Pozriem tak popoludní na nebo nad záhradou a nad kopcom, kde som v minulosti lietaval, vidím ako si jastrab vykružuje termiku. Ticho mu závidím, lebo moja Astra je v prepravnom puzdre v dome a baterky do nej sú zrejme už úplne nanič. No teraz to inak nejde.
Ako zvykol hovoriť Peťo Sagan o cyklistike, že „Je to len šport“, hovoril som posledné roky často aj ja, že „Modelárstvo je len hobby“. Pretože som riešil oveľa závažnejšie záležitosti svojho života. Začalo to po mojej operácii chrbtice, kedy som mal fakt iné starosti a potom som sa zdĺhavo dostával do „pracovného procesu“ a najmä k príjmu. Musel som kompletne prekopať svoj život a postaviť ho na nové základy. Keď sa dalo, modelárstvu som sa venoval, ale keď nedalo, žily mi to netrhalo.
Rovnako ako keď búrali Zväz modelárov Slovenska. Urobil som, čo som vedel a mohol, ale keď viac nešlo, postaral som sa o čo najmenšie dopady na mňa samého. Rovnako ako keď sme nastúpili trajektóriu rušenia Model-Klubu, v podstate moje dieťa.
Raz som sa Mira K. opýtal, kde sa vidí o desať rokov. Mal pár rokov do penzie a iba vyvalil oči, nerozumel otázke. Nevadí, za tie roky som si zvykol. Ja napĺňam svoju víziu a realizujem svoju osobnú dôchodkovú reformu. Investujem teraz nemálo peňazí a času, aby som potom nemusel. A aby som mohol, napríklad znova sa venovať modelom. Takže upratujem po strechároch, ktorí nám menili strechu na našom „novom“ dome, ktorý sme na jar kúpili.
A zatiaľ čo makám, aby som sa mal v budúcnosti lepšie a lacnejšie, jastrab si lieta nad záhradou a moja štvorservová Astra odpočíva v budúcej kancelárii.
Je mi jasné, že tento rok si asi ešte nezalietam. Ale modely postupne sťahujem po zrušení klubu a prenajatej klubovne do svojich nových priestorov a teším sa, že až dokončím túto etapu prestavby svojho života, tak si kúpim nové lipolky a opäť vyletím do vzduchu nad záhradou.
Komentáre