Naše predvádzačky na Deň detí sú už tradičné, najmä v južných obciach nášho okresu. Toho roku ako prvý organizovali akciu vo Veľkej Čalomiji a my sme pri tom nechýbali. Aj keď sme začínali trochu netradične, už o 13-tej hodine.

Celý týždeň panovali tropické horúčavy, aj keď dážď nás obchádzal. Až v noci zo soboty na nedeľu sa prehnala mestom búrka a celé dopoludnie celkom dosť fúkalo. O desiatej som teda zavolal starostovi, ktorý ma informoval, že u nich nefúka (je to 30 km od mesta na úplnej rovine), tak sme spustili akciu. Pripojil som vlečku, pristavil auto pre klubovňu a tam som bol informovaný, že brada s nami nejde. Zamrzelo ma to, značilo to, že Veľká Včela (Lazy Bee 900 mm) nebude lietať a ani Transall na stojánku neberieme. Náhradné vozidlo mal však k dispozícii Laco Š., ktorý sa po dlhej dobe ukázal v klube. Naložili sme teda stanový prístrešok, ozvučenie, káble, stoly, akumulátor, modely (bola toho plná vlečka aj tri autá) a v počte 7 členov (vrátane dvoch detí z krúžku) vyrazili presne na poludnie na juh.

Celý program sa v obci konal v miestnom parku s amfiteátrom, ktorý je však na lietanie nevhodný a pole za parkom bolo minulý týždeň osiate, takže ani tam sa lietať nedalo. Tak sme dohodli, že začiatok osláv bude na futbalovom ihrisku, asi 500 m od parku a po odlietaní nášho programu sa diváci aj my presunieme do parku. Po príchode sme teda skontrolovali smer vetra, ktorý medzičasom sa rozfúkal aj v Čalomiji a zhodli sme sa, že jeho sila je na hranici únosnosti našich deproňákov. Postavili sme stan, vybalili stoly a zapojili na akumulátor nabíjačky a zložili modely, ktoré sme postavili k autovej čiare, aby diváci na modely videli.

Počas príchodu divákov sme začali dvomi krátkymi tréningovými letmi Mirovho Juniora a Maťovho Gripena. Potom Miro K. odpálil v strede ihriska raketu a ujal som sa slova. Predstavil som súčasne všetky modely aj modelárov. Na ploche sme mali: Mirovho Juniora s V-krídlom a môjho s U-krídlom, elektrovetroň a Gripena z dielne Maťa, nelietajúcu moju Speedy Bee, elektrobugynu 1:12 a na stojanke buggy 1:8 3,5 ccm (pri sobotňajšej skúške zrazu v diaľke sa zablyslo, AM 27 MHz súprava na chvíľu vysadila a pri náraze do obrubníka prasklo predné rameno). Po rakete išla na štart buggyna, ale v tráve dostával motor dosť zabrať a hrial sa, takže jazdy trvali tak 2 minúty a nasledovali prestávky. Potom Miro vzlietol s V Juniorom a po ňom ja s U Juniorom. Fučalo celkom zaujímavo a premenlivo, takže sa dali vystihnúť chvíľky pohodového lietania. Miro predvádzal ladné oblúky pod plynom, nálety nad plochu a iné svoje fičúry a keď náhle prestalo fúkať, radšej išiel na pristátie. Ja som sa tiež radšej držal vyššie, divákom som predviedol zopár premetov a miestami zápasil s vetrom, aj keď môj výkonnejší pohon si s ním ľahšie poradil a ušaté krídlo lepšie držalo smer. Pristál som celkom spotený za potlesku divákov a na stopkách som mal 2:50!

Maťo prevetral aj vetroňa, hoci miestami to na to nebolo. Metrové krídlo sa ale na ihrisko zmestí. Po štarte sa ale opäť rozfúkalo a v rýchlych preletoch v zatáčkach diváci nespoznali, že má Maťo problémy. Zavolal si ma k sebe, aby som mu pomohol určiť smer vetra (fúkalo od rohu k rohu uhlopriečne cez ihrisko) a pár razy sa pokúsil naletieť na pristátie. Po chvíli sa mu to podarilo, ale model má naozaj dlhý klz a zastavil sa na zemi asi meter od oceľovej tyčky plota. Aj Maťo bol spotený.

Oveľa lepšie sa vo vetre cíti Gripen, avšak pokosená tráva na bola nízka na pristátie a jedna vrtuľa si to odskákala. Počas letu každého modelu som divákom komentoval základné údaje, ako rozmery, hmotnosť, pohon, dosah rádia, teda najčastejšie otázky. Každý model sa dostal do vzduchu dvakrát, vrátane rakety (druhý let v strede programu) a na krátke chvíle Miro K. zajazdil s bugynou. Medzitým Miro K. divákom prezentoval z blízka ako buggy tak aj lietadlá.

Musím s uspokojením konštatovať, že diváci boli disciplinovaní a počas celého viac ako hodinového programu ani raz nevstúpili na plochu ihriska, ak nerátam psa, nejakého kokera, ktorého ale Miro promptne vyhnal z plochy bugynou, na druhú stranu bolo divákov menej, ako bývame zvyknutí z ostatných obcí. Zhodli sme sa, že aj napriek vetru a zamračenému počasiu, ktoré sa postupne vyjasňovalo, to bola vydarená akcia s uvoľnenou atmosférou a dobrým priebehom. Po skončení programu sme si zbalili všetky veci späť do áut a na vlečku a na požiadanie starostu obce sa presunuli do parku na malé občerstvenie, kde sme sa ešte chvíľu zdržali a pozreli časť programu. S ľútosťou sme skonštatovali, že medzičasom sa takmer vyjasnilo a vietor prestal, teda že nastalo ideálne počasie na lietanie. To sme však už boli na odchode domov.

Prvá akcia sa vydarila a už sa tešíme na ďalšie naše vystúpenie. Zatiaľ je na pláne 5. august.

Fotografie z akcie nájdete v Internej galérii alebo v plnom rozlíšení 6 Mpix v mojej  Fotogalérii WebServis.