Na sobotu 6. októbra ohlásili Lučenskí modelári tradičnú jesennú akciu na svojom poľnom letisku „Zatváranie neba“. Zo skúseností vieme, že ide o dobre pripravené voľné lietanie s ešte lepším zázemím. V mojom osobnom kalendári bolo na sobotu voľno, v predpovedi počasia super počasie so slabým vetrom. Otvorené ostalo len to, s kým pôjdem. Pretože model bol viac-menej jasný.
V sobotu ráno som naložil svoje vybavenie do auta a odfrčal do klubu, kde som s Mirom naložil klubové vybavenie a odišli sme. Miro na letisko Lučenec, ja do záhrady, kde som vyložil priateľku a ponáhľal sa za Mirom. V aute som mal naložený svoj stále nový termický elektrovetroň Astra a vysielač Taranis. Lepšia by bola EPP An-2, ale opravy modelu po pristání na strome, kde strávil model celý týždeň, postupujú pomaly. A nový model nebol ešte dostatočne odladený.
Keď som dorazil na plochu, zaparkoval som vedľa Mira a spolu s Andrejom sme hneď postavili stan, vybalili stolíky a nabíjačky a tiež moju novú elektrocentrálu z Lidlu. Potom som si dal kávu a začal fotografovať modely pripravené na predvedenie.
Domáci samozrejme postavili stan s kuchyňou a už od rána nás zásobovali čerstvými pagáčmi. A medzitým chystali bôčik aj guláš.
Slniečko svietilo ako v lete, len vietor bol o dačo silnejší, ako predpovedaných 2 m/s. No stále bol znesiteľný pre pohodové lietanie a aj sa takmer stále lietalo. Ja som si počkal na skoré popoludnie, kedy slabý vietor nerozfúkaval termiku a na tri minúty motora bola ľahká Astra vo vzduchu cez 25 minút. Potom som využil voľnú plochu po pristáti 3D akrobata a pristál. A tak som možno nalietal za jeden let viac, ako Miro za celý deň 😉
Miro s Andrejom si polietali so SuperBanditmi na tlačné motory, Miro aj s oranžovým DogFighterom. Tentoraz som mu ho hodil lepšie, ako nedávno v Budapešti, potom si ho hodil aj sám.
Po šestnástej sme sa začali baliť. Strávili sme príjemný deň v spoločnosti priateľov a to sa počíta.
Komentáre