Mám na mysli samozrejme modely áut v mierke 1:18 s pohonom elektromotorom. Pár článkov tu na webe o týchto modeloch a súťažení s nimi mám, tak možno viete, ako tie autíčka vyzerajú. A po poslednej konferencii automodelárov v Bystrici, kde som sa stretol s pár starými známymi, si myslím, že by osemnástky mohli mať slušnú perspektívu. Poďme sa spolu pozrieť na ich možnosti a čo by nás mohlo pri nich spájať.
Súčasný stav automodelárstva by som charakterizoval ako roztieštenosť a vysoká nákladovosť. Kedysi sme jazdili autá buď spaľovacie 1:8 (dve či tri kategórie) a elektrické 1:12, tie buď ako slalom medzi bránkami (menšie karosérie, technicky precízne autá aj pilotáž) a ako spoločný pretek na okruhu (väčšie karosérie a rýchlejšie autá). Nebolo veľa ľudí, ktorý by jazdili aj spaľováky aj elektry, aj keď kedysi vo Zväzarme mohol na majstrovstvá Slovenska postúpiť len ten, kto jazdil obe kategórie. Súdruhovia si vtedy mysleli, že žiaci majú jazdiť dráhové modely, juniori elektrické RC a dospelí spaľovacie RC autá.
Našťastie už nám nikto takto nič neškatuľkuje, sami si môžeme povedať, čo chceme a čo nechceme a dnes už nikto nepovažuje elektrické modely áut za nedospelé.
Na druhej strane je dnes toľko rôznych kategórií, že sa mi to zdá až neúnosné. Ako keby niekto, kto je neúspešný v existujúcej kategórii radšej začal jazdiť inú (kým sa mu tam „nenasťahujú“ tí úspešní z tej, ktorá „zakapala), len aby bol víťaz. Zoberme si len terénne autá na elektromotor. Buggy dvojkolky aj štvorkolky, Truggy aj SCT. To je v tom fakt taký veľký rozdiel, ako sa s tým jazdí, že treba štyri kategórie? Nie je ich viac, ako pilotov? Prosím nechápte ma zle, nič proti bugynám nemám a dokonca chápem rozdiel jazdných vlastností medzi 2WD a 4WD, napísal som to len ako príklad. A nakoniec, mne sa najviac páčia kasne SCT. Len sa neviem rozhodnúť, či desiatková alebo osemnástková by mala tvoriť súčasť môjho depa 😉
Podobne je to aj v cestných desiatkách na elektriku. Podľa pohonného motora a iných technických špecifikácií vzniklo toľko rôznych kategórií a tried… Fajn to bolo, kým bolo tridsať, štyridsať alebo päťdesiat jazdcov na Slovensku. Dnes to vyzerá, že sa jazdia len „Stock“ DTM, pretože už nikto nechce vrážať stovky eur do motorov, regulátorov, bateriek a pneumatík a pomaly každý polrok meniť striedavý motor s reglom, lebo ten starý už výkonovo nestačí a nedá sa vyhrávať. Bohužiaľ, dve bašty DTM, Bystrica a Košice, vidia definíciu „Stock“ inak. Jedni prisahajú na feritový „plecháč“ a druhí na striedavú sedemnásta polku. Hádam sa ale teraz konečne dohodnú na postupnom zbližovaní sa názorov aj modelov a výsledkom môže byť zastavený pokles pretekárov a lepšie súťaže.
Za množinou kategórií a výkonov bola v minulosti snaha priblížiť sa Európe a možnosť jazdiť európske súťaže, ale mám pocit, že toto smerovanie sa mnohým predražilo a pre „také to domáce jazdenie“ je oveľa lepšie zobrať rozum do hrsti a trochu popremýšľať.
A čo osemnástky na Slovensku?
Aj malé modely majú možnosť byť poháňané len zadnou nápravou (2WD) alebo na všetky štyri kolesá (4WD). To, že na Slovensku sídli jeden z najvýznamnejších svetových výrobcov modelov automobilov pre pretekanie môže byť brané ako výhoda a možno to vidieť aj ako nevýhodu. Hudý vyrába štvorkolky (technicky náročné a dokonalé modely možno predávať „s vyššou pridanou hodnotou“) a aj s jeho podporou sa presadzoval u nás tento druh modelov 1:18. A aby to nebolo také jednoduché (aby sa na tom dalo viacej zarobiť) tak aj tu vznikli rôzne výkonové triedy a okrem pohonu sa dovoľovali alebo zakazovali aj rôzne tuningy z uhlíku. Choré?
Navyše sa preteky s modelmi 1:18 jazdievali na dráhach určených pre modely 1:10. Šírka aj cez tri metre. Aby bolo viacej jazdcov (viacej na štartovnom?) a nerobila sa dráha len pre pár jazdcov. Výsledkom mohlo byť zdanie, že sa malý model stráca na veľkej ploche a dlho mu trvá, kým príde na koniec rovinky, takže sa čo? Pridalo sa na rýchlosti. Model bol na konci rovinky hneď, hneď bol aj mimo dráhy, lebo nezvládol zákrutu. A ešte si aj v tej rýchlosti polámal súčiastky, takže bolo treba kúpiť druhé. Kšeft išiel 😉 Že modely pripomínali neriedené strely bolo vedľajšie. Piloti miesto učenia sa, ako sa prechádza v ideálnej stope sa učili, ako čo najviac pridať plyn a ako do modelu narvať čo najrýchlejší motor a čo najsilnejšie baterky, aby ho vládali kŕmiť pri devastácii seba samého alebo konkurentov. Môžeme sa čudovať, že na preteku vládla hystéria, zvada, nervozita, agresivita? Kopa peňazí napchaná do malého autíčka a ja nevyhrávam?
Ale nie len XRay je osemnástka. Okrem štvorkoliek sa vyrábajú aj dvojkolky a jazdia sa s nimi preteky. A tiež buggy a SCT. Ale ja sa teraz budem chvíľu venovať „plackám“, teda 2WD modelom 1:18.
Na Slovensku som nenašiel klub, ktorý by poriadal preteky pre dvojkolky osemnástky. V období, kedy sa tieto modely jazdili v susedných Čechách, či skôr na Morave, som pracoval pre firmu, ktorá ma do Čiech posielala dva až trikrát týždenne na služobky. Dva až tri razy za mesiac som jazdil po diaľnici okolo Polnej a týždenne som sa vyskytoval v okolí Brna či Mikulova, kde sa v Březí tiež jazdili osemnástky. Samozrejme som sa pri prvej príležitosti zastavil na preteku (v piatok sa ubytoval v penzióne a v sobotu už bol na dráhe, potom večer domov). Pozrel som si modely a uvažoval, ako sa pripojiť. A študoval stránky a diskusie na webe.
A objavil Scapel.
Teda nie, že by som o ňom nebol vedel. Scalpel rakúskej firmy Robitronic je placka ako podľa kopíráku podľa mojich obľúbených Pro10 modelov, ktoré ale výkonový rast vyhnal do takej výšky, že sme ich v Krtíši, hoci sme ich pomáhali na Slovensku zaviesť, prestali jazdiť. Spodné plató z uhlíkovej dosky, predná náprava s jednoduchým pružením a dobrým nastavovaním, zadná tuhá nedelená náprava s guličkovým diferákom, odpružená ako celok od podvozku. Nijaké remene, nijaké kardany, nijaké voľnobežky, nijaké tlmiče na každom kolese. Jednoduchosť sama, pri údržbe aj nákupe.
Na ebay.com som objavil chlapa z Kréty, ktorý si Scalpela kúpil pre zábavu a potom zistil, že je táto elektrická potvorka na hony vzdialená jeho spaľovacím buggynám 1:8 a že potrebuje aj dobrý povrch na jazdenie. Dostal som prakticky len odskúšaný model za polovičnú cenu.
V tom čase sa v Čechách a na Morave rozhodli v osemnástkach (2WD a 4WD) ukončiť používanie motorov typu 180 na päťčlánky NiMH 2/3 A (motory bývali tiež súčasťou stavebnice XRay), pretože s baterkami to išlo dolu vodu a motory boli slabé, teda ak z nich chceli dostatočný výkon, tak horeli. Prebiehali búrlivé diskusie a občasné testy, čím tento motor nahradiť tak, aby sa zvýšila životnosť a spoľahlivosť, ale príliš nevyskočila rýchlosť modelov na dráhe aj cena vybavenia. V tejto atmosfére Láďa Vomlel z Polnej usporiadal u nich šesťhodinový pretek, kde ste si mohli meniť gumy a baterky koľko ste chceli. Len motor nie. A predpísal na pretek motor MIG 280 v akejkoľvek variante (Standard, Sport a Racing) spolu s dvojčlánkom LiPol.
Tento pretek som samozrejme videl osobne. V tom čase mi vzdialenosť 400 km od Krtíša nerobila žiadny problém, väčšinou to bola pre mňa zachádzka z mojich ciest 15 kilometrov tam a 15 späť. Náklady nula, ak nerátam penzion alebo príbuzných, obed a večeru. Pretek dokázal, že motor MIG 280 vydrží spoľahlivo jazdiť šesť hodín v kuse s krátkymi prestávkami na výmenu batérie alebo pneu. Priemerná rýchlosť 17 km/h a 100 najazdených kilometrov víťaza. Stačí to ako dôkaz vhodnosti a kvality pohonu? Jazdili dvojkolky aj štvorkolky XRay upravené na dvojkolky. Niektorí pretekári použili motor zo šesťhodinovky ako dobre zabehnutý aj celú nasledujúcu sezónu 😉
Takže OK, model som mal doma, pohon bol jasný. Zostávalo rádio. Nejaké lacné LRP/Ansman za tri tisícky českých sa mi zdalo málo, tak som sa pozrel po nete a za 120 eur kúpil KoProPo EX-5 UR s dvomi prijímačmi, vtedy to z Azie prešlo bez problémov. Samozrejme na 2,4 GHz. A pri ceste na sever Čiech som si dohodol stretnutie s Luisom, výrobcom komponentov a modelov 1:18 a 1:24, kde som si doplnil kopu nevyhnutných drobností a náhradných dielov.
A tak som sa stal opäť automodelárskym pretekárom a jazdil som „placky“, čo ma vždy bavilo.
Jazdil som len dve sezóny, ale za ten čas som pochopil niekoľko súvislostí a na tie by som teraz rád upriamil vašu pozornosť.
Aký motor pre osemnástku
V ČR vyriešili tento problém tak, aby jazdenie nebolo ani drahé ani náročné, ale pri tom dostatočne zábavné a adrenalínové. Dohodli si základné pravidlo. Baterka Lipol neobmedzenej kapacity dvojčlánok alebo dojazdenie starších NiMH 2/3A päťčlánkov. Za hranicami sa síce jazdia štvorčlánky NiMH, ale s motormi Speed 300 a to je dosť rýchle, zbytočne rýchle. Skončilo by to skôr či neskôr tam, kde skončili placky Pro 10 a kde sú Pro 12. Rakety s odberom sto ampér 🙁
Takže baterkou 8,4 V max poháňajú motor, teda tri motory. Buď bude v aute jeden motor MIG 280 (za 130 českých korún) v ľubovolnej verzii, alebo strieďák Ammo 20-30-2650kV, niektoré kluby používajú podobný motor 3000 kV, oba bezsenzorové. Merania ukazujú, že 2650 je takmer identická výkonovo s plecháčom, tritisícka je silnejšia. No a čo.
Pri použití takéhoto motora je úplne jedno, aká silná a koľko céčková je baterka a aký silný je regulátor. Desaťampérový to pri troche šikovnosti zvládne, dvadsaťampérový stačí úplne. Pri štvorkolkách sa používajú tisicky až tisíctristo miliampérhodinové baterky. Dvojkolky s plecháčom odjazdia desaťminútové jazdy na osemstovku, kratšie aj na päťstovku baterečku.
Keď teraz v duchu počítate, tak zisťujete, že motor, regulátor a baterka, teda najdrahšie komponenty napríklad u DTM Modified stoja pri osemnástkach pár šupov… Dvojročný motor je plne výkonuschopný, tak isto aj regler a baterky. Na sezónu s dvojkolkou som potreboval dve baterky, jazdili aj druhú sezónu, rovnako ako motor.
Si možno poviete, že jazdiť s takým malým modelom na slabý motor je nuda. Pozrite si videá na konci tohto článku a uvidíte, že nie je 😉 Celá finta je v tom, že modely jazdia na primeranej dráhe. Primeranej veľkosti modelov 1:18. Takže nijaké dlhé a širočizné roviny pre desiatky. Šírka dráhy pre osemnástky je v ČR 0,8 až 1,2 metra. Podľa dĺžky dráhy (veľkosti sály a koberca) je priepustnosť šesť až osem modelov.
Zažil som borca, ktorý na takej dráhe osadil do štvorkolky XRay motor 5400 kV. Pár razy sa vybúral, vyletel z dráhy a pochopil, že veľmi silný motor je mu zbytočný. Na udržanie sa v stope a na dráhe stačí slabší a týmže jazdí plynulejšie, zajazdí lepší výsledok. Ja jazdím v Scalpelovi MIG 280 Sport a mám obmedzovač len na 80%. Niekedy aj menej. Stačí to.
A pritom sa s autami s takýmto setupom dá veľmi dobre zajazdiť. Všetci majú viac menej rovnaké možnosti výkonu a naozaj ide len o ruky.
Keď je málo jazdcov, jazdia spolu dvojkolky aj štvorkolky a nikomu to nevadí. Niekdy ich vyhlásia osobitne, niekedy sú výsledky spoločné. Veď o nič nejde 😉 Keď je jazdcov dostatok, jazdia aj vyhodnocujú sa výsledky pre dvojkolky zvlášť. A na preteku je celý deň pohoda, nie ako na niektorých slovenských pretekoch.
Teraz je pre mňa jazdenie do Čiech celkom náročné, tri alebo tri a pol hodiny cestovania na preteky, v zime… Takže som uvítal informáciu od Košičanov, že sa vo Valalikoch chystajú jazdiť osemnástky. Štvorkolky. Ale vraj prejednajú, či môžem s nimi jazdiť s dvojkokou. Mám Scalpela na predĺženom podvozku. 129 mm rozvoru bolo málo, 140-145 mm je tak akurát. Mám kúpený osobný transpondér AMB mini aj infračip pre Robitronic. Termíny pretekov sú na ich stránke zatiaľ naplánované takto:
Potvrdené termíny Zimného Košického Pohára 2014/2015
1. pretek – 11.10.2014
2. pretek – 08.11.2014
3. pretek – 06.12.201413.12.2014
4. pretek – 10.01.2015
5. pretek – 07.02.2015
6. pretek – 07.03.2015
7. pretek – 11.04.2015
Prvý už som nestihol, ďalšie už dúfam absolvujem. Hlavne druhý až štvrtý bdue pre mňa dôležitý. Aby som pripravený mohol absolvovať Mezinárodní volné mistrovství MICRO 2015 30. januára až 1. februára 2015 v Bystřici pod Hostýnem. A keď sa zadarí, tak by som mohol stihnúť nejaký pretek z týchto:
Pohár RCEJ Zlín 2014/15 Termíny 8.11. 13.12.14.12. 10.1. 28.2. 21.3. (4.4.) v Karlovej u Zlína. Je to síce trochu z ruky, ale dá sa. Decembrový pretek by bol dobrý tréning na majstrák (už som ho raz jazdil v Polnej, skvelý pretek, spolu s ďalšími malým mierkami, vrátane MiniZ, a 1:24), ak bude všetko OK, absolvoval by som aj februárový a marcový pretek.
Poďte jazdiť osemnástky
Modely 1:18 sú malé oproti desiatkám, tak im stačí menšia dráha. No nie sú úplne maličké, aby sa s nimi nedalo jazdiť či pretekať. Menší model ma menšiu hmotnosť a tým aj menšiu kinetickú energiu pri náraze, takže takmer nehrozí jeho poškodenie pri havárii. Dvojkolky majú cca 300 gramov, štvorkolky 400-450 gramov. Ako som spomínal, jeden motor stačí na rok či dva, dve baterky (500 a 800 mAh) na dve sezóny, malá (lacná) nabíjačka. Na Scalpela potrebujem dve sady pneumatík na deň, jeden pár za 6 eur. Sú tri tvrdosti, pri bežnom jazdení na rôznych dráhach mi vydržali aj dve sezóny. No nech vydržia jednu.
Nemusíme sa deliť na kategórie a triedy, keď nás nebude veľa. Úplne stačí, keď si zajazdíme. Ak budú úzke dráhy, aby sa na nich nedalo lietať, ale dalo sa dobre zajazdiť, nebude treba ani silných motorov. A či to bude strieďák 3000 kV alebo plecháč MIG 280 mne osobne je jedno. Strieďák (bez senzora) môže mať vyššie otáčky, plecháč má lepší ťah v nízkych točkách pri výjazde zo zákruty. Všetko môže byť otázkou správneho sprevodovania a šikovnosti pri pilotáži.
Jazdenie s osemnástkami môže byť lacnou zábavou. Naše hobby nás nemusí stáť stovky eur ročne.
Komentáre