Sklabiná 17.6.2007 – zálet Elektrovetroňa

Leto je tu a ani jeden z mojich nových modelov nechcel lietať. Tak som dokočil tretí nový stroj s nádejou, že aspoň ten bude bez problémov. A keďže v sobotu sme boli na návšteve v Lučenci, tešili sme sa v klube na nedeľu na „našom“ letisku.

Pravda, v sobotu popoludní a ešte aj nedeľu doobeda som strávil v dielni pri dokončovaní Elektrovetroňa. Upevnil som motor s regulátorom, zabehol motor a naprogramoval nový model do FC-16. Vtedy som zistil, že servo výškovky nepracuje spoľahlivo. Najmä horná výchylka nebola vždy úplná alebo servo išlo trhane. Dosť ma to rozladilo, servo bolo nové a doteraz som s Waypoint 060 nemal nijaké problémy. A navyše som teraz nemal času nazvyš, lebo som sľúbil baradovi, že bude pri zálete. Servo som vybral, chodilo OK. Myslel som si že to bude stiesneným „pobytom“ serva v trupe, tak som pilníkom prebrúsil balzové špalíky na jeho upevnenie. Všetko bolo OK, až kým som zakrútil predný upevňujúci vrut. Zase to trhalo. Lietať s nespoľahlivo pracujúcou výškovkou ma ani trochu nelákalo, nepatrím k tým, ktorí si myslia, že to „nejako“ poletí. Tak zase šlo servo von. Nakoniec som to poladil tak, že servo drži spoľahlivo na svojom mieste a výškovka funguje tak, ako sa od nej očakáva.

Keď sme s baradom prišli poobede na letisko, Miro K. a Miro Š. už tam boli. Boli len naľahko, každý s jedným modelom, nie ako ja, ktorý som bral Elektrovetroňa aj Juniora, pre prípad, že by Elektrovetroň nelietal. Som bol asi jediný, kto o tom pochyboval… Pripravil som fotoaparát a postavil „špióna“, aby som si potvrdil, že dnes sa bude štartovať proti slnku 🙁

Miro K. má už opravené Tucano, posledne v ňom pajlotmato upiekol motor po 90 sekundách letu, lebo Miro použil príliš ťažkú vrtuľu. Po výmene motora (MIG 400/7,2 V) si Miro odo mňa požičal oranžovú GWS 6×5 I a s ňou sa mu lietalo celkom dobre.

Jeden let je zachytený na videu, video je asi prekliatím Tucana, minule zhorel motor, teraz sa zlomila vrtuľa a model išiel kolmo k zemi do repky. Tá je požehnaním pre naše modely, v túto nedeľu zachránila celkom tri. Vrtuľa musela byť načnutá pri predchádzajúcom tvrdšom pristátí a Miro si to nevšimol. Po výmene za APC 6×4 na pevnom unášači ale opäť lietal, čo mu baterky stačili.

Po poslednej tepelnej skúške Miro zväčšil vstupy chladiaceho vzduchu do modelu pri motore aj jeho výstupy za baterkami pod kabínou, tak ani v tej nedeľňajšej horúčave nemal problémy s pohonom. Pravda, keď používa konečne zodpovedajúce vrtule.

Medzi letmi mi ukázal aj svojho Juniora. Tak predsa mal na letisku dva modely, len sa bál asi pochváliť. Počas štartu ho asi v dvoch metroch zobral poryv bočného vetra a Junior pristál na čumáku. Keď štartuje za vetra zo zeme. Odniesla si to plastová lodná prevodovka Graupner… Konečne toho svojho Juniora teraz omotoruje MIG 400/6V a 3:1 😀

Miro Š. už má v ruke svoju Cessnu, ktorú si postavil po tom, ako sa naučil lietať s Juniorom, ktorého som mu robil komplet na kľúč vrátane vysielača. Na rozpätie okolo metra (nevieme presne, Miro Š. to ohodnotil ako „menšie ako Junior“) je terajší pohon dosť silný (MIG 400/6V a prevod 3:1 so sedemčlánkom TT1100), ale model lieta veľmi dobre a pomáhajú tomu aj krídelká len v koncoch krídla. Len sa Miro musí naučiť lietať na stopky, alebo jeho regulátor vypne pri poklese napätia motor a nebyť repky, včera by mal o prácu v dielni postarané. V každom prípade jeho Cessna dokazuje, že z Depronu sa dá postaviť aj pekný model.

Naším hosťom bol na letisku barado, ktorý si zalietal so samokrídlom Minitornádo s plechovkou MIG 280 a prevodom 3:1. Na vrtuľu som sa neopýtal, snáď to doplní v diskusii.

Na zálet Elektrovetroňa som sa tešil, ale barado určite viac. Cez týždeň som si na stroji mákol, aby som ho do víkendu dokončil a plánoval som zálet v pokoji a samote na letisku na sobotu. Keďže som sa však z Lučenca z F3A vrátil trochu neskôr a práca nešla tak, ako som si predstavoval, zálet som musel presunúť na nedeľu na spoločné lietanie, aj keď mám rád pri tom kľud a pokoj. Ešte predtým som v klube zostavený model zvážil a so sedemčlánkom N500AR Sanyo NiCd sa váha ustálila na 500g. Bol som milo prekvapený, lebo som sa bál čísla okolo 650. Na letisku som model opäť zložil a baterky posunul tak, aby ťažisko bolo v 1/3 rozpätia krídla, teda 75 mm od nábežky. Vietor fúkal tak blbo, že sa štartovalo proti slnku a kolmo na úzky pás trávy, takže zakĺzanie hrozilo buď do urastenej pšenice alebo mohutnej repky. Ani jedno z toho sa mi nepáčilo, ale pšenica sa mi nepáčila menej. Aj keď je krídlo komplet z Depronu, nábežka je balzová 4 mm vysoká, no ale repku som radšej neskúšal. Vybral som si teda v pšenici miesto tak, aby som stál v koľajách od traktora a nemieril na zaparkované autá, ale nepristál do repky. Barado mi tvrdil, že sa s tým nemám, oné, a hodiť to hore. Ja som sa pokúšal o zakĺzanie, najprv bez motora, no ale premenlivý vietor tomu moc nepomáhal. No zdalo sa mi, že model sa ani nevzpína ani nikam nepadá a že by mohol kĺzať. Tak som sa, proti svojmu presvedčeniu, nechal ukecať a na plný plyn to hodil trochu hore. Trochu sa mi to klonilo doľava a trochu vzpínalo, ale upáčkoval som to do bezpečnej výšky a dal sa trimovať. Kupodivu veľa nebolo treba a model lietal rovno. Len pri plyne sa stále trochu vzpínal. Až raz sa už plyn nedal pridať vôbec a tak som po pár kruhoch pristál na pšenici.

Model to zvládol bez poškrabania a tak som podložil motor trochu dole a zmenšil podložku pod krídlom z uhla 1,5° na 1°. No a na rohu motorovej prepážky som odrezal trochu polystyrénu a zabrúsil to s prepážkou, aby sa sklopná vrtuľa nezachytila pri pokuse o roztočenie. Ďalší let už bol pokojnejší a tak som skúsil mix motor/výškovka nastavený na 15% a offset 34%. Celkom dobré tempo smerom dolu to nabralo po pridaní plynu, tak som to radšej zase vypol a snažil sa lietať s ručným ovládaním výškovky. Pri chode na motor to chcelo pri silnejšom motore trošku tlačiť, naopak pri bezmotorovom klze malinko naťahovať. Po pristátí som zmenšil tlačenie výškovky na 7% so zapnutým mixom a tak teraz jedine, čo treba urobiť je pri bezmotorovom lete nechať výškovku v neutrále a model letí s opadaním asi 1:10 celkom slušne a dá sa točiť, alebo malinko natiahnuť výškovku (alebo presunúť trochu trim) a model letí takmer krokom. Normálne som si dovolil sadnúť do kresla a položiť Futabu na kolená a vychutnať si podvečerný kľud, kedy už nefúkalo a nebo bolo krásne modro čisté. Škoda, že nemám letový snímok Elektrovetroňa…

Osobne som so záletom a prvým letovým dňom Elektrovetroňa spokojný. Na sedemčlánok starších N500AR Sanyo NiCd mám motorový let asi 4 minúty plus rezerva na pristátie a s GP 1100 asi 6 minút a rezerva. Za 3 minúty to vystúpa do solídnej výšky a dá sa s tým plachtiť, aj keď je lepšie nechať motor točiť na malé otáčky. Na základný nácvik letu a pristátí s vetroňom to bude OK ako aj na oddych po modeloch typu Variant alebo Tucano. Aspoň bude čas na dobitie bateriek. Už teraz mám nejaké maličkosti na zmenu alebo doplnenie modelu, tomu sa však budem venovať v osobitnom článku o tomto lietadle a v seriáli o jeho stavbe. Už teraz viem o dvoch ľuďoch, ktorí si ho idú stavať a zrejme pribudnú rýchlo ďalší, lebo model vzbudil záujem hneď po zverejnení zámerov a predpokladov.

Zatiaľ aspon základné parametre Elektrovetroňa:
Krídlo rozpätie 1550 mm, tvar U, materiál Depron 4 a 3 mm. Plocha 30 dm2
Trup Extrupor 30 mm, dĺžka cca 900 mm
VOP a SOP Depron 4 mm, použité z Juniora 400
Pohon MIG 400/7,2 V vrtuľa napriamo 6×3,5 sklopná (prípadne 6×4 na gumičkovom unášači)
Pohonný akumulátor 7x 1100 mAh GP/TT 1100
Ovládané smerovka, výškovka a motor
Hmotnosť modelu 520 g

Na večer dorazil na plochu aj Samo A. s Belancou Decathlon na osmičku štvortakt ASP, ale motor ani model nemali svoj deň a krátko po štarte sa model asi z 20 m zrútil v špirále do repky. Samo tvrdil, že model nereagoval na nič. Na tom istom mieste mal problémy aj Miro K. s Tucanom. Repka je dosť vysoká a mohutná, takže sa modelu nič nestalo a môže opäť lietať. Samo už však uvažuje o novom, silnejšom, motore pre tento svoj stroj a čosi si mrmlal, že je to jeho posledný spaľovák…

Fotografie nájdete v Internej galérii.