Moje modelárske začiatky

Často dostávam otázku, ako som začínal svoju modelársku „kariéru“. Akými modelmi som začínal, čo všetko som robil. Pokúsim sa teda všetko zhrnúť a aj nejaké staršie čiernobiele fotografie oscanovať.

Všetko to začalo v jednom malom kníhkupectve v Modrom Kameni…

Sedím si v aute na parkovisku v Nitre a čakám, kým otvoria modelársky obchod. Potrebujem doplniť nejaké vrtule, motory, lepidlá pre seba aj do klubu, máme rozrobené nejaké lietadlá-elektrolety. A tak ma napadlo, že konečne napíšem ten článok, ako som sa vlastne dostal k modelárčeniu.

Ako som hovoril, začalo to v jednom malom kníhkupectve. Bol som siedmak na základnej škole a v tom čase som sa zaoberal elektronikou, čo v tom čase znamenalo letovanie tranzistorov, kondenzátorov, odporov, navíjanie cievok, domácku výrobu plošných spojov a výsledkom boli všelijaké blikátka, sirény, napájacie zdroje pre tranzistorové rádio či lampáš, elektronický zvonček, skúšačka tranzistorov, regulátor otáčiek pre elektrickú vŕtačku a tak podobne. Nebolo toľko všelijakých špecializovaných obchodov, hotových komponentov či integráčov. Písal sa rok 1977 a čo si človek sám neurobil, to nemal. Zdrojom inšpirácie či priamo návodov bol časopis Amatérske rádio a knihy. A pre jednu takú som sa vybral do predajne. Nemal som konkrétny plán, len som si chcel kúpiť nejakú dobrú knižku s kopou zaujímavých plánikov na rôzne užitočné zapojenia.

Preberal som sa knihami už hodnú chvíľu, pani Weiszová mala so mnou zlatú trpezlivosť. Dobrú hodinu som nenachádzal nič prijateľné, samé múdre knihy plné teórie alebo žvástov, či veci, ktoré som už poznal. Postupne som rozširoval záber, až som sa ocitol vo vedľajšom regále. Do ruky mi padla útla knižka v modrom tvrdom obale „Josef Tůma a kol: Automobilové modelářství“. Okrem textu tam bolo veľa plánikov a fotografií o tom, ako sa robia modely automobilov jazdiace po autodráhe. A keďže sa mi nechcelo ísť z obchodu domov naprázdno a cena bola prijateľná mojej peňaženke (27,- Kčs), tak som si ju kúpil. Bolo to síce ďaleko od toho, čo som mal naplánované, ale zdalo sa mi to zaujímavé. Už v autobuse (3 km) som si ju listoval a stále som nachádzal zaujímavé veci.

Jozef Tůma a kol: Automobilové modelářství

Jozef Tůma a kol: Automobilové modelářství

Bolo to kľúčové rozhodnutie v mojom živote, hoci som si to vtedy vôbec neuvedomoval.
Dnes som však presvedčený, že bolo správne a že to tak malo byť.

Moji rodičia mali pochopenie pre moje výstrelky kutilského typu a tak otec len pokrútil hlavou, keď miesto elektrotechnickej knihy som si doniesol knihu modelársku. Zrejme už čosi šípil. Keď som bol totiž ešte predškolného veku, zlepil zo špajdlí lietadlo asi 30 cm rozpätia, potiahol ho celofánom a osadil elektromotorom IGLA 2,4 V (jeho názov som sa dozvedel z práve zakúpenej knihy, identifikoval som ho podľa fotografií), potom zavesil na tenké kábliky na luster v mojej izbe a po pripojení dvoch plochých batérií 4,5 V sa lietadlo preháňalo po mojej izbe, čo mu kábliky dovolili, pokým nezachytilo záclonu na okne. Dodnes si pamätám, že vrtuľa bola zo dna malého plastového kýblika. Môj otec bol skrátka šikovný domáci majster.

Keď som bol asi tretiak alebo štvrták na základnej škole, moja sestra mi k narodeninám kúpila stavebnicu lietadla PINTO, vyrábanú družstvom IGRA. Model mal jednoduché trojuholníkové krídlo a vrtuľu poháňala guma. V mojich neskúsených rukách prežil asi mesiac, nikdy poriadne nelietal. Plánik však mám odložený a určite si ho z nostalgie postavím znovu, len čo mi to práca a plánované modely v klube trochu dovolia.

Foto: zdroj: http://archiv.aukro.cz/pinto-zbytky-modelu-igra--i3555632855

Foto: zdroj: http://archiv.aukro.cz/pinto-zbytky-modelu-igra–i3555632855

Foto zdroj: http://www.rcalbum.cz/model/5930-pinto-igra.html

Foto zdroj: http://www.rcalbum.cz/model/5930-pinto-igra.html

Takže potom všetkom som mal v rukách knihu, ktorá hovorila nie len „čo“ ale aj „ako“ treba urobiť. Tak sa šlo na vec.

S karosériami som problém nemal, v tom čase som už bol skúsený staviteľ papierových modelov z vystrihovániek časopisu „ABC mladých techniků a přírodovědců“. Domčekov aj autíčiek som mal plno. Chýbal podvozok. Ten som získal od suseda, plastový model Trabant som vymenil už ani neviem za čo. A tak som k papierovej karosérii vtedajšej úžasnej novinky, osobného automobilu Škoda 120 LS, postavenej v mierke 1:24, čo bol aj mierka pretekárskych dráhových modelov, upravil podvozok z Trabanta. Zúžil po bokoch, namontoval doma vyrobené vodítko a osadil motor s prevodovkou.

Keďže som ale nemal dráhu, nebolo model kde vyskúšať. Otec navrhol postaviť skúšobnú stolicu. Doska s drážkou a vodičmi, ako autodráha, len zadné kolesá boli na valcoch, ako skutočné autá dnes na STK pri kontrole bŕzd. Bolo to úžasné. Model dobre vyzeral a aj fungoval!
V tom čase sa v škole konala školská výstava STTM (Súťaž technickej tvorivosti mládeže). Tak som svoj „Dráhový model ŠKODA 120 LS“ do súťaže prihlásil. Skončil som na prvom nepostupovom mieste, okresné kolo sa konalo bezo mňa. Naštvalo ma to. A to tak, že som sa pevne rozhodol, že moje ďalšie modely musia byť dokonalejšie a musia vyhrávať! Keď budem ôsmak, tak všetkým ukážem!

Téma:  ,

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.