Takáto otázka zaznela v jednom z diskusných fór. Celkom aktuálna téma, tak som sa ju rozhodol detailnejšie popísať, ako v odpovedi na fóre. Lietanie v zime je totiž krásne, ale má svoje úskalia. A aby bolo toto lietanie príjemné, musíme naň pripraviť nie len seba, ale naše modely. Čím začať?

Počas tohoročnej dovolenky v Českej Kanade (na pomedzí Moravy, Čiech a Rakúska) som chcel okrem historických pamiatok navštíviť aj poľnohospodársku výstavu Země živitelka v Českých Budejoviciach a aj nejakú modelársku akciu. A hoci som si vopred prezrel rôzne modelárske stránky aj kalendáre, nenašiel som nič, čo by sa konalo v dosahu do sto kilometrov od Novej Bystřice, kde sme v penzióne bývali a odkiaľ sme podnikali naše cyklovýlety do českého aj rakúskeho okolia. No aj tak som sa na jednu akciu predsa len dostal.

V roku 2013 som trávil dovolenku na bicykli v prekrásnom kraji v okolí moravského Mikulova. Podnikali sme cyklovýlety do okolia na českej aj rakúskej strane hranice a pri jednom takom dlhšom výlete sme si to namierili do mesta Laa. Úplnou náhodou som objavil, kde chodia modelári lietať.

Dnes mi ráno Maťo zavolal, že či nenafotím zálet jeho nového modelu. Poctený som súhlasil a pol jedenástej sme sa s Maťom, kameramanom Mirom a novým Herculesom stretli na letisku v Sklabinej. Prinášam Vám pár fotiek aj video, určite to (ten model) stojí za to 😉

Fotografie elektroletu C-130 Hercules EPP

Po niekoľkých jetoch, stíhačkách a dmychadlách Pajlotmato zatúžil po niečom pomalšom. Zaobstaral si EPP výrezy amerického štvormotorového Herculesa, stroj vybavil dvomi pármi strieďákov, inštaloval celkom zložitú palubnú elektroniku a rozvody, pohral sa s povrchovkou a výsledkom je perfektne vyzerajúci a rovnako perfektne lietajúci stroj.

Výnimočne som nemal nič dôležité na práci, zobudil som sa zavčasu a vonku bolo dnes nádherne, tak som namiesto práce na Scalpeli zobral Eindeckera na letisko.

Aj deň po Vianociach sme sa vybrali na letisko. Dostali sme totiž návštevu z Lučenca a bol by hriech, neísť si spolu zalietať. Do vzduchu sa tak dostal opäť Grippen aj lučenská delta. Zima nezima, die sa do Sklabinej!

Po upršaných dňoch sme sa ráno 26.12. zobudili do slnečného dňa. Bolo len otázkou času, kedy zazvoní prvý telefón. Ja som už mal nalinkovaný rodinný program, ale keď sa ozvali kamaráti z Lučenca, že by chceli prísť polietať, nedalo mi a program som si trochu posunul. Nakoniec sme sa po jednej hodine stretli na letisku bez nich, ale aj tak to stálo za to.

Ako som spomínal v aktualite, došlo na letisku Sklabiná 14.7.2009 takmer k nehode. V poslednej chvíli sa nám podarilo „zahnať“ dievčatá z dráhy do trávy, aby sa nestali obeťou pristávajúceho lietadla.

Boli sme s ...

Občas na letisku stretnete divné tvory. Hlavu to má, ale mozog nie, nohy to má, ale utekať to nevie.