Dnes som konečne prelomil modelársky absťák a dostal so po dlhom čase na letisko. Deň bol krásny už od rána a po splnení si domácich povinnosti (vytopený som bol nie len v kancelárii, ale aj doma, a bolo treba taktiež maľovať) som vyštartoval do klubu pre veci. S Vladom a Mirom K. sme boli dohovorení už od piatku, tak som zavolal Samovi a podľa hlasu mi bolo jasné, že on už na letisku je. Tak EVO5 s futabou šlo do kufra a smer Sklabiná.
Slnko svietilo, oblakov zopár a dosť vysoko, vánok mierny a teplota na tričko s krátkym rukávom, občas aj bez neho. Taký bol posledný septembrový deň na našom letisku. Ako prvé som dal nabíjať baterky, keďže vyše mesiaca, od Ilije, neboli použité. Aj vlani som september vynechal, vtedy to bolo pre chýbajúce aku do vysielača, keďže pán Šustek sa ani neunúval oznámiť mi, že nebudú a tak som ich nakoniec dostal z Čiech. Toho roku mi škrt cez rozpočet urobilo vytopenie kancelárie mantáckym údržbárom, ktorý „zabudol“ namontovať koleno na radiátor v piatok poobede v kancelárii nado mnou a v pohode odišiel domov na víkend. Chvalabohu je už všetko v poriadku vrátane nahradenia zničenej počítačovej techniky aj vymaľované a tak prišiel čas znova aj na modely.
Kým sa aku nabíjali, pristál Samo A. s Gilesom a dorazili Miro K. a Vlado a o chvíľu aj Miro Š. a pajlotmato, ktorý sa už vrátil z USA. Kompletná zostava.
Smolu si až do dna „vychutnal“ Miro Š., ktorému krátko po štarte vysadil motor a celá prijímacia časť RC súpravy a jeho krásna Cessna z Depronu v plnom potlačení sa zapichla do asfaltovej dráhy. Celý predok trupu až po kabínu prestal existovať, krídla a vybavenie sú bez poškodenia.
Na občasné kopance si sťažovali aj ostatní kolegovia, dokonca aj na miestach, kde sme doteraz problémy s aparatúrami nezaznamenali. Pár razy sa na zemi ocitlo aj samokrídlo, ktoré po rokoch opäť spojazdnil Vlado, našťastie bez vážnejších následkov, len raz sme pokusom o rojnicu hľadali vrtuľu, ktorá uletela z modelu aj s prevodovým kolesom a hriadeľou.
Pajlotmato pripravil do služby depronový model F-15, ktorý postavil Samo A., ale pre problémy s pohonom ho odstrojil. Maťo použil pre pohon AXI 2204/54 s dvojčlánkom 450 mAh a vrtuľou GWS 9×4,7 a pre ovládanie dve servá Waypoint 060. Model má necelých 200 g a statický ťah pohonu je 280 g. Model lieta fantasticky, môžete si pozrieť aj video.
Pajlotmato a depronová F-15
Čas letu: 5:12
Sama sme pochválili, že stavia dobré modely a určite aj jeho potešilo, ako eF-pätnástka dobre lieta v Maťových rukách.
Výborne lietal aj Samov Giles s motorom MVVS 8 ccm a aj jeho model nájdete na videu.
Giles Sama A. s motorom MVVS 8 ccm.
čas letu: 3:37
Miro K. preháňal po oblohe najskôr Tucano po oprave a aj dnes „solidárne“ s Cessnou ho položil na zem o čosi tvrdšie. Potom už brázdil oblohu s Juniorom so skráteným krídlom.
Smola neobišla ani Vlada, pri štarte zahučal do trávy (podvozok je dosť nestabilný a na asfalte neštartuje tak dobre, ako na tráve) a pri druhom pokuse o štart sa uvolnil pastorok motora a bolo po lete. Tak sa opäť venoval samokrídlu a jeho občasným treskom o zem.
Po nabití prvej baterky (8xN500AR) som zobral EVO5 do vzduchu za takmer bezvetria, aby som sa po dlhej pauze trochu rozlietal. Po krátkom lete som nasadil 8XTT1100 a vyskúšal si ostrejšie stúpania a dlhší let. No stále to nebolo ono, buď to nenosilo alebo som „to“ nenašiel.
Na tretí let som opäť nasadil N500AR a celkom rýchlo nastúpal, no na jastrabov vo výške asi 400 m som nemal. Podarilo sa mi ale odletieť pod jeden oblak a pomaly stúpal a stúpal… Keď už bol model tak vysoko, že som sa začal obávať, aby som ho nestratil, potlačil som trim na doraz, no model stále stúpal a stúpal. Nakoniec som musel tiahlou zatáčkou s malým potlačením klesnúť trochu nižšie, aby som mal istotu v polohe modelu. Neskôr som zo stupáku vypadol úplne a pomaly šiel na pristátie. Nalietať pol hodinu na dve a pol minúty motorového letu je veľmi príjemným návratom nad letisko.
Na záver letového dňa som nasadil ešte jeden osemčlánok NiMH a vychutnal si asi dvadsať minútový štandardný let, pokiaľ sa kolegovia balili a odchádzali z letiska.
Príjemný spestrením letového dňa bol aj efektný štart a prelet s následným odletom veľkého Z-37 Čmeliaka, pri ktorom sme konštatovali, že pilot s ním lieta v rovnakej výške, ako my 😀 Video je tu.
Letisko opúšťa práškár. To stojí za to!
Čas letu: 1:00
Komentáre