Letná akcia na Iliji sa tento rok konala v netradičnom termíne. Zvyčajne sa lietalo poslednú augustovú sobotu a nedeľu. Tento rok organizátori posunuli stretnutie priaznivcov najmä elektroletov o dva týždne na 12. september. To už pominuli tropické horúčavy, v ktorých sme nelietali ani doma, ale predpoveď strašila dažďom. Nakoniec, ako vždy, všetko dobre dopadlo.

Pár krát som letnú Iliju nestihol, pretože som v tom čase bol väčšinou na cyklodovolenke v Čechách. Tento septembrový termín mi celkom vyhovuje. Plánoval som zalietať si s elektrovetroňom, na ktorý na jarnej akcii dosť fučalo. No podľa predpovede malo byť pod oblakmi a tiež vietor, takže nakoneic Short-T ostal doma. No jeden model som mal predsa len so sebou.

Vlado mi dokončil EPP model, na ktorý sa mi nedostávalo času a síl a pred odchodom na Iliju som napípal vysielač Futaba FC-16, pri čom ale zistil jeho drobnú poruchu. Baterka je zatiaľ v provizórnom postavení, po nájdení presnej polohy pôjde do trupu. Model pôvodne určený pre combat, len s omotorovaním na pokojnejšie lietanie, som bral so sebou s tým, že ak budú fajn podmienky a ja sa na to budem cítiť, zalietame ho. Poviem rovno, že som sa necítil. Dosť ma bolel poobede chrbát, zdalo sa mi priveľa ľudí na moje chabé pokusy, takže nakoniec sa model len previezol.

Z klubu sme na akciu prišli traja, Brada aj Andrej si polietali celkom dosť, ja som sa venoval debatám s ostatnými modelármi a keď popoludní vyšlo slnko a zlepšili sa svetelné podmienky, začal som aj modely fotografovať. Zrkadlovku mám len so setovými objektívmi, preto sú fotky za zatiahnutej oblohy mizerné a fotím len keď svieti slnko. Vtedy aj lacné objektívy urobia akú-takú fotku.

Modely všetkého druhu boli vidieť na lúke pod Sitnom. Treba povedať, že dobre pokosenej lúke, dráhy v tvare kríža umožňovali štart a vzlet do všetkých svetových strán, mohlo fúkať odkiaľ chcelo. Trochu problém je nerovnosť dráhy, modely s malými kolieskami s ňou mali dosť problém najmä pri štarte.

EPP „mršky“ a vetrone štartujúce z ruky potrebovali trávu len na pristávanie a pre takéto modely je letisko fajn. Prevážnu väčšinu modelov poháňali elektromotory a nezriedka lietalo naraz niekoľko strojov rôznych typov.

Ako býva zvykom, ráno nás organizátori privítali, oboznámil s programom a pre nás dvoch, ktorí sme prišli so súpravami na pásme 35 MHz vyložili aj tabuľu so štipcami. Môj tam ostal, ako som už písal, necítil som sa na zálet po dlhej pauze. Takmer všetci piloti prešli na pásmo 2,4 GHz a výrazne to zvýšilo bezpečnosť všetkých na ploche. Nehrozí zarušenie druhého modelu zapnutím vysielača na rovnakom kanále a tým spôsobené havárie. Súčasne každý môže v kľude naladiť svoj model ešte pred tým, ako príde na začiatok ranveje a čaká na poradie pri lietaní.

Samozrejme sme pre podporenie dobrej nálady a pohody pri lietaní dostali aj kávu, vodu a na obed chutný guláš. Popoludňajšie slnko nás dokonca opálilo 😉 Vo vzduchu bolo neustále dosť modelov, aby bolo na čo pozerať. Aj keď kolízie sa niektorým nevyhnuli. Najvážnejšie vyzeralo opakované pristátie turbínového L-59, kedy model prišiel o jeden podvozok v krídle, ale aj napriek tomu, že to vyzeralo hrozivo, pilot svoj model bezpečne položil na zem. Nosné časti ostali neporušené a podvozok je vraj ľahko opraviteľný.

Tak sme sa na Iliji príjemne cítili, že sme ani nezbadali, ako uteká čas. A hoci organizátori pozvali účastníkov aj na dvojňovú akciu a pár ľudí pricestovalo s obytnými prívesmi alebo so stanmi, my sme po piatej popoludní museli opustiť túto vydarenú akciu a vydať sa na cestu domov.

Na druhý rok určite zase prídeme zas!