8.1.2011 Březí

Počas preteku v Polnej som sa dozvedel o nasledujúcom preteku v Březí u Mikulova. Neváhal som ani minútu a v sobotu 8. januára som krátko pred ôsmou hodinou ráno stál na parkovisku pred miestnou sokolovnou a spolu s ostatnými účastníkmi čakal na príchod miestnych a na otvorenie budovy.

Vo vnútri nás privítala už hotová dráha, stoly a stoličky a bufet, sľubujúci okrem kávy a čaju aj teplé jedlo a nejakú tú sladkosť, takže som si vybral jeden zo stolov, zapojil predlžovačku 220V a rozložil svoje depo. Zo Scalpela som vybral infračip a suchým zipsom pripevnil na jeho miesto čip AMB, ktorým tu merajú kolá. Ešte že usporiadateľ má nejaké čipy na požičanie. Mantinely dráhy sú z pružného plastu a koberec má tú zvláštnosť, že smerovo vedie model po dlhšej strane a tak zatáčanie je niekedy zaujímavý boj.

Čas do začiatku rozjázd som intenzívne využíval na tréning aj ladenie modelu. Najmä v zákrute pod tribúnou som mal problém s odskakovaním modelu, pripisoval som to príliš tvrdému prednému pruženiu alebo tvrdým gumám. Výmena pneu nepomohla a ani iným súperom sa to nestávalo, tak som podrobnejšie preskúmal model a zistil nepatrne povolený zvislý čap na ľavej strane! Všimol som si aj mierne zodraté predné pneu a aby som sa vyhol zachytávaniu predku karosérie o koberec, rovno som zmenou podložiek na zvislom čape zvýšil svetlosť vpredu o 1 mm. Hneď sa mi jazdilo lepšie a auto plynule prechádzalo všetky zákruty.

Jazdili sme tri rozjazdy po šesť minút. Použil som samozrejme baterku 500 mAh a snažil sa držať tempo alebo aspoň stopu na dráhe, ale pár kolíziám s mantinelmi som sa aj tak nevyhol, rovnako tak som zavčasu zistil, ktorí pretekári ma dokážu obehnúť bez problémov a ktorím radšej uhnúť, lebo skončíme obaja na streche a obaja stratíme cenné sekundy. Mojím najväčším nepriateľom v rozjazdách boli nevyrovnané časy na jednotlivé kolá. No potešujúce bolo, že sa mi darilo postupne nie len zrýchľovať najrýchlejšie kolá v jednotlivých jazdách, ale aj priemerné kolá, čím samozrejme rástol aj počet kôl najazdených v jednotlivých jazdách!

Objavil sa však iný problémik. Jazdili sme v štyroch skupinách, a aj keď som stihol dať baterku nabiť ihneď po dojazdení, ešte kým som šiel nasadzovať, tak sa stihla dobiť len tesne pred začiatkom mojej jazdy a karosériu som nasadzoval tesne pred štartom. Tak som sa rozhodol mierne zvýšiť nabíjací prúd z 0,5 na 0,6 A, teda z 1C na 1,2C. Dúfam, že to baterke za tých pár cyklov neublížilo, ale podstatne to zmenšilo môj stres pred štartom, keďže sa baterka dobila o pár minút skôr. Ale ak by dačo, tak mám takú istú ešte nepoužitú v zásobe.

Postupne som sa začal cítiť na dráhe istejšie a najmä v desaťminútových finálových jazdách, ktoré okrem spoľahlivosti modelu si vyžadujú aj dlhšie sústredenie pilota. Dokonca sa mi darilo vyhrávať zopár súbojov na dráhe. Len mi robila problémy pretáčavosť v zákrute pri malej rýchlosti a nedotáčavosť pri veľkej a udržiavanie tej optimálnej rýchosti pre prejazd zatáčky. Tak som začal natierať mazadlom nie len zadné pneumatiky, ale aj vnútornú tretinu predných. Jazdné vlastnosti sa o niečo zlepšili, dokonca som si dovolil o pár percent znížiť obmedzenie regulátora motora. Ako som sa bál po tréningu v Polnej a preteku v Pozděchove, že úplne zničím karosériu búchaním o mantinel, tak sa zdá, že jej devastácia už ďalej nepokračuje, takže sa musím rozhodnúť, či s takou polepenou sklenou páskou jazdiť ďalej alebo ju nahradiť ďalšou, ktorú mám pripravenú. Len či zelenú alebo modrú?

Pri osemnástich jazdcoch v Stock kategórii sme jazdili v skupinách po šiestich, čo je na takú dráhu, ako majú v Březí akurát. Dráha je primerane široká pre modely 1:18 a dostatočne kľukatá, aby sa človek dobre povozil. V Březí jazdia Stock nie len „plechové“ motory MIG 280 ale aj strieďáky 3000 kV. Pri svojej súčasnej výkonnosti nemôžem posúdiť, či mám s „plecháčom“ na strieďáky alebo nie, ale ak si uvedomím svoje obmedzenie regulátora, mám ešte kam zrýchľovať, ale najprv sa musím naučiť jazdiť ešte citlivejšie. V každom prípade sa mi jazdí príjemne a aj partia „zadokolkárov“ je na Morave fajn. A do Březí sa určite, ak mi to čas a okolnosti dovolia, vrátim.

A aby som nezabudol, v celkovom poradí 18 pretekárov som skončil na 16. mieste 😉

Fotografie sú použité z toho článku na Masters.cz