Pri všetkých cestách na východ od Veľkého Krtíša prechádzame cez dedinu Pôtor. A pri ceste je futbalové ihrisko, ktoré je súčasť veľkej lúky. Plocha sa zdá dosť veľká, dobre prístupná a hoci je v blízkosti cesty prvej triedy aj obytnej zástavby, zdá sa dobrá pre lietanie. Pár razy sme ju vyskúšali a teraz máme oficiálne povolenie tu lietať s elektroletmi.

Minulý týždeň, keď sme s Mirom šli lietať s Astrou do Lučenca, sme „vymákli“ starostu obce pred budovou obecného úradu. Vysvitlo, že je to Mirov bývalý sused. Spýtal som sa ho, či by bolo možné lietať na futbalovom ihrisku s modelom elektrovetroňa a povolil nám to. Na otázku, kam až môžeme prísť autom, povedal, že až na ihrisko. A na otázku, kedy by sme lietať nemali povedal, že môžeme kedykoľvek, lebo teraz sa futbal na ihrisku nehráva. No vždy je celkom nízko pokosené. Často aj lúka, ale nemáme po nej behať, ale lietať nad ňou môžeme.

Super, takto to vyzerá na fotkách.

Vpredu severozápad

Podľa Google máp je dĺžka trávnika 250 metrov a šírka cca 215. Orientácia cesty za chrbtom je z juhozápadu na severovýchod, za stromoradím nad potokom severozápadne vľavo je priemyselný areál (cca 400 m vzdialený), vpravo pole. Napravo od plochy sú rodinné domy, bytovka, obchod. Výhoda plochy je, že po príjazde po poľnej ceste k ihrisku a pri lietaní s orientáciou na potok v diaľke je dopoludnia slnko za chrbtom.

Ihrisko je v lúke vyznačené asi metrovými železnými stĺpikmi, stoja tam veľké futbalové bránky aj malé prenosné. Nie je to nič, čo by sa nedalo pri pristávaní bezpečne minút. Veľkou výhodou je dojazd. Je to desať minút z mesta. Nevýhodou samotného letca je fakt, že auto je lepšie zamknúť a nedá sa nabíjať z autobatérie, lebo okolo ihriska vedie chodník a z dediny/krčmy môže hocikto kedykoľvek prísť, majú to tak 50 metrov k zaparkovanému autu. No ale malá gelovka to pre nabíjanie počas lietania istí, alebo dostatok pohonných akumulátorov pre model.