Nesúťažné modelárske stretnutia v Štiavnici si pomaly ale isto získavajú stále lepšiu a lepšiu reputáciu. Tento ročník „veľkého“ lietania pri obci Ilija v tieni majestátneho Sitna v tomto smere nebol iný. Dobré počasie, pekné modely, výborná nálada. A skvelé polietanie.

Už od rána sa na lúke pri obci Ilija zhromažďovali učastníci. Zaparkované vozidlá a depá účastníkov sú v bezpečnej vzdialenosti od letovej plochy, vyznačenej páskou. Okrem tejto plochy, mierne naklonenej, je na hornej strane aj priečne situovaná rovná trávnatá plocha, dobre pokosená a upravená, takže umožňuje štart zo zeme aj elektroletom, obvykle štartujúcim z asfaltových plôch.

Po krátkom uvítaní účastníkov hlavným organizátorom Ľubom Ladzianskym a brífingu o spôsobe organizácie lietania a občerstvenia sme sa pustili do prípravy modelov. K videniu na stojánke bolo vidieť naozaj celé spektrum modelov lietadiel, ako so spaľovacím, tak aj elektrickým motorom a vrtulníky. A počas celého dňa ich bolo vidieť na nebi nad Ilijou.

Náš DepronTeam bol zastúpený hojne.

Samo A. doviezol svoje akrobaty na strieďáky, hoci ešte dva dni pred akciou nebol rozhodnutý, či príde. Keď som v Antole zbadal na konci našej kolóny jeho auto, potešilo ma to. Nováčikom v našej letke na tejto akcii bol Miro Š. ktorého depronovú Cessnu 177 na MIG 400 už poznáte z týchto stránok a tiež nové Mustanga, ktorého čakal zálet. Výpravu uzatváral Matej, člen nášho modelárskeho krúžku mládeže a o dobrú náladu sa postarali dve ženy z rodu Kulichovcov.

Chvíľami sme obdivovali modely kolegov, chvíľami sme sa rozprávali s priateľmi a chvíľu sme lietali. Počasie bolo príjemné, slnko svietilo pomedzi oblaky a vietor len slabý. Klubový stan poskytoval príjemný tieň ako pre nás, tak aj pre našu nabíjaciu elektroniku.

Vlado úspešne predvádzal Transalla za výdajtnej pomoci „vrhača“ Mira K. staršieho a jeho majestátne prelety nad letiskom sa veľmi páčili. Rovnako zaujímavým bol SuperCake, najmä zvukom prevodovky, pripomínajúcej štvortakt, štartujúci z trávy.

Mira Š. potrápila trochu elektronika jeho Cessny, no nakoniec však lietala. Na rozdiel od Mustanga, ktorý neprežil prvý pokus o let. Škoda.

Samo A. sa tváril spokojne, zrejme neľutoval, že sa nakoniec rozhodol ísť s nami.

Mne sa tiež podobný spôsob pilotáže páčil.

Pri jednom lete s EVO5 som sa dostal do termiky napravo od letovej plochy a stúpal a stúpal… Jeden čas som mal pocit, že sa mi model stráca, aj keď som už hodný čas mal trim výškovky potlačený na doraz. Neostávalo len natočiť zostupnú zátačku a pomaly klesať. Nechcel som úplne vypadnúť zo stupáku a ešte som tam chvíľu krúžil. Len mám pocit, že by to občas chcelo väčší model 😉

Pred večerom sa okolo Sitna trochu zatiahla obloha a aj spadlo pár kvapiek, ale bolo to len postrašenie, na rozdiel od toho, čo nás čakalo cestou domov. No ani to nevrhlo tieň na skvelú akciu, za ktorú treba štiavničanom poďakovať a dúfať, že sa na budúci rok stretnemem opäť.

Myslím, že so mnou budete súhlasiť.

Fotografie z akcie nájdete v Internej galérii.