Druhý predĺžený víkend sa niesol v znamení hobby. Tri dni voľna za sebou sa málokedy podarí, tak sme si to aj u nás doma rozdelili, aby sme všetko stihli. A tak sme sa v sobotu ráno deviateho mája ráno o ôsmej stretli pred naším klubom, aby sme naložili do áut naše modely a príslušenstvo a vyrazili sme smer modelárske letisko Lučenec. Počasie sa ukazovalo ako sľubné a dobré, takže odpadli ranné telefonáty, či sa ide a či nie. Prvý problém s dažďom bol predpovedaný až okolo šiestej večer, to už sme plánovali byť dávno doma.

Z klubu sme odchádzali štyria modelári dvomi autami, Maťo so Samom išli po vlastnej ose a už nás čakali na letisku. Nezaháľali sme a začali sme stavať stan, aby sme sa chránili pred poludňajším úpekom. Náš starý stan sme stavali na akciách už nespočetne krát a tak nám to aj v sobotu išlo od ruky. Jediný nováčik medzi nami, Andrej, sa rýchlo zaučil. Potom prišiel na rad skladací stôl a elektrocentrála kúsok za stanom, aby sme zaistili nabíjanie všetkých akumulátorov do našich elektroletov. Ja som vybral fotoaparát a sem tam urobil nejakú snímku.

Na začiatok otvárania modelárskeho neba nad Lučencom nás privítal Zdeno Mázor a po technických informáciach nám zaželal príjemné lietanie. Túto časť akcie som spestril ja svojím dotazom, či budú aj štipce, pretože ešte lietam so starou Futabou FC-16 na 35 MHZ. S úsmevom ma ubezpečili, že tabuľu s frekvenciami vyložia, ale keďže som asi jediný s týmto pásmom, nemusím sa báť 😉 A naozaj som celý deň len sám lietal s dlhou anténou a na tabuli chýbal len štipec s mojou frekvenciou.

Krátko po úvode boli odpálené krátko po sebe tri rakety. Ich svištivý zvuk bezpečne upúta pozornosť každého v okolí a v našom klube sme rakety tiež používali na štart programu modelárskej ukážky na dedinách. Je to osvedčená metóda. A ako fotograf štart rakety tiež rád vidím, na filmových prístrojoch sa mi podarilo zachytiť štart až po niekoľkých rokoch neúspešných pokusov. Teraz som využil možnosť sériového snímania na Nikon D5100, ale aj napriek tejto vymoženosti mám menej záberov rakiet na štarte, ako som predpokladal.

Fotografovať raketu pri pristávaní tiež nie je jednoduché, v tej výške skoro nič nevidieť. Navyše situáciu komplikovalo množstvo drobných múch, ktoré vytvárali na fotografiách malé rozmazané bodky…

Ocenenie si vyslúžil spoločný let deproňákov F-5 Superbandit, ktoré pilotovali Miro K. a Andrej. Vysokootáčkové strieďáky s malou tlačnou vrtuľou sa zarezávali do vzduchu a obaja piloti sústredenie sledovali svoje modely a po očku aj ten druhý, aby nedošlo vo vzduchu ku kolízii. Nadviazali tak na naše v minulosti nacvičované spoločné lety rovnocenných modelov, to vždy malo úspech.

Vo vzduchu bolo vidno množstvo modelov rôznych typov a pohonov. Dominantné boli elektrolety, ale nechýbali ani spaľováky. Či už klasické metylové alebo veľkoobjemové benziňáky. Vrtuľové modely aj dmychadlové. Uznanie si zaslúžil bezosporu Maťo, nie len za kvalitné a detailné spracovanie svojho modelu, ale aj za jeho precíznu pilotáž. Raz darmo, keď si niekto berie prácu aj domov 😉

Vzletová a pristávacia plocha bola vzorne vykosená a pripravená a dobre sa v nej pohybovali aj modely s malými kolieskami. Všetky modely po štarte pár minút polietali, piloti predviedli svoju nacvičenú alebo improvizovanú zostavu a opäť pristáli, aby mohol štartovať ďalší model v poradí. To je v ostrom kontraste s tým, ako sa vo vzduchu pohybujú elektrovetrone. Preto sme sa so Zdenom dohodli, že vetroňári budeme využívať pole za stanmi a autami a na pristátie vysokú trávu za osou dráhy, teda v miestach, kde štartujúce a pristávajúce stroje majú značnú výšku.

Ja som si so sebou bral len elektrovetroňa Short-T, pretože som chcel venovať čas rozhovorom s kamošmi, aj fotografovaniu modelov. Po prvom roku so zrkadlovkou musím povedať, že nie vždy som spokojný s kvalitou snímkov, preto som sa bavil aj o nastavení samotného tela alebo o použití rôznych objektívov a samozrejme aj zvolení vhodného programu. Myslím, že pár fotografií sa mi v sobotu v Lučenci vydarilo.

Štart tejto metylovej Cessny mi pripomenul dávno minulé časy, keď sme u nás ešte lietali so spaľovákmi MVVS. Ihneď po štarte odletieť ďaleko a vysoko, do bezpečia. Striedavé elektromotory s vysokým krútiacim momentom a ľahké modely nám dovoľujú lietať aj okolo hlavy.

Medzi tým všetkým sa mi podarilo dať štyri lety a sem-tam vychytať aj nejaký stupák a polietať si. Vrcholom dňa pre mňa bolo na 4 minúty motorového letu asi polhodina vo vzduchu. Škoda, že Short-T je taký malý, s modelom o rozpätí 1600 mm sa bojím do väčších výšok a radšej stúpavý komín opustím, ako by som riskoval stratu modelu. Ale v sobotu som si polietal a som spokojný. Odkedy pre napájanie nepoužívam len dvojčlánok LiIon JETI, ale aj dve lipolky do monstertrucku, trávim viacej času vo vzduchu a menej čakaním na nabíjačku.

Lučenčania pre nás pripravili aj bufet, kde sme si mohli dať kávu a posedieť si a tak isto niečo pod zub. Grilované „ceruzky“ padli vhod, nechýbala ani minerálka v tom sparnom dni. Domov sme prišli opálení 😉

Za celý deň som nezaznamenal žiadnu kolíziu ani poškodenie modelu pri havárii. Tesne pred odchodom síce spadlo pár kvapiek vody, ale dážď to nebol, takže sme okolo štvrtej zbalili stan aj naše vybavenie a vrátili sa domov spokojní a vylietaní. Lučenčanom ďakujem za prípravu tejto vydarenej akcie a keď to bude od nás záležať, vždy prídeme a radi!

P.S.

V prestávke medzi dopísaním text ua prípravou výberu fotografií pre článok som si popoludní odbehol na lúku na kopec s mojím elektrovetroňom Short-T. Hoci som mal so sebou celý kufrík, lietal som s jednou lipolkou. Za šesť minút motorového letu vrátane opakovaného priblíženia na pristátie som bol hore 71 minút 😉 Tak si predstavujem pekné popoludnie 🙂