Opäť som si podľa predpovede počasia upravil pracovný rozvrh a v utorok 18. septembra som o deviatej vyrazil lietať s Astrou do Pôtra. Tentoraz aj s úplne novými a ľahkými dvojčlánkami Lipol, aby som si overil, ako sa malá zmena hmotnosti premietne do lietania s týmto termickým vetroňom.

Bývalý majiteľ mi hrdo ukazoval nálepku s váhou 644 gramov. Lietal s 950 mAh dvojčlánkom, ja som mal ale len staré 850 z áut 1:18 alebo dve 1500 z mini monstertracku. A k tomu LiIonku. Ako mi v septembri jedna po druhej odišli tie tisícpäťstovky, objednal som jednu novú. Lenže aj LiIonke výrazne klesla kapacita a tak som namiesto troch akumulátorov mal zrazu len jeden. Aby som naozaj mohol lietať podľa chuti, rozhodol som sa kúpiť si nové baterky primárne pre Astru. Lebo aj malý rozdiel medzi hmotnosťou Lipolky a LiIonky mi ukazoval, že model lieta lepšie. Nehovoriac o oveľa lepšom stúpaní na Lipolku. Skrátka LiIonka má veľký vnútorný odpor. Keď som ich kupoval, boli aj Lipolky celkom drahé a navyše mali mizernú životnosť, na rozdiel od LiIonky JETI. Lenže časy sa zmenili.

A tak som si na Hobbykingu vyhliadol nové baterky ZIPPY Compact 1000mAh 2S 25C a objednal rovno tri kusy, veď nestáli z európskeho skladu ani 4 eurá. Odhadol som, že namiesto 7 minút budem lietať tak 4-5 minút na jednu sadu, čo mi dá rovnakú celkovú dobu motorového letu, ale pri nižšej hmotnosti a lepšom správaní sa v termike. Keď baterky prišli, hneď som ich odvážil.

Teda 20 gramov rozdiel. Keď vyradím redukciu medzi T-Dean a XT-60, pretože už do Astry nemám baterky s T-Dean konektormi, ušetrím ďalších 6 gramov. Stačí prepájkovať konektor na regulátore Dualsky 25.

Baterky som poctivo precykloval na svojej nabíjačke Turnigy Reaktor a tešil sa prvé lety.

V Pôtri som opäť zastal autom pri ihrisku, pripravil si kreslo aj „špióna“ na vietor z teleskopickej rybárskej udice, ktorá presne pasuje do rúry, ohraničujúcej ihrisko a zložil Astru. Vložil som novú baterku a overil ťažisko, značky sú na trupe. Kým s tisícpäťstovkou bolo na prednej pozícii, s tisíckou je na zadnej pozícii, teda stále v norme. Wattsupom som zmeral odber. Špičkove 11A, trvale cca 10A, pokles napätia na 10,8 V. Teda stále v pohode.

Tak som model teda hodil do vzduchu. Ostré stúpanie, korigované tlačením výškovky a stačilo mi pol minúty, aby som mohol motor vypnúť. Nebol samozrejme tak vysoko, že by som ho nebol videl, ale stačilo mi to. Počas letu som dotrimoval výškovku, tých 20 gramov chýbajúcich v čumáku je predsa len poznať.

Hľadal som termiku, občas ju aj našiel a pohodlne zo skladacieho kresla som si poletoval nad lúkou. Sem tam som si zalietal aj nad strechami domov napravo, ale len naozaj v bezpečnej výške. Termika však bola nad lúkou a v jej okolí naozaj len vysoko, tak som pár krát z nej vypadol.

Na svojom vysielači Taranis mám na páčkový prepínač nastavené hlásenie presného času, doby letu a čas motorového letu. Po 4 a pol minútach motorového letu som zaregistroval znížený výkon motora a neskôr aj prvé vypnutie regulátora. Tak som teda pristál.

Na päť minút motora hodinové lietanie, tak to sa mi páči 😉 Lenže takto sa pristávať nenaučím. Ešte vždy mám problém včas zatiahnuť klapky z pristávacej polohy do nuly, na Taranise na to používam pravý bočný slajder. Ešte že sú klapky menšie, ako ich výška nad zemou, ak netrafím krtinec, servá by mali moje učenie prežiť.

Keďže z Pôtra to mám domov naozaj len chvíľku, tak po krátkom oddychu som založil aj druhý dvojčlánok a opäť som odštartoval. Zo začiatku to bol opäť boj s presným tlačením pri motorovaní, potom zase tréning reakcií výškovkou pri priamom vletení do termiky, posun ťažiska dozadu je naozaj poznať, už to nie je také pohodové, ako s ťažiskom vpredu.

Na štyri minúty trištvrte hodina vo vzduchu, ani to nie je úplne zlé. Na tretiu baterku ani nedošlo, vrátil som sa domov. Počas utorkového lietania som nafotil tiež podklady pre ďalší článok o príslušenstve 😉 A ak všetko pôjde podľa plánu, v piatok si pred zmenou počasia opäť odskočím vyskúšať, ako to nosí nad Pôtrom.