Embraer Tucano je brazílske cvičné vojenské lietadlo ladných tvarov, ktoré priam zvádza ku stavbe modelu. V našich končinách plán vyšiel tlačou v Model Hobby 1/2007 podľa RCM, ktoré zverejnilo pôvodný plán autora. Celobalzový model sa mi zapáčil svojim tvarom, skôr ale, než som začal so stavbou, klubový kolega Brada ho dokončil. Samozrejme z Depronu. Po zálete modelu pilotom pajlotmato som sa rozhodol model čo najskôr dokončiť. Keďže informácie o tomto modele a jeho fotografie vzbudili živý záujem na diskusných fórach, rozhodol som sa celú stavbu dokumentovať a priniesť všetky informácie mojim čitateľom. Najskôr však pár viet úvodom.

Okrem krídla som na EVO-5 / EVO-6 depronovom elektrovetroni musel opravovať aj trup. Pristál som s ním kolmo dole z asi 100 metrov do oračiny 😉 Čistý lom trupu zvádzal o jeho oprave, dobre navrhnutá motorová prepážka tiež nedala veľa práce. Radšej som ale vyrobil nový trup, ten opravený by možno chvíľu poslúžil, ale nový bol hotový rýchlejšie, aj za použitia dobrých dielov zostarého. Tu je pár fotografií.

Pajlotmato dostal k zostaveniu a zalietaniu ďalší model: P-51D MUSTANG od výrobcu ART-TECH. Opäť pre vás pripravil recenziu modelu s fotografiami a dve videá zo záletu.

U-2 bol koncept modelu ako nosiča (digitálneho kompaktného) fotoaparátu pre fotografovanie a filmovanie z modelu lietadla. Ako to už býva, medzitým do stavby niečo prišlo ale vývoj sa nezastavil a tak nakoniec z modelu ostal veľký cvičný model, niečo ako obrovský Junior. Tu sú fotky zo stavby, ako tento model vznikal.

Dostal som mailom plánik a pár fotiek inak spracovaného modelu Junior, ktorý poteší skôr priaznivcov klasickej stavby, ako čistých depronárov. Na môj vkus je v lietadle priveľa dreva na túto veľkosť, ale pokiaľ hľadáte niečo menšie a chcete sa pohrať, plánik modelu o rozpätí 900 mm máte k dispozícii a pár fotiek nasleduje:

Menší model Juniora, najmä pre ľudí obľubujúcich klasickejšiu stavbu s Depronom. Vhodné pre pohon strieďákom a LiPolkami.
Rozpätie 900 mm

Lietanie s elektrovetroňom ma nadchlo, depronová konštrukcia sa ukázala ako schopná a odolná, no pokiaľ vonku trochu fúkalo, lietanie s ušatým krídlom s profilom s rovnou spodnou stranou sa stávalo nemožné. Priatelia ma súčasne nahovárali, aby som spravil krídlo s klasickým vetroňovým profilom, teda so zdvihnutou spodnou časťou pred nosníkom. A tak som sa rozhodol a spravil V-krídlo, EVO6, kde som si odskúšal nový profil a novú technológiu stavby.
Považujem za dôležité podotknúť, že najmä konštrukciu považujem teraz za slepú uličku, no ale napíšem, čo treba zmeniť, aby krídlo bolo použiteľné na model. Letové skúsenosti popíšem v niektorom z nasledujúcich článkov.

Elektrovetroň je hotový. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.

Áno, je to tak, po takmer polroku dokončujem seriál o stavbe depronového elektrovetroňa, ktorý medzitým dostal názov EVO5, dielom o stavbe trupu. Fotografie som mal pripravené, len som čakal na dokončenie výkresu modelu. Takže teraz vám už nič nebráni pustiť sa do stavby.

Predpoveď počasia sľubovala dážď a vietor, zamračené. No vonku celý deň svietilo slnko, oblakov minimum, no proti ceste na letisko bránil dosť silný vietor, aspoň na naše deproňáky silný. Takže som skončil v dielni. Vlastne skončili. Spolu s Maťom.