Už v piatok som zaregistroval, že predpoveď počasia pre Krtíš na nedeľu dáva šancu na lietanie. Uprostred dažďa a sivých oblakov tohto týždňa sa objaví niekoľkohodinové okno, počas ktorého sa ukáže slnko a stíchne vietor. Keďže som mal pripravené dve lietadlá a baterky nabité, v nedeľu na poludnie som odviezol priateľku na záhradu a sám sa vydal do klubu naložiť modely a vybral som sa smer Sklabiná letisko. Slnko medzitým bolo opäť schované za oblakmi

Keď som krátko pred jednou hodinou prichádzal autom ku Sklabinej, začali sa na mojom čelnom skle objavovať dažďové kvapky. No ale dôveroval som predpovedi a počkal asi desať minút. Dážď ustal, tak som vybral prvý model a začal ho chystať do letu.

Je to metrový dvojplošník z EPP s ovládanou smerovkou a výškovkou a krídelkami len na vrchnom väčšom krídle. Poháňa ho lacný čínsky motor Turnigy Aerodrive 2830 s 1000 kV a napája lipol batéria 3S1500 mAh. Riadim ho novým vysielačom Turnigy TGY-i6 a preto som ho osadil prijímačom Turnigy Ai6 so základnou telemetriou.

Už pri minulom lietaní s Mirom som nastavil veľkosti výchyliek a mixy, tak som sa venoval samotnému lietaniu. Na pohľad vyzerá tento EPP model ako autobus. Pri štarte stačí pridať plný plyn a model sa vznesie skoro ako originál, pomaly po dlhej jazde po dráhe. Avšak stačí trochu výškovky a model ide do vzduchu po dvoch metroch, nie je to však maketové. Motor zdá sa trochu málo potlačený, tak som domixoval výškovku do plynu, by sa mi nevzpínal vo vzduchu po pridaní plynu. Asi na piaty pokus som to trafil s využitím jedného z troch voľných mixov vo vysielači. Medzitým som si aspoň nacvičil priblíženie na pristátie a pristátia. Skúšal som aj vo vzduchu upravovať hodnoty mixov, ale nie je to ono, radšej som pristál, zmenil hodnoty a znova odštartoval.

Keď už model poslušne ide za plynom a netreba korigovať výškovkou, začal som skúšať výkruty. Tie sú doslova sudovité. Pár som si ich vystrúhal a potom som lietal na chrbte. Dosť treba model tlačiť, aby neklesal, ale na tlačenie do polpremetu sa mu veľmi nechce, na plný plyn musí byť čerstvá baterka. Ale po prepnutí na väčšie výchylky z chrbta cez tlačený premet do normálnu predsa len prejde. Tak som si striedal lety na chrbte a výkruty. Len už som počul, že motor nejde do otáčiek, tak som pristál na výmenu pohonnej baterky.

Počas druhého letu som si opäť struhol pár výkrutov, tentoraz som sa snažil do toho dať aj výškovku. Keď správne odhadnem kedy a koľko tlačiť, tak prvá polovica výkrutu mi vyjde dobre. Horšie je to trafiť, kedy povoliť a kedy trochu potiahnuť, ale keď mi to vyjde, tak výkrut nakoniec vyzerá dobre 😉 Pár krát som si vyskúšal osmičku a ovál na chrbte, aj keď sa trafím do geometrie, mám problém s výškou, väčšinou veľmi nastúpam. Takže ešte chvíľu ma bude tento stroj baviť, kým to zvládnem aspoň dobre.

Keď už som bol v tej akrobacii, tak som neodolal a vyskúšal som si osmičku, vodorovnú s prekrutom aj zvislú. Do horného stúpania model nemá dosť rýchlosti, ale dá sa to. Medzi týmto vystrájaním hore som si oddýchol nízkym preletom a pár krát vyskúšal letmé pristátia a štarty. Nakoniec sa ukáže, že tento klubový stroj, s ktorým nikto nechce lietať, bude dobrým akrobatom 😉

Dve baterky mi celkom stačili, takže tretí trojčlánok 1250 mAh (pôvodne do JAK7) ostal v kufríku. Vybral som z neho dvojčlánok 1500 mAh, aby som ho osadil do E-III Eindeckera a polietal teraz trocha s ním.

V týždni som v klube do bokov EPP trupu vlepil z oboch strán polmetrové kusy uhlíkových tyčiek priemeru 1 mm. Mal som pocit, že stroj sa vo vzduchu správa gumovo. Trup v podstate „vystužujú“ len zalepené plastové trubičky bowdenov a v ruke sa koniec trupu trochu krútil.

Po štarte som zažil malý šok! Model sa vzpínal, musel som silne potláčať a len tak tak som dostal Eindeckera bezpečne na zem. Kto ho videl lietať v Lučenci, ten by nechápal, tak isto ako ja. Ako som po vsunutí uhlíkových tyčiek do drážiek v bokoch trupu ich prelial riedkym sekunďákom (bez aktivátora) a nastavil vodorovnosť VOP voči krídlu, musel som zmeniť aj uhol nábehu VOP. Model sa správal v podstate rovnako, ako keď som ho po rokoch pred mesiacom zalietaval. Zrejme sa trochu zrovnal, odkedy ho neukladám na skrivený držiak a aj tie uhlíky mu zmenili geometriu.

Keďže subtrim nestačil na korekciu polohy výškovky, odskrutkoval som páku serva a presunul ju o jeden zúbok dozadu a nastavil znova subtrim. Na tretí pokus sa mi podarilo polohu výškovky nastaviť tak, aby model letel rovno len s malým naťahovaním. Ešte som nastavil stredy pre krídelká, aby mi model netočil hneď po štarte doľava. Toto som robil pred mesiacom, asi sa naozaj model vyrovnal. Keď som mal výškovku aj krídelká v neutrále, začal som opäť na oblohe „vystrájať“.

Môj EPP Eindecker vyzerá ako pohodový model, ale rozhodne to nie je žiadny „samolet“. Mrška je to vo vzduchu. Krídlo nemá vzpätie a má profil s rovnou spodnou hranou. Pôvodne je určený pre combat. Takže určite nelieta sám a aj keď dokáže letieť pomaly, treba mať stále ruky na páčkach a oči na lietadle. Keď som bol spokojný s výškovkou aj krídelkami, dotrimoval drobné rozdiely od ideálu, začal som opäť lietať výkruty, ktoré vie podstatne lepšie, ako „Andula“, aj lety na chrbte a samozrejme osmičky. A medzipristátia… A „padajúci list“ 😉

Tiež som vylietal dve baterky. Teplota na letisku bola 15 °C, bezvetrie, takže som mohol štartovať kam som chcel, pristávať odkiaľ som chcel a natrénovať si priblíženie z rôznych smerov. No po dvoch hodinách ladenia, skúšania aj trénovania som toho mal už dosť, takže som si veci zbalil a vrátil sa mesta.

Polietal som si do sýtosti, umravnil dve lietadlá a teraz mi neostáva nič iné, len využiť každú voľnú chvíľku a ísť trénovať štarty a pristátia na podvozky s kolesami na Sklabinej alebo z ruky na tráve na kopci nad mestom. A to som si o Eindeckeri pred dvomi rokmi myslel, že je to nudný model a že by som ho predal…