Pomaly sa blížime do finále stavby malého terénneho modelu auta. Po skompletovaní podvozku nám ostáva osadiť servo riadenia prednej nápravy a elektroniku, aby sme mohli ovládať smer a rýchlosť jazdy. Poďme teda na to.
Firma Hudý dodáva k svojim modelom áut Xray aj príslušenstvo a výbavu značky Xray. Nie je žiadnym tajomstvom, že servá Xray pre modely 1:18 sú vlastne servá Hitec typu HS-80 a novšie (HS-81, HS-82..) s nálepkou Xray. Podobne je to aj s regulátormi elektromotora, navyše na regle pre jednosmerné motory som nič dobré nepočul a nemám rád, keď mi takéto veci horia. Už z čias pretekania s modelmi Pro 10 som bol zvyknutý, že regler kúpim, zapojím a používam. Hoci desať rokov. Takže som sa rozhodol, že nijaký power pack Xray do monstertrucku kupovať nebudem, ale načriem do svojich vlastných zásob.
Stavil som sa teda v klube a zo šuplíka vybral dve servá Hitec HS-81, ktoré tam zostali z čias odstrojenia môjho prvého deproňáka Junior. Vtedy som ich veľmi výhodne získal od Sama, od toho istého Sama, kvôli ktorému teraz vlastne staviam malého monstera. Pre istotu som so sebou vzal aj čínsku náhradu za tieto servá, ktoré mi tiež zostalo, lebo rád kupujem veci aj do rezervy.
Pri pokuse vložiť servo HS-81 do podvozku som narazil na problém, na ktorý upozorňuje aj návod. Servo sa tesne do podvozku nezmestí, naráža patkou na stredovú hriadeľ, spojujúcu predný a zadný diferenciál. Má sa pilníkom zbrúsiť časť patky serva, ktorá zasahuje do hriadele. Nejde o nič dramatické, ale takéto amatérske riešenie sa mi ani trochu nepáči. Prijateľné to je u amatérskej stavby, ale pri stavebnici? Tak som vybalil čínske servo PowerHD HD-1160A z Hobbykingu, ktoré je takmer identické s Hitecom, len je trochu nižšie. A vojde sa do modelu tak, že medzi patkou a hriadeľou je tak pol milimetra. Čo stačí.
Na servo sa priskrutkujú dva plastové hranolčeky, v ktorých je zospodu otvor pre skrutku a trčiaci čap do podvozka. Tým je zadefinované presné umiestnenie hranolčekov aj ich poloha.
Vôľa v upevňovacích patkách serva dovoľuje posúvať stĺpiky serva, takže dajte pozor, aby ste ich obidva mali zarovno so spodkom serva. Len tak sa servo vojde k hriadeli a čím nižšie je všetko na podvozku namontované, tým je nižšie aj ťažisko celého auta. Skrutky držiace servo k hranolčekom dotiahnite až vtedy, keď si vyskúšate, že do otvorov v podvozku všetko perfektne pasuje.
Teraz treba pripojiť ovládaciu páku k servu. Použiť však priamo plastovú páku serva, dodávanú výrobcom serva v balení, by bolo nebezpečné.
Predné kolesá akéhokoľvek modelu auta pri jazde môžu naraziť na prekážku a tá môže mať snahu vytočiť kolesá do boku. A cez páky riadenia sa táto sila prenáša na servo riadenia. Keďže ale servo je na pokyn vysielača v určitej polohe držané silou elektrických impulzov, v tomto silovom súboji musí niečo povoliť. Buď ovládacie rameno na domci ložiska, alebo tiahlo riadenia alebo jeho guľový koniec alebo páka serva alebo zuby v prevode serva. Vždy povolí najslabší článok. A najčastejšie to bývajú práve ozubené kolieska v serve. Takáto porucha vždy znamená nejaké peniaze navyše za opravu a v prípade súťaže aj koniec jazdy.
Aby sa zabránilo takýmto problémom, bol vyvinutý servo-saver. Je to v podstate bezpečnostná súčiastka, akási delená páka serva. Najčastejšie strunový mechanizmus v nej zabezpečí prenos sily zo serva na ďalší prvok za bežných okolností a v prípade väčšej sily alebo impulzu preruší spojenie a tým ochráni súčiastky pred poškodením. Po skončení pôsobenia nadmernej sily pružný člen vráti časti páky do funkčného spojenia a vy ďalej môžete model bezpečne riadiť a bez poškodenia.
V stavebnici monstertrucku Xray je použitý ten najlacnejší, ale aj najmenej spoľahlivý systém servosaveru s C-pružinovým segmentom. Tu je to sústava dvoch kovových pružných členov, sú ale ešte horšie verzie s plastovým C-éčkom. Problémom po čase prevádzky je to, že sa pružný člen a jeho dorazy v plastových pákach môžu vylogať a vzniknú tu vôle, čo nepridá na precíznosti ovládania auta a jeho smeru jazdy. Žiaľ vo svojich zásobách servo-saverov som nenašiel taký, ktorý by pasoval na drážkovanú hriadeľ serva PowerHD, takže som použil ten dodávaný zo stavebnice. Na obrázku je kompletný, pred dokončením som z neho ale vybral vrchnú kovovú pružinu, aby bol mäkší, pretože som zistil, že s dvomi pružinami nereaguje na bočné nárazy do kolies a nechcel som prísť o servo pri jazdení s autom vonku.
V stavebnici medzi plastovými dielmi nájdete tri vložky s drážkami na tri rôzne typy serv.
Hotový servosaver priskrutkujeme k servu skrutkou, dodávanou výrobcom serva. Cez servo-saver bude držať na trochu menšej dĺžke, ale to nevadí, na ťah tento spoj nie je namáhaný a bočné sily, či skôr krútiaci moment, prenáša drážkovanie na výstupnej hriadeli serva.
Skôr než skrutku zatiahnete, mali by ste pripojiť servo k prijímaču a systém spustiť. Teda pripojiť prijímač k regulátoru (alebo externej prijímačovej baterke) a zapnúť aj vysielač a prijímač. Tým sa servo dostane do neutrálnej polohy, vycentruje a teraz môžete opraviť polohu servosaveru a pri vypnutom napájaní prijímača skrutku dotiahnuť. Pri montáži servo-saveru na servo môžete totiž nechtiac pootočiť výstupnú hriadeľ serva do inej, ako neutrálnej polohy a keby ste pripevnili páku riadenia na servosaver a potom zapli prijímač, pri návrate serva do neutrálnej polohy by sa mohlo poškodiť servo alebo potrhať páky riadenia, ak by servo-saver nereagoval dostatočne jemne alebo by servo cestovalo „za roh“ a pružnosť servosavera by nestačila. Poznám pár ľudí, čo takto odpálili svoje servá nepozornosťou pri montáži. Až takto skontrolované a naštelované servo so servosaverom namontujte natrvalo do podvozku.
Keď je všetko overené a správne nastavené, ostáva už len pripojiť páku zo servo-savera na prevodovú páku riadenia. Predtým ale ešte opäť vyskúšajte, či ide riadenie prednej nápravy ľahko a nikde nedrhne.
Na servosaveri sú dva otvory pre páku, pri montáži tiahla na vrchný majú kolesá väčšiu výchylku, ako pri montáži na spodný otvor, pri rovnakej výchylke páky alebo volantu na vysielači.
Prvý raz veľmi opatrne otáčajte volantom na vysielači a sledujte kolesá na aute, či nedosiahli svoj mechanický doraz. Ak áno, presuňte páku do nižšieho otvoru na servosaveri alebo na vysielači, ak máte tú možnosť ako ja na vysielači KoProPo EX-5UR, nastavte obmedzenia výchyliek serva riadenia tak, aby nič nikde nenarážalo. Servo, ktoré je mechanicky blokované, má nie len väčšiu spotrebu, ale aj sa oveľa skôr poškodí, nehovoriac o zbytočnom namáhaní všetkých tých mechanických dielov.
Servo musí chodiť bez dorazov vo všetkých režimoch pruženia podvozku. Vyskúšajte si to dôkladne pred tým, než budete pokračovať v stavbe.
Po osadení motora a serva riadenia a upevnení pohonnej batérie zostáva nájsť miesto pre dve dôležité krabičky. Prijímač a regulátor rýchlosti. Pre regler je určené rozšírené miesto na hornej spojovacej platni podvozka nad motorom. Má to jednu výhodu. Čím kratšie káble, tým menšie odpory vo vedení a teda väčšie prúdy prechádzajúce káblami. A menší „káblový guláš“ pod kapotou.
Ja som pôvodne plánoval využiť svoj rezervný regulátor LRP Quantum Bullet, ktorý používam pre modely Scalpel. Svojho času som ich postupne nakúpil celkom tri. Jeden mám v súťažnom aute, druhý som použil pre pripravovaný model formule 1:18 (ja viem, už to začína pripomínať stavbu storočia) a tretí mal ísť do monstera. No keď som si na posledných Majstrovstvách kúpil krátky podvozok Scalpel Link, aby som večne nemusel prestavovať svoje dlhé auto na české dráhy a potom zase v Košiciach späť, zrazu mi regulátory došli 😀 Vtedy som objavil na internete inzerát, v ktorom ponúkali prakticky len vyskúšaný LRP Quantum Micro Reverse A.I. digital spolu s tuningovým motorom veľkosti 300 a sadami NiMH 2/3 batérií, a tak som to za výhodnú cenu kúpil. Baterky pôjdu do klubových lietadiel ako prijímačovky. Motor do auta dávať nebudem, nechcem ho pretrhnúť silným pohonom, veď Speed 300 úplne stačí. No a regler šiel na obojstrannú pásku do monstera. Predtým som ešte odstrihol originálne konektory. Na baterky som si dal svoje obľúbené T-dean, takže môžem použiť všetky baterky do všetkých modelov (tieto pohonné dvojčlánky možno budú slúžiť aj v mojom malom elektrovetroni).
Výrobca k nemu uvádza:
LRP exkluzívne A.I nastavenie
Fail Safe System
Vhodný pre všetky bežné mikro vozy
Obmedzená doživotná záruka
no Motorlimit
Vynikajúca hodnota za peniaze! Maximálny výkon za nízku cenu.
Špeciálny softvér Quantum pre dokonalú kontrolu ľahkých 1/24, 1/18, 1/16 R/C áut
100% vodotesný
25 rokov záruka
System 3x viac Protection
LRP exkluzívne A.I. Automatické nastavenie = žiadne manuálne nastavenie užívateľa sa nepožaduje! Stačí pripojiť a riadiť!
A.I. Automatické nastavenie áno hmotnosť 17,0 g Rozmery 26,0 x 26,0 x 15,7 mm Vysokofrekvenčné áno Motorlimit No Motorlimit Multi-Protection-System áno Vstupné napätie 4-7 článkov (4.8 - 8.4V) Štandardné Micro Style konektory áno Typické Voltage Drop @ 10A 0.160V vpred / brzda / vzad áno
Takže aký prúd môžem cez neho ťahať som sa nedozvedel, ale zrejme na malé modely stačí. U väčšieho reglera do Scalpela viem, že dá 75A. No ale tento je vodotesný, čo sa do modelu vonka môže hodiť 😉 Je fakt, že som nič nastavovať nemusel, len som vo vysielači správne nastavil reverz a potom som si obmedzil „výchylky“ teda maximálnu rýchlosť auta a pohral sa s intenzitou brzdy a spiatočky, aby som to na úzkej chodbe nerozbil.
Medzi motorom a regulátorom veľmi konektory nemám rád, hoci na Scalpelovi ho mám, urýchľuje to výmenu motora, ktorú som za tie roky absolvoval už dvakrát 😀 Takže aj tu som pripájkoval motor napevno. Čím menej konektorov, tým menej možných problémov.
Prijímač by mohol byť prilepený na serve riadenia lebo za ním, nastojato. Tento prijímač KoProPo nie je akurát najmenší, je to trojkanál (štvorkanály v Scalpelovi sú menšie, sranda). Kým sa rozhodnem, kam pôjde, dal som ho zatiaľ nad servo riadenia. Zatiaľ je to na obojstranej lepiacej páske, potom pôjde na suchý zips. Najmä preto, že štvrtý prijímač nemám a tento je určený pre malú formulu.
Držiak trubičkovej antény je určený pre prijímač na 27 alebo 40 MHz, krátku anténu svojho 2,4 GHz prijímača som umiestnil nad hornú platňu podvozka pod karosériu. Keďže každý zrejme používame špecifické rádiové vybavenie, tu si musí každý nájsť najlepšie riešenie podľa rozmerov svojho vybavenia.
Keď sú všetky komponenty na svojom mieste, ostáva posledná operácia. Dôkladne poskracovať a prichytiť všetky káble. Môžete ich nastrkať do zmršťovacej bužírky a tú potom zatiahnuť a napríklad obojstrannou pásku prilepiť k podvozku. Alebo stiahnuť sťahovacou páskou. Dôležité je, aby nikde nič nelietalo pod karosériou. Odstredivé sily môžu byť za jazdy silné a lomcovanie káblom a najmä konektorom nesvedčí. Kábliky sa môžu odtrhnúť alebo dostať ku kolesám či inde zachytiť a vyšklbnúť. Za istých okolností sa môže neovládateľný model rútiť až po najbližšiu prekážku a narobiť veľa škody tiež divákom, v lepšom prípade sa iba zastaví, ale aj tak budete mať kopu práce s opravou. Voľným káblom teda venujte pozornosť skôr, než sa stanú problémom.
Teraz už model môže jazdiť. K dokonalosti už chýba len nafarbiť a nasadiť karosériu na podvozok. O tom bude nasledujúci diel seriálu.
Komentáre