Deň obce v Príbelciach

Keďže sme už dlhšie neboli na nijakom verejnom vystúpení, celkom radi sme prijali pozvanie starostu Príbeliec, môjho dlhoročného priateľa a bývalého kolegu, na ukážku leteckých modelov v piatok 31.7.2009. Najmä po tom, čo Pajlotmato asi dva týždne predtým pri súkromnej návšteve predviedol kamošom Horneta vo vzduchu a pol dediny ostalo v nemom úžase. Boli sme očakávaní a lákadlom mal byť aj dobrý guláš.

Pre nás trochu nezvyklý deň vybral starosta preto, že na sobotu mali pripravený náročný program. Ja som teda ukončil pracovný týždeň trochu skôr, Miro K. si z iných dôvodov na tento deň vybral dovolenku a tak sme sa pred druhou stretli v klube a naložili pár svojich modelov, zdroje a nabíjačky a neodmysliteľný stan (proti slnku a dažďu – práve prechádzal studený front, v meste spadlo pár kvapiek, ale to bolo všetko) a vyrazili do Príbeliec. Vedľa futbalového ihriska, pri hlavnej ceste, je lúka, staré ihrisko, patriaca družstvu. Na nej sme medzi autami, ako zvyčajne, postavili stan, vyložili modely a pripravili nabíjací stôl. Domáci nám pripravili reprosústavu s mikrofónom a mohli sme začať.

Najskôr ale bolo treba upozorniť zvedavé deti, aby sa nepribližovali priveľmi k modelom a nepoškodili ich. Potom som v stručnosti predstavil náš klub a jeho členov, spomenul trochu našej histórie a povedal pár slov o našich modeloch. A do vzduchu sa vzniesol prvý model, depronový EP35 pilotovaný Mirom K. Dalo by sa povedať, že je to nástupca Juniora, model v retro štýle so štíhlejším trupom a eliptickým krídlom s krídelkami bez ovládanej smerovky. Keďže baterky do môjho EVO5 ani Maťovho Algola sme nemali nabité, ako druhý šiel do vzduchu Maťov Hornet. Počas letu oboch modelov som spomenul odpovede na najčastejšie kladené otázky, ako napríklad koľko to váži, ako vysoko to vyletí, koľko to vydrží vo vzduchu a podobne.

Postupne sme dostali do vzduchu všetky stroje, teda EVO5, môjho aj Maťovho Algola, Vladov vrtuľník aj elektrovetroňa so sklápacím pylonom elektromotora. Po úvodnom kole s mojím komentárom už nasledovalo vlastne len voľné lietanie, veď lúku sme mali celú pre seba, prekladanú konzumáciou výborného gulášu a nabíjaním bateriek. Počasie bolo fajn, chvíľami fúkalo menej, chvíľami viac a tak sme tomu aj prispôsobovali štarty modelov.

Na každej ukážke je istým nebezpečenstvom to, že lietame na neznámej ploche, zväčša ohraničenej a podstatne menšej, ako naše letisko. Nie inak to bolo aj v piatok. Zo severu hlavná cesta, z juhu elektrické vedenie na stĺpoch, našťastie dosť ďaleko, sprava plot a sieť za bránou futbalového ihriska. A tráva na krátko pokosená, takže pre veľké modely nie moc mäkké pristátie. No ako sa ukázalo v priebehu ukážky, len jeden model bol poškodený letovou plochou. EP 35 pri jednom pristátí bol tesne nad zemou podfúknutý vetrom a model skončil s vylomenou motorovou prepážkou.

Problémy mal aj Maťov Algol. Obaja sme ich vybavili regulátormi HiModel Fly (kópia Jeti Advance) na ktoré boli dobré referencie. Moja 25 sa ozvala minulý víkend na letisku, po bezproblémovom lete som po pristátí už neodštartoval, Maťova 33 zhasla vo vzduchu pri nízkom vise. Gelový sekunďák a aktivátor dali špic modelu do poriadku, ale keď sa druhý raz motor vo vise už nerozbehol a tretí raz z visu opäť spadol (na plocho), Maťo rozhodol, že sa regla zbaví. Nechápem to, oba určite neboli preťažované ani prehrievané.

Oveľa horšie dopadol Hornet. Pri strmhlavom lete z minimálne stometrovej výšky Maťo trochu pridal plyn a keď začal let vyberať, čosi z modelu odletelo. Model však letel stabilne a bol plne ovládateľný, mysleli sme, že to bola kabína, aj keď je pevne uchytená a model nebol v rotácii. Neskôr sa Maťo vyjadril, že mal podozrenie na jednu z dvoch neovládaných smeroviek (predchádzajúca verzia mala smerovky ovládané, ale neboli potrebné, takže pri rekonštrukcii ich Maťo zbavil serva). Model spomalil a preletel ponad nás, nad cestou sa Maťo otočil a vrátil nad lúku a po zatáčke pristál. Bez ľavého krídelka. Je až obdivuhodné, ako bol model pohodlne ovládateľný bez smerovky a len s jedným krídelkom.

Po tejto skúsenosti Maťo navrhol zmeny v konštrukcii krídla tak, aby už nedošlo k flutteru pri veľkej rýchlosti, podľa jeho slov do týždňa je model opravený.

Okolo pol šiestej sme si zbalili modely a vybavenie, poďakovali organizátorom za pozvanie aj guláš ako aj divákom za pozornosť a vrátili sa do klubu. Myslím, že aj napriek problémom môžem považovať ukážku za úspešnú. Nikomu sa nič nestalo a podľa potlesku sme mali u divákov úspech.