Finálna fáza leteckého modelárstva – let modelu – je atraktívnou záležitosťou pre mnohých ľudí-laikov. Nemenej zaujímavé je aj pre pilota predviesť svoj model alebo pilotné umenie. Keď sa zorganizuje viac pilotov a viac divákov, môžeme hovoriť o predvádzacej akcii. S takými máme v našom klube už viac, ako dvadsaťročné skúsenosti. Ak dovolíte, rád sa podelím s vami s tým, ako to robíme u nás.

Ako som už spomínal, organizované ukážky modelárskej činnosti pre organizované skupiny robíme v našom klube už cez 20 rokov. Prvé sme robili ako okresné prebory na futbalovom štadióne, kde sme okrem zbierania bodov predviedli divákom rôzne kategórie raketových a leteckých modelov. Divákom sa modely páčili, aj keď čakať dve minúty na pristátie rakety nebolo zlatým klincom programu. Neskôr sme v prestávkach futbalových zápasov na tom istom mieste predvádzali lety upútaných modelov lietadiel SUM (ploché polomakety na motor 2,5 ccm) a neskôr aj RC lietadlá.

Celkom dosť divákov nás sledovalo jedno leto aj pri tréningoch upútancov na jednom školskom ihrisku a s modelmi áut, s ktorými sme dlhé roky pretekali, nás bolo možné vidieť takmer pravidelne aspoň raz týždenne na jednom málo využívanom parkovisku prakticky v centre mesta. K tomu sme dva razy ročne robili preteky, na ktoré sme pozývali divákov nie len plagátami a mestským rozhlasom, ale aj pre nich pripravovali doprovodný program. Získali sme tak nemálo skúseností s organizovaním akcií, ale aj s tým, čo je pre divákov atraktívne a čo ich nudí. A zapísali sme sa do povedomia ľudí. Od toho bol len krôčik k tomu, aby nás požiadali o predvedenie ukážok na rôznych akciách.

Za minulého režimu sme najčastejšie chodievali v lete do pionierskych táborov. A na jeseň na Deň baníkov na futbalový štadión. Predvádzané modely boli determinované priestorom, ktorý bol k dispozícii a samozrejme tým, čo sme mali práve v prevádzkyschopnom stave. Ako sa zvyšovali rýchlosti našich súťažných modelov automobilov, postupne sme ich vyraďovali z ponuky. Upútance boli vždy zaujímavé a relatívne priestorovo nenáročné a štarty z ruky sme zvládali. Hádzadlá sa zmestili všade a zaujímavé boli malé gumáky. Všetko istili rakety, ich svist vždy zaujal. Všetko doplňovali statické modely, ktoré sa nezmestili na plochu a samozrejme moje doprovodné slovo. V tom čase bola klubová činnosť financovaná prostredníctvom Zväzarmu, kde nám preplácali cestovné náklady osobnými autami na akcie a inak boli ukážky z našej strany zdarma.

Používaním modelov na ukážkach sa tieto opotrebovávali a spotrebovával sa aj materiál a palivo, ale všetko sme to v podstate dostali, ak nerátam našu prácu pri stavbe modelov. Už vtedy som si ale uvedomoval, akú silu má vedomie ľudí, že sme tu a že niečo robíme. Že nás poznajú.

Iná situácia nastala po zmene režimu. Financovanie cez už neexistujúci Zväzarm sme nahradili financovaním pomocou sponzorov. Vystupovanie na ukážke pre podnik, ktorý nás celkom slušne financoval či na akcii pre jeho odborovú organizáciu nebol problém, zo sponzorských peňazí sme utiahli aj nejakú ukážku pre ostatných. No sponzoring bol čoraz ťažší a jedného dňa sme si museli položiť otázku, čo v zmenených podmienkach prinášajú ukážky nám. Okrem nákladov.

Samotný „goodwil“ teda dobrá povesť Model-Klubu nestačila. Preteky v meste boli dobrou akciou pre verejnosť, články o výsledkoch a úspechoch mimo mesta boli uverejňované v miestnej tlači a dopĺňané každoročnou Vianočnou výstavou modelov. Nových členov klubu sme takto nezískali, nových sponzorov, žiaľ, tiež nie. Rozhodol som sa, že buď poskytovanie modelárskych ukážok zastavíme, alebo ich začneme objednávateľom účtovať.

Zo známych cien materiálu a stavebníc modelov, motorov, paliva, akumulátorov, RC súprav a všetkého potrebného a zistenej životnosti modelu a vybavenia som spočítal celkové náklady na hodinu letu a na jeden let modelu. Plus čas potrebný na prípravu modelu a jeho let v robotníckej hodinovej tarife. Keď si zákazník objedná ukážku, dohodneme druh modelov, počet štartov a pripočítame cesťák za dve alebo tri autá podľa potreby a počet km tam a späť a máme náklady na ukážku.
Väčšinou potom dôjde ku skresaniu objednávky a obmedzeniu letov najdrahších modelov.

V dohodnutý deň ukážky ráno overujem pripravenosť organizátora akcie a potvrdzujem našu účasť. V prípade nepriaznivého počasie samozrejme akciu ruším, pri neistom overujem počasie na mieste akcie asi hodinu pred akciou. Vtedy už sme v klube a pripravujeme nakladanie modelov, ich prípravu riešime už v piatok pred akciou, kedy máme klubové schôdzky. Vyrážame na miesto, kde po príchode dohodneme stojánku modelov a parkovanie áut a časový harmonogram. Hneď na to postavíme náš biely prístrešok 3×3 m a stoly, poskladáme modely a pripravíme elektrionštaláciu 12 V pre nabíjače. Zároveň staviame lanový plot ako hranicu pre divákov a pokiaľ nie je na mieste k dispozícii ozvučenie, pripravíme naše s dvomi reprákmi typu miestneho rozhlasu, stačí nám len natiahnuť 220 V (predlžovačky cca 50 m máme) a 15 m kábla k mikrofónu.

Na úvod ukážky predstavím stručne náš klub a jeho históriu a potom jednotlivé modely a členov klubu prítomných na ukážke, ktorí modely držia v ruke a ukazujú divákom. Prílišnými technickými informáciami ľudí neunavujem, zaujíma ich najmä hmotnosť, rýchlosť, veľkosť a „benzín“. Po stručnom predstavení nasledujú jednotlivé akcie, pokiaľ sám neriadim alebo nepilotujem, pokračujem v komentári.

Najdôležitejšou vecou na verejnej ukážke je bezpečnosť. V prvom rade divákov, v druhom rade našich ľudí a až potom modelov. Preto v piatok pred akciou (bývajú takmer vždy cez víkend) dostanú deti z krúžku malú prednášku zo zásad bezpečnosti na akcii ako aj o organizácii na akcii. Hlavné zásady im zopakujem priamo na ploche. Otázku bezpečnosti preberiem vždy aj s organizátorom, ide najmä o pohyb ľudí na ploche pre lietanie (najčastejšie dedinský futbalový štadión, ktorý býva oddelený malým plotom od priestoru divákov). Preto ak je model lietadla vo vzduchu, spolu s pilotom je na ploche jeden alebo dvaja pomocníci, ktorí mu hlásia dianie okolo a prípadne vyháňajú nedisciplinovaných divákov. Pilot pomocníkom hlási prípravu na pristátie, aby mu dokonale vyčistili priestor. Občas musím okríknuť nespratníkov aj cez amplión. Pri jazdení autom na asfalte/betóne alebo buggy na spevnenej ploche je to jednoduchšie, ale aj tak dvaja-traja musia stále strážiť plochu pred divákmi, lebo oni netušia, aké nebezpečné pre nich môže byť stretnutie s rýchlym modelom.

Súčasťou bezpečnosti na akcii je aj to, že nelietame nad divákmi, ale len nad voľnou plochou, prípadne ju opúšťame v dostatočnej výške v miestach, kde sa diváci nevyskytujú. Situáciu často komplikuje skutočnosť, že pri ihriskách bývajú v jednom rade topole a za bránami často vysoké ploty. Pokiaľ to bezpečnosť letov vyžaduje, jeden člen klubu potom stojí na mieste bezpečnej zatáčky a pri priblížení sa letiaceho modelu k tomuto miestu zdvihne ruku, signál pre pilota, že musí točiť. Po dokončení zatáčky opäť signalizujeme pilotovi zónu, že môže letieť priamo. Na ukážkach sa súčasne kombinuje nedostatok miesta, časový stres, mierna nervozita a množstvo laických a nedisciplinovaných divákov, tak každá pomoc pilotovi mu let uľahčí a robí bezpečnejším.

Súčasťou bezpečnosti je aj let len overených modelov a overených pilotov. Ako predseda klubu zodpovedám za bezpečnosť a priebeh ukážky a osobujem si práva vedúceho lietania. Bez môjho povolenia, súhlasu alebo pokynu žiadny model nesmie do vzduchu ani na cestu. Za vyše dvadsať rokov sme mali len dva incidenty, pri jednom pred pristátím na rušenie havaroval model Modela Trénér na MVVS 3,5 do stojaceho osobného auta, pri druhom pre nedisciplinovanosť pilota taký istý model skončil na topoli. Tento pilot už s nami na akcie nechodí. Pokiaľ nevidím model lietať na letisku a nemám pocit, že ho pilot bezpečne ovláda, nedovolím mu aktívnu účasť na predvádzacej akcii. Kolegom prízvukujem, že ide o prezentáciu klubu ako celku a modelárstva ako takého a nie o ukážku jednotlivca.
Takýto model môže byť na stojánke pred divákmi spolu s modelmi, ktoré nelietajú najmä pre ich veľkosť, no sú svojím spôsobom pre divákov zaujímavé. A pilot robí pomocníka ostatným.

Skladbu programu sa snažím robiť tak, aby bola zaujímavá a pritom program gradoval. Najčastejšie začíname raketou (18 mm, motor 2,5 Nms, dostup cca 100 m, návrat na stuhe-streameri; kedysi sme používali 18 alebo 25 mm a motory 5 alebo 10 Nms, dostup bol do 300 až 400 m). Ostrý svist motora a rýchlosť rakety divákov zaujme. Potom nasleduje nejaký malý pomalý elektrolet (Lazy Bee na MIG 280), zopár menších hádzadiel a väčší elektrolet, niektorý z Juniorov. Potom buggy, mali sme spaľováka na 3,5 ccm a teraz máme už len 2WD 1:10 elektriku Falcon. Potom opäť raketa a zase elektrolety a zase hádzadlá, ktoré majú na starosti naše deti. Ak je počasie, letí aj elektrovetroň (1100 alebo 1600 mm) a používali sme spaľováka Trénera, ktorého opäť pripravujeme do služby. Divácky zaujímavé sú lety stíhačiek, či už Hornet alebo na tento rok Gripen.

Ukážiek sa zúčastňuje 4-6 dospelých členov klubu a 2-4 deti z krúžku. Program trvá zväčša cez hodinu, poldruha a v prípade potreby ho delíme na dva bloky, pretože na akciách sú aj iné zaujímavé bloky programu pre divákov a aj nás často zaujmú. Bonusom pre nás často býva guláš a nealko občerstvenie. A že guláše vedia na dedinách variť! Každý člen klubu a doprovodného týmu je označený visačkou na tričku s meno, funkciou a názvom klubu. Z minulosti sa nám osvedčili klubové dresy a aj teraz pripravujeme nové jednotné tričká.

Toľko naše skúsenosti s propagačnými akciami. Fotografie nájdete v galérii.