Tak som si konečne užil letného počasia aj s elektrovetroňom. Doteraz som lietal vždy poobede v síce slnečnom, ale často veternom počasí a zažil som aj veľké opadanie modelu, najmä po vetre. Minulý týždeň sa vietor utíšil a ja som si užil dlhé desiatky minút za doprovodu disko hudby minulého storočia.
Short-T lieta aj vo vetre okolo 5 m/s, ale nie je to žiadna slasť. Takže som uvítal, keď sa minulý týždeň objavilo na predpovedi číslo 2-3 m/s. Elektrovetroňa v ochrannom puzdre a kufrík s vysielačom a baterkami som mal po ruke, takže som po skončení práce v kancelárii sa vybral na svoje obľúbené miesto nad mestom pri cintoríne.
Okolo piatej popoludní som zaparkoval a zložil model. Za bránou cintorín a som videl dodávku, troch pracantov a počul som hudbu, no ale keď na cintoríne nikto práve nesmúti, tak diskotéka prečo nie, však? Ozaj, viete, že posledné dni pozorne počúvam hlásenie mestského rozhlasu poobede o pätnástej hodine? Či náhodou dnes nie je pohreb, to by nechcel lietaním blízko cintorína vyrušovať…
Keďže minulý týždeň popoludní žiadny pohreb nebol, mohol som lietať dosýtosti. Poskladal som teda Short-Ta, zapol svoj starý ale dobre fungujúci vysielač Futaba FC-16, vložil dvojčlánok do trupu lietadla, odskúšal všetko, nasadil šiltovku proti slnku a zobral si aj fľašu s minerálkou. Takto vyzbrojený som prešiel popri plote cintorína na jeho roh. Je tam dobrý rozhľad do uhla asi 250°, takže sa dá nalietavať na pristátie prakticky odkiaľkoľvek a je jedno, odkiaľ fúka vietor.
Tu na rohu som si všimol, že hudba sa linie z väčšej diaľky. Dole v meste, zrejme na plážovom kúpalisku, zabávali všetkých kúpania chtivých. A tak kým som si ja poletoval, mohol som počúvať príjemnú hudbu z konca dvadsiateho storočia.
Keďže ale vietor takto k večeru takmer nefúkal, mohol som v pohode vyhľadávať termické stúpania, nič ich nerozfúkalo a môj elektrovetroň konečne ukázal, čo v ňom je. Na šesť-sedem minútové motorové lety 40 až 45 minútové lety. Mám už kúpené externé stopky, aby som okrem motorového letu na vysielači vedel merať aj celkovú dobu letu.
Teraz lietaval celkom dlho. Po pristáti vymením prvú lipolku za druhú a keď vylietam aj tú, príde na rad stará LiIonka. Stúpania s ňou sú o čosi menej strmé, motorový čas asi rovnaký, celkový letový kratší o desať minút. Ale nemusím čakať na nabíjanie, nabíjam všetko doma, kde mám zdroj z Číny, alebo v kancelárii, kde mám starý zdroj z PC. Nabíjačku iCharger 106B+ nosím v kufríku spolu s vysielačom a baterkami.
Zvýšený počet štartov aj pristátí sa postupne podpisuje na zlepšovaní mojich výkonov. A tak využívam každý deň, kedy je hlásený vietor medzi 1 a 2 m/s a okolo piatej už som na „letisku“.
Komentáre