Tento stíhač z I. svetovej vojny sa mi už dávno páčil a túžil som ho mať vo svojej letke. Veľa plánikov som mal v ruke, ale vždy mi do toho niečo prišlo a v poslednom čase som pracovne tak zaneprázdnený, že stavba akéhokoľvek modelu neprichádzala v úvahu. Keď som uvidel inzerát na výrezy z EPP, neváhal som ani chvíľku a kontaktoval predávajúceho.
Veľkou výhodou bolo, že aj keď sa autor výrezov nachádza na severnej Morave, je to len kúsok od mojich pravidelných ciest. Takže sme sa dohovorili pomocou mailov a „ukecal“ som ho na stavbu kompletného modelu bez motora. Chvíľu však trvalo, kým sme mohli stretnúť, no potom som už v ruke držal hotového fokkera. Doma som ho osadil osvedčenou kombináciou:
– motor HiModel 283010 s 1000 ot/V
– regulátor SuperSimple 20A
– aku dvojčlánok LiIon JETI PowerIon 2S 1300 mAh
– vrtuľa GWS 10×8 HD
Táto kombinácia poháňala starší depronový model Tucano aj Juniora a lieta s ňou aj EVO5/6, takže som vedel, čo môžem od nej očakávať: relatívne pomalý let so stabilným ťahom vrtule, teda ideálne pre pomalolet z prvej vojny.
Model je postavený z EPP, krídlo s profilom Clark Y bez vzpätia je vystužené uhlíkom, plochý trup je bez výstuh. Smerovka je maketová, VOP nie je plávajúca, ale klasická s veľkou plochou klapky. Podvozok s úzkymi kolesami nie je maketový, ale funkčný a je zrejme najslabším článkom modelu. Oceľové drôty sú vsunuté do zárezov v EPP a zaliate sekunďákom a zrejme ho ešte pár razy budem opravovať. Motor je uchytený kruhovou prírubou na preglejkové lože a regulátor je zboku trupu uchytený tavnou pištoľou tak, aby bol dobre chladený. Baterka je v drážke v trupe uložená priečne. Táto kombinácia pohonu má spotrebu cca 100 mAh na minútu letu, takže desaťminútové pohodové lety nie sú problém.
Na videu je prvý zálet, ktorý previedol Pajlotmato, zatiaľ čo som ja filmoval. Na našu pochvalu na letisku lakonicky odvetil: „To bol núdzák.“ Po preprogramovaní regulátora na dvojčlánok odštartoval k druhému trimovaciemu letu:
Ovládanie modelu je štyrmi servami Turnigy (VOP, SOP a po jednom v každom krídelku) umiestnenými v trupe pod krídlom, prijímač som kúpil používaný Jeti REX 7 mini (stále používam RC súpravu na 35 MHz). 430 gramový model efektne štartuje na niečo málo cez pol plynu z asfaltu dlhými tiahlymi zatáčkami a lieta od pol plynu hore. Na plný plyn zvláda premet, aj tlačený, trochu sudový výkrut, súvrat. V zatáčkach na krídelká potrebuje trochu pomôcť smerovkou (mám ju namixovanú) a trochu naťahovať VOP, je predsa len bez vzpätia. Na pristátie má radšej trochu plynu, EPP je trochu chlpaté a model dosť brzdí.
Za zhotovenie krásneho modelu ďakujem „SUPovi“, jeho web nájdete na http://www.aerosup.websnadno.cz/
V nedeľu 11.7.2010 som odskúšal aj vrtuľu 9×5 HD. Model letel iba na trištvrte plynu a viac s malou možnosťou regulácie rýchlosti, testované za mierneho vetra. 10×6 veľa, model má až prisilný ťah na svoju malú hmotnosť, 9×5 málo. Brada ma presvedčil, aby som použil „šabľu“ 10×4.7 a dobre som urobil.
S touto vrtuľou má Eindecker dosť ťahu, ale nie je príliš rýchly. A nakoniec som z chvosta vybral aj posledné závažie a asi som trafil aj ťažisko, model konečne lieta dostatočne maketovo a nie je náročný na pilotáž, struhne aj nejaký ten premet, vrátane tlačeného, s prižmúrením oka aj výkrut. Až mi bude ľúto ho odložiť, keď sa/ho naučím lietať…