Posledný deň tohtoročného leta, v piatok 21. septembra, som si opäť ráno vyrazil do Pôtra zalietať si s Astrou. Hoci sa trochu mračilo, po deviatej sa vyjasnilo a svietilo slnko, tak som naštartoval auto a o desať minút už vybaľoval model, rádio aj špióna na vietor spolu so skladacím kreslom.

Opäť som si podľa predpovede počasia upravil pracovný rozvrh a v utorok 18. septembra som o deviatej vyrazil lietať s Astrou do Pôtra. Tentoraz aj s úplne novými a ľahkými dvojčlánkami Lipol, aby som si overil, ako sa malá zmena hmotnosti premietne do lietania s týmto termickým vetroňom.

V poslednom období sa snažím aspoň raz do týždňa lietať s elektrovetroňom Astra. Snažím sa o čo najdlhšie termické lety a keď k tomu prirátam aj dlhú cestu na letisko, narážam na nedostatok času, ktorý mi potom chýba v práci. A ako všetci vieme, bez práce nie sú koláče. To by nevadilo, koláče nemusím. Ale nie sú ani modely. Uvítal som preto možnosť chodiť lietať na vynikajúcu plochu takmer za rohom.