Pre blížiace sa Medzinárodné majstrovstvá Českej republiky mikromodelov automobilov som sa rozhodol postaviť si druhý model osemnástky, konkrétne formulu. Tajne som dúfal, že ju postavím na kolesá a do jazdychopného stavu na košický pretek 10. januára 2015, ale nestihol som. Snáď sa mi ju podarí zajazdiť v Banskej Bystrici 17. januára, aby som na MMČR prišiel ako tak pripravený. I keď tam budem mať piatkové popoludnie na trénovanie. Ako taká malá formula vlastne vyzerá?

Diely na formulu som si zakúpil už pred pár rokmi. Keď sa začala táto kategória rozvíjať, jej protagonistami sa stali dvaja ľudia. Vynikajúci konštruktér malých áut a ešte lepší pilot Lukáš Diblík a výrobca stavebníc a komponentov pre malé modely áut Luděk Aschenbrener. Ten vyrobil aj sadu dielov z laminátu, konverzný set, ktorý umožňuje použitie kľúčových dielov z obľúbeného modelu Scalpel, s ktorým jazdím ako s „plackou“. Luděk totiž vyrába aj set podľa svojho návrhu, ale ja si nemôžem pomôcť, ten Lukášov je mi akosi srdcu bližší.

Takže keď som sa k nemu pred rokmi dostal, nemal som chuť na ďalší model, jednu sezónu som ale jazdil s dvomi verziami Scalpela. Slabší model som zrušil a teraz som sa rozhodol ho kanibalizovať a tú formulku postaviť. Lebo som totiž mal regulátor aj prijímač aj motor, aj spústy kolies a iných dielov na najmenej tri modely ako rezervu… K môjmu rozhodnutiu prispeli dva fakty. Osemnástok jazdí na Slovensku strašne málo a s dvojkolkou som jediný. Zato desiatkových formulí je celkom dosť. Ale ich piloti ich jazdia v kombinácii so štvorkolkami, teda s modelmi s úplne inými jazdnými vlastnosťami. Možno by ich kombinácia malej a veľkej formule zaujala, uvidíme. Do Košíc beriem v januári formulku v hrubej stavbe ukázať.

Druhým impulzom bola moja účasť na preteku v Karloviciach, kde vládla taká pokojná príjemná a priateľská atmosféra, kvôli ktorej som tie osemnástky vlastne začal pred rokmi po dlhej automodelárskej pauze zase jazdiť. Vrátane toho, že sa počká na niekoho päť minút, keď nestíha. Veľa jazdcov tam totiž jazdilo dve kategórie, ale pritom to nebolo únavne náročné.

Takže som zobral svoje odležané laminátové diely od Luďka podľa Lukášovho návrhu a zo všetkého najprv som ostrým ihlovým pilníkom zrazil hrany po frézovaní a potom riedkym sekunďákom oblial celú hranu laminátu. Je to preto, aby sa materiál neštiepil ani namáhaním, ani prípadnými nárazmi materiálu do prekážky alebo modelu súpera. Robím to tak na všetkých uhlíkových aj laminátových dieloch svojich modelov automobilov. Po zaschnutí, na druhý deň, som sa dal do práce. Výrezy nie sú stavebnica, takže nestačí len prosto zaskrutkovať šróbiky a skladať ako na páse 😉 Pri tomto aute si naozaj zamodelárčite. Takže som najprv do ramien prednej nápravy dokončil pilníkom s diamantovým prachom otvory presne na guličky kĺbov Scalpel. Potom som vrtákmi ručne na spodnej strane laminátových dielov vytvoril zahĺbenia pre zápustné hlavy skrutiek.

Predná náprava, okrem ramien, používa diely Scalpel. Na tento model som ale kamene riadenia tiež nepoužil originálne, ktoré môžu mať vôle, ale opäť plastové Luďkove a tiež som sa rozhodol využiť duralové adaptéry pre použitie kolies Hudý XRAY 18 predné mechovky. Idú do nich rovnaké ložiská, ako do kolies Scalpel, ale pri výmene predných kolies stačí povoliť centrálnu maticu a nemusíte sa zabávať prekladaním ložísk v kolesách alebo ich mať plný sáčok. Navyše predné kolesá so šesťhranom XRAY sú dostupné (aj cez net) za dobrú cenu, tak prečo ich nevyužiť 😉

Dosť ma potrápili guľáky riadenia, ale nakoniec som našiel také, ktoré mi nebudú chýbať ako rezerva pre Scalpel a pritom splnia svoju funkciu. Na formuli kombinujem gule priemeru 4 a 5 mm. Originálnu páku prevodu riadenia som k setu nemal, rozhodol som sa použiť osvedčený micro servo saver Losi a osvedčené servo Futaba S3114, pre ktoré som vyvŕtal v šasi diery.

Celý model som skladal vo svojej kancelárii 😀 ešte ze tam mám akumulátorovú vŕtačku. Len dvakrát som musel do klubu, asi si dokúpim malý stolný zveráčik a sadu malých závitníkov 😉

Pre zavesenie zadnej nápravy som obetoval jeden uhlíkový T-bar, ktorý som skrátil. Pozdĺžne vedenie zadnej nápravy tu totiž namiesto neho zabezpečujú bočné link zavesenia a T-bar slúži len na guľové zavesenie zadnej nápravy k podvozku. Samotné gule a plasty linku ma opäť riadne potrápili, kým som našiel vo svojich zásobách vhodné rozmery. A hoci mám x rozmerov závitových spojok, nakoniec som si opäť musel vyrobiť nové zo skrutiek spomínanými ihlovými pilníkmi. Išlo to ale rýchlo a ľahko.

Hoci model na obrázku vypadá takmer dokončený, ešte sa musím pohrať s uložením tlmiča pruženia a predným ukončením hornej výstuhy. Potom už len upevním akumulátor, regulátor LRP a prijímač KoProPo. A samozrejme musím vystrihnúť a nafarbiť lexanovú karosériu. Tie budem ale striekať tri naraz, nech mi to odsýpa. Samozrejme nie tri formule 😉

Ako prevody asi použijem originálne ozubené kolesá Scalpel, pretože mi ich z nákupu dvoch jazdených Scalpelov ostalo habakuk a mám k nim kvalitné frézované mosadzné pastorky ALS. Tak isto zadné kolesá použijem Scalpelácke, predné, ako som písal, Xrayácke.

Ešte ma čaká predný nárazník, kus laminátu pod spojler a samozrejme oba spojlery, ktoré nemám, tak musím nájsť nejaké plastové výlisky.

Tak ako sa vám pozdáva malá formula? Nepostavíte si tiež jednu, nech máme s čím jazdiť? Motor MIG 280 a dvojčlánok LiPol bohate stačí na more fun 😉