Variant, popis modelu a zálet

Dnes som sa odhodlal vykonať skúšky modelu Variant, cvičného dolnoplošníka, na letisku. Počasie v meste bolo prijateľné, slnečno, nie veľmi teplo ale trochu veterno. Na uvoľnenie som so sebou zobral aj Juniora.

Najskôr som sa zastavil v klube, doprogramovať vysielač FC-16 na nový model a tiež som v piatok zabudol urobiť predlžovák na servo krídeliek. Našťastie bol v klube Miro K., požičal mi káblik z klubového Juniora a podujal sa mi pomôcť s modelom. Asi bol zvedavý 😉 Ja tiež. Tak sme zbalili kufrík s vysielačom a baterkami, kufrík s vrtuľami a náradím a Variant aj Juniora a šli do Sklabinej.

Vietor bol silnejší, ako by som si želal na zálet aj ako by si želali poniektorí kolegovia na let s Juniorom. Popoludní sa zvykne vietor utíšiť, tak sme pripravili oba modely na let a špeciálne Variant pofotil. Pre istotu 😉 Fotky nájdete tu.

Niečo k modelu.
Variant je univerzálny cvičný model, ktorého plán vyšiel v RC Revue 2/2006. Trup je z EPP a dvoje krídla z plného polystyrénu. Jedno ušaté a druhé priame s krídelkami. Umiestňujú sa na vrch trupu alebo jeho spodok, pripútané gumou a umožňujú tak prevádzkovať vlastne štyri rôzne modely. So striedavým motorom, gumou pripevneným podvozkom a sedemčlánkom NiMH mal model vážiť 420 g.

Keďže cvičný ušatý hornoplošník už v klube prevádzkujeme, rozhodli sme sa postaviť štvrtú variantu, dolnoplošník s priamym krídlom a krídelkami. Zábery zo stavby nájdete tu. Plán modelu vyzerá takto:

variantM4-plan

Trup dĺžky 760 mm je zo zeleného extrudovaného polystyrénu hrúbky 30 mm, ktorý sme získali ako odpad z izolácie bazéna. Brada vyrezal tri kusy odporovou pílou, do dvoch sme vlepili preglejkovú motorovú prepážku a nakoniec som dokončil len jeden. Servá VOP a SOP Waypoint 060 sú priskrutkované do balzových špalíkov vo výreze v zadnej časti oproti sebe. Prijímač JETI REX 5 MPD a regulátor motora Jeti 11 sú na suchých zipsoch na ľavej strane modelu. Pútacie kolíky krídla a podvozku sú zo smrekového nosníka 5×5 mm a boky trupu sú v ich miestach zosilnené balzovými dostičkami. Ostruha je z balzového trojuholníka 5x35x15.

VOP a SOP sú z Depronu 6 mm, v mieste závesov z plastikovej fólie zosilnené balzovou lištou 6×4 mm. Páky sú plastové MP JET. Tiahla sú z oceľového drôtu 0,8 mm vedené v dvoch krátky trubičkách na balzových držiakoch a na servá upevnené blimpami MP JET. Kormidlá sú lepené vzájomne a k trupu purexom.

Pohon modelu je „plechovkou“ Robbe Power 400/45, čo je motor na 7,2 V. Je už starší, chvíľu bol prevádzkovaný so sklopkou Robbe 6×3,5″, takže je zabehnutý. Do preglejkovej prepážky je pripevnený dvomi skrutkami M2. Pohonný akumulátor je opäť náš klasický sedemčlánok NiMH 1100 mAh. Sadu GP1100 som pre prvé pokusy s modelom prilepil lepiacou páskou na mieste obvyklom pre kabínu, po úspešnom zálete a nájdenia správneho ťažiska plánujem do trupu urobiť pre akumulátor zárez. Pomocou pružného unášača som upevnil vrtule GWS 6×3 a 6×5 alebo pomocou klieštinového unášača vrtulu APC 6×4.

Krídlo modelu o rozpätí 920 mm je opäť našej klasickej konštrukcie z Depronu a s balzovým nosníkom, lepené purexom. Spodný aj vrchný poťah je z Depronu 3 mm a rebrá sú z Depronu 4 mm. Dve v centropláne, po jednom na koncoch krídla a po tri v každej polovičke. Ak budem krídlo stavať ešte raz, tak pre Depron 3 mm použijem o jedno rebro viacej, lebo takto sa horný poťah dosť prevesuje medzi rebrami. Ukazuje sa, že vzdialenosť rebier do 80 mm je pre poťah z trojky maximálna. Nábežka je balzový polotovar 4 mm a krídelká po celom rozpätí krídla sú vybrúsené z balzy 4 mm širokej 25 mm. Ku krídlu sú zavesené zhora na páse Omniporu a zospodu na troch miestach pásikmi Omniporu 25 mm. Servo krídeliek je Waypoint 084 v strede krídla a tiahla z oceľového drôtu 0,8 končia v preglejkových páčkach nalepených tak, aby sa dosiahla patričná diferenciácia. Na koncoch krídla sú nalepené balzové dostičky pre ochranu krídla a krídeliek pri naklonení modelu pri pristátí.

Krídlo sa k trupu upevňuje gumou. Výrez zospodu trupu je rozšírený v mieste serva krídeliek tak, aby nič nebránilo voľnému pohybu páky serva a tiahlam. Keďže materiál trupu je pevný, ani vyrezanie tretiny dotykovej plochy krídla v trupe nijako nevadí. Súčasne s krídlom sa k trupu pripevňuje aj podvozok z preglejkovej dostičky 2 mm 60 x 230, po stranách zosilnený smrekovými lištami 3×3 mm. Mechové kolieska priemeru 45 mm sa otáčajú na oceľovom drôte 2 mm, ktorý je po zohnutí k preglejkovej základni prišitý tenkým oceľovým drôtikom (používajú ho včelári) a švík je prelepný dvojkou balzou purexom. Kolieska sú zaistené zvnútra pricínovaným káblovým očkom a zvonka polovičkou elektrikárskej čokolády.

Variant-08

Kompletne osadený model, pripravený k letu, má hmotnosť 500 g. Ťažisko modelu je podľa plánu 78 mm od nábežnej časti krídla.

Pôvodne som model plánoval osadiť šesťvoltovým motorom a preň som si pripravil aj menšie vrtule. Nejakým riadením osudu sa v ňom ale ocitol sedemvoltový, ale nechal som to tak. Takýto pohon napriamo som mal vo svojom prvom Juniore (mal hmotnosť 550 g) a ten lietal celkom dobre. Aj krídlo som už vyskúšal, použil som ho na Juniora, ktorý s ním výrazne ožil! Menšie rozpätie, žiadne vzpätie a z baránka sa stal celkom ostrý stroj. Hornoplošnosť mu stále ostala, ale ochota do obratov, výkrutu a vôbec citlivosť na krídelká dávala tušiť, že s Variantom bude celkom zábava.

Ako som už iste spomínal, uvedenie nového modelu do „chodu“ je u mňa záležitosť na jedno popoludnie. Všetko dôkladne kontrolujem, skúšam, zalietavam, kým sa odhodlám na skutočný let. Nevynechám ani podvozok a jeho súmernosť. Preto som si na skúšky Varianta vybral deň, kedy nemáme plánované klubové lietanie.

Variant-07

Po fotografovaní modelu som si dal let s Juniorom na rozcvičenie, ale veľmi sa mu v vrtuľou GWS 10×4,7 I v tom vetre nechcelo a ja som si uvedomil, že som plánoval zmenšiť vyosenie motora dolu, tak som po chvíli pristál. Vložil som po jednej podložke medzi prírubu a prevodovku a vymenil vrtuľu za GWS 9×7,5 HD a znovu odštartoval. Bolo to o poznanie lepšie.

Prišiel rad aj na Varianta. Vietor sa nezdal taký silný a tak som model položil na asfalt proti vetru a opatrne pridával plyn. Na trištvrte plynu sa model pomaly pohol dopredu, ale zatáčal doľava, tak som motor vypol. Celkom asi trikrát som upravoval podvozok, a model už držal priamy smer. Podľa Mira sa už-už chystal vzniesť, no ja som to stopol, stále som mal totiž pocit, že ťah motora je slabý. Dôvod som zistil okamžite. Porušil som totiž naše Prvé prikázanie: Tá vrtuľa patrí písmenkami dopredu!. Takže v tej miernej nervozite som sa už aj ja dopustil tej chyby, že som namontoval vrtuľu opačne. Našťastie som to zistil zavčasu a nemusel lepiť chvost modelu, ako Miro K. pred rokom. Po otočení vrtule správnym smerom sa ťah výrazne zlepšil a pri jednej pojazdovej skúške som neodolal a mierne natiahol a letel…

Tak ako som očakával, ťah motora je dosť slabý, chce to rozbeh, ale čo som neočakával, model je naozaj veľmi nestabilný. Mám pocit, že ťažisko je veľmi vzadu, aj keď je podľa výkresu. Prilepil som páskou dve matice M12 na čumák a skúšal som to znova. Počas krátkeho letu som skončil riadeným pádom do ľavej strany v repke olejnej. Príčina bola odhalená rýchlo, trim krídeliek úplne vľavo… Ten model reaguje naozaj živo, momentálne rýchlejšie, ako ja. Tak som chybu napravil a skúsil ďalší štart zo zeme. Tento raz som letel celkom dobre a relatívne dlho, udržiaval som smer aj výšku, len s priečnym náklonom som mal problém a nakoniec som nejak čudne skončil v asi 20 cm obilí. Skončila aj vrtuľa GWS. Model sme s Mirom skontrolovali, napravili posunuté krídlo (a nevšimli si jednu chybu..) a vymenili vrtuľu. Pojazd bol zase nakrivo, tak som narovnal podvozok a po naozaj krátkom lete skončil na zemi v prudkej ľavej zatáčke. Opäť bolo po vrtuli. Trim krídeliek aj smerovky bol v poriadku, tak som ten pád pripísal poryvu vetra a opäť vymenil vrtuľu (a opäť mal vlčiu tmu). Keď aj tretia GWS vrtuľa padla na oltár experimentu, prišla na rad klieština a vrtuľa APC. O tú som už ale nechcel prísť, tak som sa rozhodol pre štart z ruky do repky. Krátky priamy let a rýchly náklon doľava. Uberiem plyn pred pádom do repky a model sa tesne pred dopadom do mäkkého zrovnal. Kým Miro vyslobodzuje model zo zelenej džungle, kontrolujem trimy a uvažujem, čo môže spôsobiť taký prudký náklon a zákrutu vľavo. Veď motor som predsa doprava vyosil. Kontrolujem motor a je mi všetko jasné! Nevšimli sme si ani jeden, že motorová prepážka je na ľavej strane prasknutá a motor vyosený nie doprava, ale 2° doľava! Môžeme byť radi, že sme za svoju nepozornosť zaplatili len tromi zlomenými vrtuľami, naťuknutou nábežkou v dĺžke asi 10 cm na ľavom kraji krídla (spravila to skelná páska), naštrbeným krídelkom (veľkosť asi polovica zápalky – ochrana krídla sa ukázala byť moc vpredu) a malinkým škrabancom na smerovke, ktorý vyrieši šmirgel.

Balíme veci. Nie som nespokojný, mohlo to byť aj horšie. Za tých pár minút motorového letu, čo ukázala Futaba, som mal plné ruky práce a opravy budú trvať krátko. Extrupor na trup sa ukázal byť neobyčajne pevný a ľahký. Baterky posuniem trochu dopredu, trochu uvažujem, či je motor dosť výkonný. Keď model letel, nebolo to zlé, ale štarty zo zeme sú slabé. Kým pôjde Variant znova do vzduchu, potrénujem jeho krídlo na trupe Juniora. Zajtra máme lietanie a ma byť lepšie počasie a menej veterno. Chcem tento model naučiť lietať a naučiť sa s ním lietať, aby som zvládol model ako je Tucano. V prípade potreby má Miro K. hotové krídlo a v klube sú dva vyrezané trupy. Ak budem robiť nový trup, skrátim nos asi o 5 cm. Možno by to šlo aj bez podvozku, kým bude žatva.

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>