V piatok dorazil ku mne nový motor namiesto staršieho neodymu VM 2020/27 s planetovou prevodovkou, ktorá výkon motora neuniesla, tak som ho osadil s dočasným 25A regulátorom. Prvé stacionárne merania vzbudzovali úctu k pohonu, tak som využil dnešné slnečné počasie a šiel model vyskúšať na letisko.

Zvolil som motor e-drive 2815 s 950 Kv a hriadeľou o priemeru 5 mm. Kolega totiž pri havárii zohol 4 mm hriadeľ a takýto materiál na výrobu novej nemáme, zato tyčiek o priemeru 5 mm z kvalitnej ocele 12020 máme z čias autíčiek v klube habadej. Ako prvé som v dielni pretlačil hriadeľ na druhú stranu, aby som mohol namontovať motor vo svojej obľúbenej pozícii za motorovou prepážkou. Montážny kríž je riadny kusisko plechu a o unášači vrtule ani nehovorím. Otvor 5 mm, závit M8.

A tu začali prvé problémy. Doteraz sme používali motory a prevodovky s hriadeľou 4 mm a všetky vrtule mali otvor pre M6. Jediná, ktorá mala dieru osmičku, bola drevená 12×8. Moc malú vrtuľu nechcem, U-3 má byť pomalý model, ale stúpanie 8″ je viac, než dosť. Čo už, napájkoval som konektory na motor aj regulátor Turnigy 25 (pôvodne pre iný motor 2217 pre nové EVO7 – SuperSimple 30A je na ceste) a nabil osemčlánok NiMH 2200 mAh. Miro mi pomohol držať model, Vlado kliešťový ampérmeter a dali sa vymiesť prach v dielni.

Tak pár zúbkov na knipli plynu a motor sa roztočil. Pár ampérov. Pridal som na polovicu a už to bol celkom slušný hukot. Chlapi, že môžem naplno. Tak som tomu dal plný knedlík, ampérmeter vyskočil na 30A, radšej som to stiahol, regler je len 25A. Slušné.

No a dnes som U-3 zobral von trochu vyvetrať. Kým som zložil model a dobil aku, pomohli sme Zdenovi s jeho polystyrénovou Cessnou. No a potom už sa postavil Maťo za hľadáčik kamery a U-3 na dráhu. Starý pohon bezpečne lietal na príkone 20A s účinnosťou okolo 60%, takže som si bol vedomý, že plný plyn nepotrebujem ani len na štart.

Prvý štart sa mi nevydaril. Zabudol som nastaviť trim smerovky a model zahol doprava do trávy. Nič sa mu nestalo, takže som mohol ísť hneď na druhý pokus. Model sa na trištvrte plynu rozbehol a vzniesol. Pokojne a rozvážne reaguje na smerovku aj výškovku a dvojnásobný výkon je poznať, smelo stúpa na pokyn výškovky a nezastavuje sa. Dole sa vie tiež celkom rozbehnúť, na to, aký je to autobus. V bezvetrí vie letieť aj na pol plynu, čo je problém. Pri výchylke knipla pod 50% moja FC-16 zastavuje stopky motora a tak sa len veľmi zle odhaduje čas letu a aj zostávajúca energia v aku. Pristátie s takto veľkým modelom je vcelku pohodlné, pokiaľ človek dobre odhadne vzdialenosť a výšku pred pristátím, čo sa mi nie celkom podarilo, ako vidno na videu. Budem to musieť natrénovať, ako kedysi s Juniorom.

Po pristátí som vymenil aku a šiel na druhý let. Dovolil som si trochu viac, dokonca aj premet. Pri pomalosti tohto modelu aj pri plnom plyne je hore premet dosť utiahnutý, ale je to premet.

Výmena vrtule 12×8 za APC 12×6 by mohla zmenšiť spotrebu pri plnom plyne a výmena regla za silnejší dovolí bezpečné lietanie. Podľa videa som odhadol prvý len na šesť a pol minúty a dobíjal som 1350 mAh. Spotreba niečo cez 200 mAh na minútu letu. Bol som celkom milo prekvapený. To by mohlo byť tak 9 minút letu na jednu sadu.

Rádio je pripravené aj na užitočnú záťaž, takže už ju len namontovať do lietadla a odskúšať.

Súčasne s motorom som odskúšal aj nový šesťkanálový prijímač Art Tech s dvojitým zmiešavaním. Úplne bez problémov. Nekopalo ale do nijakého modelu, tak neviem posúdiť, či je lepší, ako ostatné moje prijímače.