Nabíjačka akumulátorov je azda najdôležitejším prístrojom v dielni elektroletca. K dostaniu je ich neúrekom, miestami človek stráca prehľad. Rozhodujúcim kritériom (okrem peňaženky ) je aj druh používaných akumulátorov a hlavne určenie, či ide o súťažného alebo športového/rekreačného modelára. V tomto článku Vám ukážem, čo používam ja v pozícii toho posledne menovaného.
Keď som sa po krátkej dobe modelárskeho úradníčenia (rok som bol Predseda Klubu automobilových modelárov Slovenska – už dva roky predtým som nepretekal, len robil rozhodcu na niektorých pretekoch) opäť vracal k aktívnemu modelárčeniu, vedel som dve veci. Že to nebude nijaká súťažná kategória, ktorej sa budem venovať a že to bude mať elektrický pohon.
Jednak som mal s elektrickým pohonom dosť skúseností (4 roky dráhových modelov automobilov = prevíjanie a vyvažovanie motorov plus veľa rokov s RC elektrami 1:12 = to isté) aj keď všetko len pri napätí 7,2 V a dosť veľkých prúdoch za cenu až pričastej generálky motora 😉 takže som sa vôbec nebál „plechových“ motorov triedy Speed/MIG 400 a 500, ktoré sme v autách používali pod označením 380 a 540. Vedel som, čo si môžem k nim dovoliť a čo ma to bude stáť a čo za to od nich dostanem ja. A mal som k dispozícii štyri nabíjačky, dve som bežne používal a dve mi ostali nepredané z 30 kusov, ktoré som z Rožnova p/R. doviezol na Slovensko. Na začiatok to nebolo zlé, čo poviete?
Prvou z nich je typ RN 3A-7C
Táto rýchlonabíjačka NiCd a NiMH je určená pre nabíjanie 4 až 7 článkov, pri vyradení ochrannej diódy na výstupe (proti prepólovaniu) dokázala nabiť aj 8 článkov, ale tá dióda už pár ľuďom nabíjačku zachránila 😀 Na moje želanie bola séria pre Slovensko vybavená konektorom jack 3,5 mm s vyvedeným výstupom 12V priamo zo vstupu z autobatérie (alebo zdroja 11,5 až 16V) na pripojenie chladiaceho ventilátora (používali sme ventilátory z procesorov alebo zdrojov počítačov) na chladenie batérií, vybratých z modelu po dojazdení.
Nabíjačka tlačila do batérií prúd regulovaný od 150 mA do 4A potenciometrom s vyznačenou hodnotou, bez meracieho prístroja. Zistili sme, že značky sú relatívne presné (odchýlky do 10%) na použitie v autách (aj tak tam každý tlačil, koľko to dalo 😀 ) len hodnota 4A bola dosahovaná pri napájaní aspoň 14V, inak tam bolo na výstupe len okolo 3,7A. Maximálna doba nabíjania je obmedzená na 105 minút. Ukončovanie nabíjania je robené pomocou DeltaPeak efektu, čo signalizuje blikajúca dióda na vrchnom paneli nabíjačky.
Nabíjačka disponuje aj modulom na vybíjanie s pevne nastaveným prúdom 2,7A. Tento sa však počas vybíjania menil medzi 2,9 až 2,5 A. Čo by nebol problém, keby. Keby v nabíjačke nebol ešte časovač a orientačný merač vybitej kapacity, ktorý rozsvecoval postupne diódy v rade s vyznačenými hodnotami. Toto meranie bolo teda naozaj len orientačné, pokiaľ nebola odchýlka 30%, ako pri jednom kuse… Vybíjanie sa spúšťa tlačítkom v ľavej časti nabíjačky, po vybití sady (nikdy som nemeral, pri akom napätí, ale robilo to dobre) nabíjačka automaticky prepla na nabíjanie nastaveným prúdom. Rozsvecovanie diód vybitej kapacity však pokračovalo… Toto chlapci fakt nedoriešili. Čas vybíjania je opäť obmedzený na max. 105 minút.
Výrobcu som navštívil dvakrát a mal som možnosť hovoriť aj s vývojármi. Boli to chalani, ktorí lietali elektrolety na 7 článkov. Automodelárske šesťčlánky SC 1700 a 2000 mAh to nabíjalo (aj vybíjalo) podľa našich predstáv (ak nerátam tie nezmyselné „meracie“ diódy) a zrejme aj ich sedemčlánky. Na uchladenie tam je kus hliníkového chladiča, chalani vraveli že pre to, že občas na letisku na to aj stúpia, tak aby to niečo vydržalo 😀 Hmotnosť celej nabíjačky je 0,6 kg. Ten chladič je v podstate obalom nabíjačky.
Pravdu povediac netuším, koľko mV je tam nastavených na ten DeltaPeak, ale pri nabíjaní sedemčlánku GP 1100 NiMH jedným ampérom sú tieto len mierne teplé, ako keď ich nabíjam Ultramatom 12 rovnakým prúdom (tam mám 5 mV na článok). Takže prebíjať ich to asi nebude. Za dva roky používania pri lietadlách som nemal problémy, že by sady neboli dostatočne nabité alebo že by sa extra hriali (ale raz áno, to kolega „drevorubač“ v mojej neprítomnosti dal sadu nabíjať 2A, aby to stihol, kým prídem do klubu a zistím, že si baterku požičal na svoje experimenty – zabil by som ho!). Jediný problém tejto nabíjačky je, že neviete, čo sa s baterkou deje, ak sa niečo deje, neviete dodanú kapacitu ani vybitú, ani napätie sady. Takže neostávalo nič iné, len začiatkom sezóny presedieť pár hodín nad sadami a dvoma meracími prístrojmi. Alebo kedykoľvek, keď som zistil, že sada nejak nevládze.
Samozrejme, dnes je vývoj niekde úplne inde, ale túto nabíjačku stále používam, a to celkom rád, mám rád jej robustnosť a aj blbuvzdornosť.
Druhou z nich je typ RN 3A-16C
Takmer navlas rovnaká, ako prvá, len dlhšia. Nabíja 2 až 7 alebo 8 až 16 článkov NiCd/NiMH, podľa polohy prepínača. Má vstavaný menič napätia a nemá vybíjací modul. Tento kus som doviezol na Slovensko ako jediný, na autá to bolo zbytočné.
Nosím ju so sebou v kufríku spolu s vysielačom a akumulátormi, len sa mi zdá trochu ťažká, 1050 gramov. Nabije všetky pohonné sady a nabila aj vysielač, pokiaľ som mal v ňom starú sadu. Hodiť sa bude samozrejme aj na osemčlánky a desaťčlánky NiMH, pokiaľ do kufríka nenapasujem svoj nový nabíjací prírastok:
Graupner Ultramat 12
Potreboval som nejaký nabíjač, ktorý by okrem nabíjania nastaviteľným prúdom vedel aj vybíjať menším prúdom, ako 2,7 A a aby mal displej a ukázal mi, čo sa s akumulátormi deje, ako sú na tom. Nech nemusím šachovať s voltmetrom a ampérmetrom, keď chcem zistiť kondíciu bateriek. A nech to vie okrem Nixx aj Lixx, lebo uvažujem doplniť výbavu o LiIon sady, kvôli zníženiu hmotnosti na palubách.
Týmto požiadavkám vyhovuje práve Ultramatka dvanástka. Vybíjací prúd je síce len maximálne 1A a aj to len pri tuším päťčlánku, sedemčlánok to vybíja okolo 0,6 A, ale na vybíjanie aku mám modely, inak to chcem na cyklovanie starších NiCd aku a na testovacie vybíjanie. Nabíjanie až 14 článkov Nixx a 5 článkov Lixx by mi malo pár rokov vydržať, max. prúd 7A (pri väčšom počte článkov nižší, do výkonu 50W). Momentálne používam sedemčlánky a osemčlánky NiMH 1100 a pripravujem osemčlánky NiMH 2200, a pokukujem po PowerIon dvojčlánkoch.
Detailný popis nabíjačky je na Miriho stránke.
Toľko k môjmu terajšiemu nabíjaciemu „nádobíčku“.
Nápajané to je všetko z 12 V akumulátora. Jeden 55Ah mám v aute, druhý, starší, ktorý v zime nechcel dostatočne svižne štartovať auto, je v klube (spolu s nabíjačkou) a nabíjame z neho v klube aj ho vozíme na letisko. Okrem toho som si ale nechal postaviť aj zdroj 14V/9A. Pred rokmi kolegovia stavali napájacie zdroje 12V/5A (u nás býva zvykom robiť všeto v malých sériách, len u Juniorov nám to prerástlo cez hlavu, zatiaľ pätnásť kúskov), tak som si zohnal toroidné trafo z halogénovej lampy a dotočil s kamošom pár závitov a do plechovej krabice nechal vložiť dva plošáky a dva vetráky z procesorov PC. Momentálne ho mám v kancelárii, keď potrebujem nabíjať a nie som v klubovni dosť dlho, aby som nabil úplne.
Pre nabíjanie vysielačových akumulátorov používam túto nabíjačku na 220V. Dáva 50, 60, 140, 180 a 900 mA. Žiadna automatika, žiadny deltaPeak (chvalabohu) len poctivo láduje do vysielača 180 mA (1/10C). Občas používam výstup 900 mA ako zdroj pre 12V vŕtačku PIKO alebo pre nabíjanie pohonných aku, keď automatické nabíjačky nestíhajú (len 45 minút, potom idú na deltaPeak). Ešte sprevádzkujem elektronické spínacie hodiny a bude to dokonalé.
Nabudúce Vám predstavím stroje, ktorými nabíjajú kolegovia.
Myšlienka k článku “Akumulátory, časť I. – Moje nabíjačky (doplnené)”