Konečne prestali nočné víchrice a búrky, prešiel front a mohli sme sa vybrať na letisko s nádejou, že si dobre zalietame. Hlavne som chcel dostať do ruky nového Elektrovetroňa a vyskúšať ho s novým osemčlánkom TT 1100 NiMH. Z veľkej akcie nakoniec ostalo komorné stretnutie, avšak o to lepšie.
Nový elektrovetroň po týždni dostal aj kamufláž z reklamných fólií a z pásky so sklennými vláknami poťah spodnej časti spoja stredu krídla a uší, teda miesta, kde sa pri pristátí krídlo dotýka zeme. Tiež som predĺžil smerom dozadu drážku pre aku, pretože som dokončil z článkov TT1100 osemčlánok a nacykloval ho. Ultramat 12 ukázala, že skutočná kapacita sa blíži k 1300 mAh, uvidíme, ako dlho to vydrží. Tiež prijímač Jeti Rex 5 MPD sa presťahoval zo suchého zipsu na boku do drážky pod krídlom. Už to nevyzerá tak „narýchlo zbúchané“.
Všetkými týmito úpravami sa mierne zvýšila hmotnosť celého stroja. Do kľudu používam aku Sanyo N500AR sedemčlánok 500 mAh a stroj hmotí 520 g. So sedemčlánkom GP 1100 je to 540 g. Rovnakú hmotnosť ma „veterná“ konfigurácia s osemčlánkom N500AR a s osemčlánkom TT 1100 už 560 g. Čo už. No ale stále je to menej, ako limit, ktorý som si stanovil na 650 g. Spotreba prúdu je od 8 do 10 A. S prevodovkou by model iste lietal lepšie, ale som s modelom spokojný a tak to nechám tak, prevodovku použijem v inom lietadle.
Za popoludnie a podvečer som absolvoval niekoľko letov od mierne veterného počasia pri 32°C až po podvečerný kľud pri 25 °C. Stúpanie pod strmým uhlom nemôžno od takto konfigurovaného modelu očakávať, no aj tak za tri munúty vystúpa do solídnej výšky a v prípade mierneho vetra sa dá s ním solídne plachtiť. S osemčlánkom som si polietal oveľa razantnejšie a zdá sa mi, že model toho vie trochu viac, ako ja. No sústredil som sa najmä na nízke prelety a pristátia a trochu ich potrénoval, je to predsa len trochu odlišné od Juniora, ktorého mám v rukách aj s krídelkami. S novou sklznicou z PET fľaše a vystuženými prechodmi krídla do uší som pristával aj na asfalt, len treba dať pozor na vrtuľu, nie vždy je sklopená spôsobne vodorovne a tak to chcelo pár razy brnknúť do plynu, aby sa umravnila. Vzhľadom na nízku rýchlosť letu som si vyskúšal aj neplánované pristátie do ruky, bude to chcieť zakryť tiahla pri servách, OmniPor (ktorý používame na závesy a drobné opravy) si dám z palca už zajtra dole.
Na záver dňa som si vychutnal s osemčlánkom NiMH takmer polhodinový let asi v 50 m výške, sediac v kresle. Paráda 😉
Mali sme na letisku aj návštevu, pár razy preletel okolo nás a pristál a znovu odštartoval aj tento stroj. Žiaľ, cez prilbu som nevidel tvár pilota, tak sa môžeme len domnievať, že to bol doktor.
Perfektne si polietal aj Jaro so svojím novým cvičákom, do ktorého po havárii preložil komplete vybavenie z Juniora, teda dve servá GWS Naro Pro, MIG 400/7,2V s prevodom 2,3:1 a 10 A regulátor a vrtuľu GWS 10 x 4,7 napája sedemčlánkami TT1100. Predĺžený trup z EPS lieta s pôvodným krídlom z Juniora a celý stroj hmotí 650 g. Je bez povrchovky, je to len cvičák. A že cvičenia Jarovi idú, svedčí aj nasledujúci obrázok:
Spoločnosť nám chvíľu robil aj Miro Š. so svojou Cessnou 177, postavenou podľa pôvodného plánika Modela so zmenšeným rozpätím na 1200 mm. Model s výbornou povrchovou úpravou je tiež celý z Depronu a poháňa ho MIG 400/6V s prevodom 3:1 a sedemčlánkom a na vrtuľu GWS 8×6 je to celkom rýchlik a s 9×4,7 zase pohodový stroj. Model sme celý omerali a ofotili, pretože na nete bol o neho veľký záujem. Už onedlho sa model dočká svojho článku.
Komentáre