Mnoho ľudí sa ma pýta, ako je to so životnosťou a odolnosťou modelov 1:18 2WD, teda zadokoliek, a s ich pohonom z jednosmerného motora MIG 280 a dvojčlánkom LiPol. Najlepšie vás hádam presvedčím prekladom článku, ktorý popisuje priebeh a výsledky šesťhodinového preteku v Polnej na Vysočine (Česká republika). Áno, čítate správne. Malé modely jazdili šesť hodín v kuse! Ako nakoniec vyzerali?

Polná 13.2.2010. Zhruba v deväť ráno je odštartovaný nielen v Čechách ale pravdepodobne celosvetovo prvý vytrvalostný pretek teamov s on-road modelmi mierky 1:18 s náhonom zadnej osi (obdobná šesťhodinovka sa už išla s modelmi 4WD Nanda). Usporiadateľstva preteku sa ujal Vláďa Vomlel a klub v Polnej, ALSracing ako hlavný sponzor zaistil ceny pre účastníkov a infra meranie. Pretek mal tiež za cieľ spopularizovať trošku pozabudnutý pohonný motor MIG280 a preveriť, či by mohla kombinácia tohto motora a LiPol aku nahradiť problematický pohon (motor 180 s päťičlánkom) v stock kategórii.

Štartové pole čítalo 10 teamov. Predpísaný bol len pohon zadnej nápravy a pretože sme chceli umožniť štart aj majiteľom modelov Xray 4WD nebola nutná tuhá nedelená náprava. Štartové pole (snáď sa nemýlim) čítalo dva modely Robitronic Scalpel v dlhej verzii, dva modely ALSracing M189L, dva home-made modely (Diblík, Parák) a štyri modely Xray s odpojeným predným náhonom. Priebeh pretekov nebudem popisovať, toho sa určite dočkáte od rozprávkového rozprávača Sváti Hájka a iste aj ďalší z účastníkov sa rozpíšu na svojich weboch. Zameriam sa na technické postrehy.

Ukázalo sa, že z radu motorov „280“ sú naozaj najvhodnejšie Motory MIG. Speedy sú totiž stavané na nominálne napájanie 6V a s LiPol evidentne pracujú mimo optimálnu účinnosť. Naša voľba teda padla na motor MIG280 racing. Veľa jazdcov išlo s akumulátormi nižších kapacít a tak sa nakoniec ukázalo, že jedným z nesmierne dôležitých faktorov je rýchlosť výmeny batérie. Naše teamy túto vec rozhodne nemali zvládnutú (koncepcia modelu to ani dosť dobre neumožňuje) na jednotku a tak naša výmena batérií bola v počiatku absolútne najpomalšia. To bol veľmi výrazný handicap (odhadom tak strata 4-5 kôl oproti najlepším pri výmene) a ukázalo sa, že pre preteky tohto typu je to nesmierne dôležitý faktor. Kto mal výmenu batérií vychytanú, veľa získaval. Nám sa podarilo výmenu zrýchliť až cca v polovici pretekov kedy sme na výmene začali pracovať v dvoch.

Časy jazdy na jedno nabitie sa pohybovali podľa kapacity článkov, typu motora a tvrdosti prevodu 20-40 minút. Náš model s aku Nosram 1800 jazdil spoľahlivo cca 30-35 minút.

Čo bolo veľkou neznámou bola otázka výdrže pneu. Nakoniec sa ukázala neuveriteľná skutočnosť. Pretek odjazdili oba naše ALS teamy s jedinou výmenou kolies a celková spotreba bola tak 1,5 paru pneu na nápravu. Vzadu sme išli supersoft ALSracing a vpredu sme mali Hard ALSracing. Spočiatku sa mazalo, ku koncu pretekov už bola stopa viac priľnavá a tak sme už moc nemazali.

Ďalšou otázkou bola voľba prevodov, tak aby sa motor neprehrial a aby hlavne vydržal celých 6 hodín. Nakoniec som osadil prevod 62/16 (64DP). Model bol pomerne rýchly ale aj dynamický a teplota motora prijateľná. Pre istotu bol model osadený ventilátorom. Druhý team ALS (Morava) išiel bez ventilátora, rovnaký prevod a motor tiež vydržal.

Elektronika bola použitá osvedčená z minulých bežných pretekov. Mini príjímač DSM, vysielač Sanwa M11 so Spectrum modulom a regulácia GMracing SX6R. Ukázalo sa, že spiatočka bola výhodou, pretože predsa len v poli desiatich modelov sa často stávali drobné karamboly a bolo dôležité sa rýchlo vrátiť do stopy a odísť do voľnej oblasti dráhy. Trochu problémy pôsobil pomerne ťažký vysielač, po 30 minútach pilotáže ruka naozaj bolela!!!

Model bol ešte opatrený „pancierovaním“, teda dostal okrem predného nárazníka (ten bol špeciálne predĺžený až k prednej hrane karosérie) tiež zadný nárazník, ktorý mal chrániť predovšetkým stĺpik trecieho tlmiča.

Nastaveniu modelu sme nevenovali toľko pozornosti ako napríklad víťazní Brnenskí Draci s Lukášom Diblikom a tak model vykazoval pri jazde isté nedostatky. Asi najpodstatnejšia bola svetlá výška, ktorú sme po tréningu zdvihli na cca 4mm, čo je rozhodne mimo optimum. Išlo nám ale o to dosiahnuť čo najväčšie možnosti spotrebovať plný profil penových bez nutnosti čokoľvek na modeli počas pretekov v nastavení meniť. Daňou za to bol v niektorých zákrutách trochu hopsajúci model.

Avšak stabilita i ovládateľnosť bola stále skvelá a aj napriek takto vysoko posadenému ťažisku sa model ani raz za celý závod v zákrutách neprevrátil.

Celkový dojem z modelu a jeho prvého závodného nasadenia je taký, že poskytuje veľký potenciál ale predsa len pre preteky tohto druhu by to chcelo laborovať výmenu bateriek, a osadenie karosérie. Pre štandardné preteky bude model určite veľmi silným konkurentom komukoľvek s akoukoľvek osemnástinou. Zníženie svetlosti na bežných 2,5-3mm významne zníži odskakovanie a model sa znateľne upokojí.

Záverom by som rád poďakoval všetkým členom oboch teamu ALSracing za skvelé výkony a zaželal veľa ďalších úspechov na pretekárskej trati.

Konečné poradie:

1. Brněnští draci – 1609 kol

2. ALS RAcing – 1534 kol

3. Schanny Team – 1529 kol

4. Padino Team – 1469 kol

5. ALS Morava plus RC EJ Zlín – 1359 kol

6. SRO Polná – 1331 kol

7. RC klub Elišky Junkové – 1263 kol

8. Carcoolky – 1222 kol

9. RC Valachia senior – 1219 kol

10. RC Valachia junior – 1075 kol