Tretí ročník – Test pevnosti deproňáka – Počasie vynikajúce – Gripen do dôchodku – Výborná atmosféra – Modelári : Futbalisti 2:0 – Lublin šiel do vzduchu – Nádherná tichá akrobacia – Iba jedna nehoda.
Tretí ročník Štiavnického ampéra Ľubo Ladziansky presunul na futbalové ihrisko do Svätého Antona (bývalý Antol), keďže v Štiavnici sa realizovali atléti. Ako vždy, cestu perfektne vyznačil a nedalo sa zablúdiť. Keďže počasie predtým bolo všelijaké, ráno o siedmej som Ľubovi podľa dohody zavolal, ale nič zlé nehrozilo a tak sme vyrazili. O hodinku už sme stavali náš stan, vybalili stôl a kreslá a zložili autoakumulátor a nabíjačky. A vyložili naše modely a pripravili ich na predvedenie.
Juniora som doviezol od nás jedného, zato s tromi rôznymi krídlami. Na prvý let som použil klasické U-krídlo, ale nejak sa mi v tej turbulencii lety nepáčili. Na tento typ lietania mám predsa len silný pohon, ktorý sa bežne na Junioroch nepoužíva a letisko/ihrisko na vŕšku s kopcom na jednej strane mi v sobotu nesedelo.
Vymenil som teda krídlo za V s krídelkami, prepol program vo vysielači a odštartoval. Model trochu nastúpal a v pravej zatáčke si to namieril ku stromom na svahu nad ihriskom. Na pokyn do ľavej zatáčky absolútne nereagoval. Ľubo na mňa zakričal „Pozor stromy!“ ale môj problém nebol, že som ich nevidel, ale že som doľava nemohol a doprava medzi autá a ľudí sa mi ani trochu nechcelo. Takže som len stiahol plyn, aby náraz bol čo najpomalší a trochu model natiahol, nech sú škody čo najmenšie. Vďako Ľubovku výkriku haváriu sledoval asi každý na ploche a keď sa vo vzduchu objavil aj nejaký biely úlomok, všetci tušili zlý koniec modelu. Pajlotmato sa podujal pomôcť mi s vyslobodením modelu, ktorý medzi konármi klesol na svah. Zbežná kontrola ukázala, že model nie je poškodený a že nehodu som si spôsobil sám svojou nepozornosťou. Krídlo je k trupu pripútané gumou a jedno oko sa mi dostalo pod páku serva krídeliek a bránilo pohybu do jednej strany. Krídelká točili len doprava a smerovkou som dokázal model nanajvýš udržať v priamom smere. Detailnejšia prehliadka ukázala, že ten odlietajúci biely kus, veštiaci katastrofu, bol kúsok (5 mm2) Depronu vytrhnutého nejakou halúzkou zo spodku zadnej časti trupu. Banalita. Po krátkej chvíli som opäť odštartoval a lietalo sa mi veľmi dobre (pripomínam nedávnu zmenu módu z 2 na 4), takže som tretie krídlo (z Varianta – skrátené bez vzpätia) ani nepoužil a do konca akcie som lietal len s týmto.
Nehoda ukázala názorne všetkým prítomným odolnosť depronového modelu. Zhodli sme sa v tom, že keby si to medzi stromy namieril nejaký elektrolet klasickej konštrukcie, tak jeho pilot by si s modelom dosť dlho nezalietal, kým by ho dal do pôvodného stavu.
Na ploche sa nachádzali ešte ďalšie dva Juniory, ktoré naučili lietať dvoch mladých pilotov.
Miro Č. priviezol na Ampér svojho druhého Lublina, depronovú polomaketu, keď jeho predchodca neslávne skončil na Sklabinej. Nový Lublin bol asi o sto gramov ľahší, menej konštrukčne náročný a s rovnakou pohonnou jednotkou, ako predchádzajúci. Na môj vkus nevhodnou pre tento typ lietadla. MIG 400/6V s prevodom 3:1 a vrtuľou GWS 9×7 so sedemčlánkom NiCd tužiek 1100 mAh. Podľa mňa by bol ideálny MIG 400/7,2V a prevod 2,3:1 a vrtuľou 9×4,7. Brada sa pokúšal lietať v prvým Lublinom a preto celkom rád prenechal možnosť skúsiť to s druhým pajlotmatovi. Odvaha mu nechýba a tak model položil na posekaný trávnik a po pár metroch dostal model do vzduchu a Lublin letel! Okrem mňa bol prekvapený aj majiteľ modelu.
Po vyvážení modelu posunutím bateriek pajlotmato radšej štartoval z ruky. Miro Č. sa aj sám pokúšal štartovať z trávy, vždy však skončil čumákom v tráve, tak nakoniec si model zobral od paljotmata až vo vzduchu a odovzdal mu ho pred pristátím. Aj tak však bol so svojím modelom veľmi spokojný a aj my, že jeho model prežil prvý let, lebo to nebýva zvykom.
Z letu a pristátia mám natočené aj 90 sekundové video.
90 sekundový let a pristátie depronového modelu Lublin na MIG 400/6V s prevodom 3:1 na sedemčlánok NiCd 1100. V Svätom Antone 2. júna 2007 na Štiavnickom ampére 2007 riadi pajlotmato.
Veľa ľudí bolo zvedavých na Maťovu depronovú stíhačku na plecháč a NiMHy baterky. Maťo ich nesklamal a pár letov predviedol. Samozrejme že pri hmotnosti 590 g so sedemčlánkom GP1300 sa nedajú robiť také zázraky, ako so strieďákom a LiPolkami, ale išlo o stávku so Stevom a tú Maťo (a ja s návrhom pohonu) vyhral. Pri záverečnom lete pajlotmato dva razy na všeobecné hecovanie účastníkov Ampéra preletel vo vodorovnom lete fotbalovou bránkou (bez siete samozrejme), takže nasadil miestnym fotbalistom latku dosť vysoko, zatiaľ modelári vedú 2:0. Keďže čoskoro odlieta pajlotmato do USA na prázdninovú brigádu (stretnutie se Stevom má dohodnuté), tak sa rozhodol, že Gripena už nebude viac pokúšať a so všetkou úctou ho odstrojí a uloží k zaslúženému dôchodku vo svoje dielni. Vybavenie pôjde samozrejme do inej depronovej stíhačky, motor som ešte nevidel, aby som posúdil jeho stav a určil ďalší osud.
Veľmi pekne lietal elektroakrobat klasickej konštrukcie na malý strieďák a LiPolky. Pri celkovej hmotnosti 400 g vydržal vo vzduchu trištvrte hodiny na jedno nabitie! Pri pomalom lete dokázal robiť neskutočné premety, končiace meter nad zemou, pomalé výkruty a iné fičúry, svedčiace o kvalitách modelu a najmä pilota. Bola mi ponúknutá možnosť vyskúšať si model za letu, ale zdvorilo som odmietol, mám svoj model určený na obúchavanie zeme a ešte sa veľa musím učiť.
Zvedavo bol očakávaný aj Vladov Transall. Na letisku model štartuje z pomocného podvozku a na tráve robí Vladovi vrhača Miro K., ktorý na Ampére nebol. Ja som sa necítil na hádzanie poldruhakilového modelu, tak „voľba“ padla na Maťa, ktorý s tým nemal najmenší problém. Model vrhol do vzduchu, Vlado sa ujal jeho riadenia, ale po krátkej chvíli pristál. Baterky boli posunuté asi o centimer dozadu a na vyvážení modelu to bolo dosť cítiť. Po ich posunutí Maťo zopakoval hod a Vlado začal majestátne brázdiť oblohu pod Sitnom. Pre poldruhametrový dvojmotorák je futbalové ihrisko trochu malé, ale našťastie stromy a svah sú len na jeho jednom kraji, kde stáli naše autá. Väčším problémom sa mi zdali byť elektrické káble po opačnej strane a nad malým svahom na juhu ihriska, odkiaľ sme nalietavali na pristátie proti vetru. Vlado ukázal nízke prelety nad ihriskom na nízke otáčky, efektnými zatáčkami opúšťal plochu nad bránkou a nízko položeným elektrickým vedením.
Všetky pristátia boli veľmi efektné, ale náročné. Nalietavalo sa buď nad káblami nad južnou bránkou alebo od rohovej zástavky šikmo na vietor. Buď bolo potrebné prudko klesať alebo točiť nízko nad zemou. Pri jednom takom pristátí Vlado letel nad káblami, keď mu vysadili na pár sekúnd motory. Model začal klesať v blízkosti bufetu a ľudí, tak to Vlado trochu stočil proti vetru, aby neublížil ľuďom a spadol dosť prudko asi meter odo mňa. Nikomu sa nič nestalo, okrem lietadla. Trup Transalla je zo stavebného polystyrénu 50 mm a ten praskol asi 10 cm za odtokovkou krídla. Zlom je relatívne čistý a hladký (po zrnách) a kolmo na os trupu, takže bude stačiť trochu purexu a dobre zafixovať proti pohybu. Krídlo je bez poškodenia.
Vlado mal so sebou aj nový model Hawk na tlačnú štyristovku, avšak pri príprave sme zistili drobnú závadu v ovládaní krídeliek a preto Vlado nepokúšal osud a model na Ampére neletel.
Vo chvíľach medzi lietaním rôznych modelov či samokrídla sme mali možnosť vidieť aj modely buggy, či už elektrické alebo spaľovacie. Alebo sa občerstviť, Vlado so svojimi kolegami z klubu pripravili pre každého dobrú kávu, vynikajúcu klobásku aj niečo proti smädu. Všade vládla dobrá nálada a zrejme nebudem ďaleko od pravdy, že nikomu nechýbal stres zo súťaženia, získavania bodov, metrov alebo sekúnd a nebol dôvod na prostesty.
Ihrisko v Banskej Štiavnici je prakticky z troch strán obkolesené stromami a z jednej budovou a nedovoľuje lietať mimo plochy ihriska. Stromy bránia silnému vetru, no spôsobujú turbulenciu nad plochou. Vo Svätom Antone sú stromy na svahu na jednej strane a z juhu sú nad malým svahom káble elektrického vedenia. Pri vetre od severu je možné lietať aj mimo plochy ihriska, nutné je však prelietavať ponad severnú bránku alebo nízko nad obzorom ďalšie elektrické vedenie na západnej strane ihriska. Celkove si myslím, že táto plocha je pre lietanie vhodnejšia, navyše plocha ihriska nie je nijako chránená po svojom obvode, ako niektoré iné ihriská, kde býva kovové zábradlie alebo plot, brániaci lietaniu alebo pristávaniu väčších modelov.
Všetky fotografie z akcie nájdete v Internej galérii.
Komentáre