni, takže som vedel, že nemá žiadny defekt a že teda môžem do vzduchu. A keďže som okrem LiIonky mal nabité aj oba dvojčlánky LiPol 1500, o ktoré sa Short-T delí s monstertrackom Xray, tešil som sa na pekné polietanie.

Najprv som však musel vyjsť hore záhradou, od domu až na koniec je to cca 200 metrov a krokomer ukazuje šieste poschodie. A potom ešte asi sto metrov po lúke, na ktorej sú terénne vlny, aby som sa dostal zo svahu na asi 40 metrov dlhú skororovinu. Tu som si zložil na zem model a urobil pre vás panoramatické fotky. Prvá ukazuje pohľad od modelu na západ, tretia na juh, piata na východ, smerom z záhrade.

Pohľad na západ, do svahu.

Pohľad na juhozápad

Pohľad na juh

Pohľad na juhovýchod

Pohľad na východ

A takto vyzerá model pripravený k letu. Len sa odhodlať, od septembra som s ním nelietal, od októbra s ničím.

Nezabudol som, ako model reaguje na páčky? A nezabudol som, ako spoznať termiku? A budem vedieť na ňu reagovať? Nezahučím niekomu do záhrady? Plno otázok, na ktoré dá odpoveď jediné: Odhodenie Shorta s bežiacim motorom do vzduchu.

Tak som ho teda dal na plno a hodil. Zabudol som, ako je málo sklonená motorová prepážka a ako treba model pri plnom plyne tlačiť. Keď k tomu pripočítam to závažie na trupe v špici, fakt by som mal dať menšiu vrtuľu a nasadiť ťažšie trojčlánky namiesto dvojčlánkov. Model by sa menej vzpínal, namiesto olova by vozil energiu.

Je to ako s bicyklovaním. Raz sa to naučíš a už to nikdy nezabudneš. Za chvíľu už som zvládal udržať model na uzde pri plnom plyne. Zatiaľ som sa do veľkých výšok nepúšťal. Nakoniec som pristál po devätnástich minútach letu.

Medzitým sa nad lúkou trochu zatiahlo, tak som pár minút počkal. Keď opäť vyšlo slnko, nasadil som LiPolku a vyštartoval do vzduchu. Tento raz som si dovolil lietať trochu vyššie aj trochu ďalej, vraj až k stromom v našom sade, hovorila priateľka. To by bolo cez dvesto metrov ďaleko od miesta štartu. Sem tam som vo vzduchu aj niečo našiel, ale o silnej termike sa hovoriť určite nedalo. No polietal som si dobre a pristál ešte lepšie, takmer k nohe.

Zaujímavé boli aj údaje na stopkách. Spodné ukazujú motorový let, horné celkový čas letu.

Vyše tridsať minút vo vzduchu na šesť minút motorového letu.

Aj keď som mal ešte tretiu baterku, povedal som si, že na prvý krát dva lety stačia. Krídla modelu som opäť zabalil do ochranných povlakov, vysielač a baterky vložil do kufríka a zostúpil dole do záhrady a do domu. Kým sme dokončili plánované práce na sobotu, tak sa mi obe baterky nabili.

Lúka na lietanie je dostatočne veľká a rozľahlá. Keďže modely a vybavenie môžem nechať v dome, mám možnosť si polietať kedykoľvek, keď som v záhrade, a to je minimálne šesť dní v týždni vrátane víkendov. Stačí zobrať model a kufrík, vyjsť nad záhradu a lietam. Dole mám jedlo, pitie, oddych, oblečenie, čokoľvek, čo môžem potrebovať, vrátane nabíjania a základného náradia. A keď som doma, autom je to do záhrady desať minút, kde ma čaká zložený model, len vložiť baterky. Doma by to pre mňa znamenalo autom do klubu, vyjsť na tretie poschodie, zniesť modely a výbavu, naložiť do auta, autom na plochu, opäť všetko vyložiť a zložiť… Za desať minút to nestíham. Takže je možné, že budem častejšie lietať nad záhradou, ako v Krtíši alebo na Sklabinej. Musím po oprave zalietať JAKa a aj nový model, ale myslím, že si ich postupne všetky presťahujem do záhrady. Vyzerá to pre mňa pri lietaní na tráve praktickejšie. Stratím minimum času a stihnem tak na jednom mieste aj lietať aj oddychovať a ešte aj niečo urobiť na zveľadení záhrady. Keď k tomu pripočítam fotografovanie, ostáva mi len vymyslieť, ako do toho všetkého zapojiť cykloturistiku a budem mať všetky koníčky na jednom mieste 😉

Hoci som premiéru lietania na novej ploche musel odložiť o dva dni, oplatilo sa počkať. Lúka nad záhradou splnila moje očakávania, bude to moja nová letová plocha. Bokom od ľudí si polietam kedy chcem.