Pridávam sériu fotografií z rokov 2005 až 2007 z rôznych leteckých dní na Sklabinej. Je to obdobie, kedy sme sa prevážne učili stavať a lietať deproňáky a kedy sme objavovali čaro leteckého modelárstva. Modely to boli zväčša jednoduché a často sme sa učili na vlastných chybách. Fotografie som sem vlastne dal len čisto z dokumentačných dôvodov.

Včera sme si boli trochu zalietať, ale fučalo celkom dosť, aj keď z cvičných dôvodov to nevadilo. Keď mi Miro K. dnes volal, že potrebuje pred nedeľňajšou ukážkou zalietať opraveného Juniora, navrhol som opäť letisko. Dobre som urobil.

Kamoš ma cez net pozval do Lučenca na súťaž akrobatov F3A. Bližšie asi už nijaká súťaž nebude a keď som sa dozvedel, že Lučenčania majú aj nové letisko, začal som organizovať hromadný výlet.

Rodinné povinnosti ma opäť priviedli na dva dni do Brna a tak som nemohol nevyužiť voľný čas a venovať ho modelárstvu. S fotoaparátom v ruke. Tu je výsledok mojej druhej návštevy v Brne.

Tretí ročník – Test pevnosti deproňáka – Počasie vynikajúce – Gripen do dôchodku – Výborná atmosféra – Modelári : Futbalisti 2:0 – Lublin šiel do vzduchu – Nádherná tichá akrobacia – Iba jedna nehoda.

Tretí ročník Štiavnického ampéra Ľubo Ladziansk...

Fotografie zo Štiavnického Ampéra v Antole

Predpoveď bola mizerná, vraj teplo a dážď. Po druhej popoludní naozaj spŕchlo, ale našťastie z balkóna klubovne máme dobrý výhľad smerom na 7 km vzdialenú Sklabinú a tak sme modely naložili do áut a vyrazili na letisko. Dobre sme urobili.

Túto otázku občas slýchavam na letisku alebo pri rozhovoroch alebo čítam v diskusných fórach. Mám na ňu svoju odpoveď a pokiaľ Vás zaujímajú moje skúsenosti alebo hľadáte pre seba začiatočnícky model, čítajte ďalej.

Druhý diel skončil na VŠST Liberec.
Žiaľ, skončil som tam aj ja, o dosť skôr, ako som ja a rodičia plánovali. Trochu ma mrzelo, že som za ten čas aspoň neskúsil domácu SRC dráhu, na druhej strane, aspoň mi nemohol nikto vyčítať, že modely niečo spôsobili. A tak som sa ocitol znova doma v Krtíši, kde bola v budove Zväzarmu k dispozícii dosť veľká klubová miestnosť a sklad, oboje celkom slušne vybavené.

Dozrel čas. Juniora som dostal aj vďaka lietaniu na Ijli ako-tak do ruky a bol najvyšší čas naplniť jeho poslanie: tréning nízkych preletov v blízkosti pilota a nácvik pristátí. A keďže dnes bolo fajn počasie, rozhodnutie bolo jasné. Bude však počet pristátí rovný počtu štartov?