V predchádzajúcich dieloch sme postavili krídlo a trup. Dnes vyrobíme kormidlá, skompletujeme model a osadíme výbavu a pohon. Deň záletu nového stroja sa blíži 😉

Výškovka je z Depronu 4 mm. Nábežku pevnej časti zaoblíme alebo nalepíme balzovú lištu 4×2 mm a zadnú stranu v mieste pántov vystužíme smrekovou lištou 4×2 mm. Pred nalepením lišty vyfrézujeme 4 drážky na pánty z plastovej fólie, napr. z diskety. Hotovú lištu som zvykol lepiť bielym PVCA lepidlom (Ponal), ale v rámci zrýchlenia práce som prešiel na kontaktné (PorexCeys, Uhu-por alebo najnovšie čínske – ktoré je najrýchlejšie).

Klapku v strednej tretine vystužíme rovnakou lištou 4×2 mm a až po jej zalepení vyrežeme stred. Obe časti spojíme štyrmi plastovými závesmi asi 5×15 mm. Pre zalepením purexom hrotom noža na oba konce pántu vyrobíme malé dierky, aby pánty lepšie držali v Deprone. Lepíme postupne, najprv do jednej strany a po dôkladnom zaschnutí do druhej. Medzeru medzi výškovkou a klapkou necháme asi 2 mm, aby sa mohla voľne ohýbať na obe strany.

Pokiaľ nemáte možnosť vyfrézovať drážky pre pánty do lišty, môžete záves VOP urobiť napr. z lekárskej pásky Omnipor resp. Betapor, ktorý nalepíte z hornej strany výškovky po celej dĺžke.

Na záver prilepíme preglejkovú páčku alebo namontujeme plastovú na ovládanie VOP. Správnu polohu overíme pred montážou tak, aby bowden vychádzal z trupu čo najbližšie stredu VOP. Prenos sily na druhú polovicu VOP zabezpečuje smreková lišta.

Hotovú výškovku nalepíme na trup. Dbáme na kolmosť, u takto rýchleho modelu by sa každá nepresnosť zle prejavila v stabilite a ovládaní modelu. Depronovú výškovku na depronový trup lepíme purexom.

Smerovka Tucana nie je ovládaná. Obidve časti SOP sú z Depronu 4 mm a medzi nimi je výstuha. Na jednom modeli je zo smrekovej lišty 4×4 mm na mojom je z balzy 10×4 mm. V druhom prípade príslušne skráťte pevnú časť smerovky. Lištu ku kýlovke môžete nalepiť kontaktným lepidlom, pre lepenie „pohyblivej“ časti sa mi javí toto lepidlo nevhodné, smerovka sa mi zdá veľmi pružná a nabudúce ju prilepím purexom. Kýlovku s lištou nalepíme purexom na výškovku, opäť dbáme na kolmosť. Po jej zaschnutí dolepíme zadnú časť smerovky a trojuholníkový prechod medzi trupom a smerovkou. Malé trojuholníky z Depronu 4 mm nalepíme aj medzi trup a VOP.

Po nalepení chvosta spojíme servo VOP umiestnené za kabínou s VOP tiahlom u oceľového drôtu 0,8 mm v plastovom bowdene. Na servá používam blimpy MPJET, do páčky VOP ohýbam drôt do „L“ a zaistím kúskom bodwenovej trubičky a sekunďákom.

Je čas nalepiť krídlo. Skontrolujeme presné dosadanie krídla do výrezov v bočniciach trupu a ich výstuhách z balzy a prípadne dobrúsime a neustále kontrolujeme krídlo voči VOP. K lepeniu použijeme purex a po jeho zatvrdnutí ešte nalepíme výstužné trojuholníky alebo obdĺžniky medzi krídlo a trup z depronu 4 alebo 6 mm.

Celý spodok trupu polepíme pásom Depronu 4 mm odpredu až dozadu, nezabudnite vzadu urobiť montážny otvor pod servom VOP a prijímačom. Keďže na tento pás model pristáva, je vhodné ho zosilniť buď sklennou páskou alebo kvalitnou fóliou.

Servo krídeliek a páky krídeliek prepojíme dvomi krátkymi tiahlami z oceľového drôtu 0,8 mm. Spojiť ich môžeme zmršťovacími bužírkami, v tom prípade ešte pred zlepením krídla k trupu. Prípadne použijeme iný osvedčený spôsob. Ja mám na tomto stroji jeden experiment, ak sa ukáže ako bezpečný, neskôr ho zverejním. Zatiaľ má moje Tucano v čase písania článku za sebou 4 záletové a dva bežné lety, čo sa mi zdá na overenie spoľahlivosti môjho spôsobu málo. No skúša sa aj na druhom stroji.

Kabínu modelov u nás brúsime z bloku extrudovaného polystyrénu hrubého 60 mm. Základný bokorysný tvar režeme odporovou pílou a potom brúsime ostrým šmirgľom. Je to babračka, ale vo veľkej miere rozhoduje o konečnom vzhľade modelu. Z rovnakého materiálu je aj kryt motorového priestoru. Oba diely po vybrúsené natrieme dvoma vrstvami PAMlaku. Niekto môže kryt motora prilepiť, ja ich vždy pripevňujem len lepiacou páskou pre možnosť lepšieho prístupu k pohonu. Kabína je k trupu prichytená dvom malými magnetmi, zalepenými do priehlbiny v kabíne purexom, v zadnej balzovej prepážke a v smrekovej lište vpredu trupu mám dva malé oceľové vruty s veľkou hlavou.

Od motorovej prepážky až k prepážke serva krídeliek nalepíme purexom pás suchého zipsu pre prichytenie pohonnej batérie. Nad krídlom do bočníc trupu môžeme urobiť dva vetracie otvory pre odvod teplého vzduchu z trupu od motora, aku a regulátora. My ich máme prekryté mriežkou na sádrokartóny.

Ostáva inštalovať výbavu. Servá by mali byť už od stavby na svojich miestach, takže vložíme prijímač a pripevníme ho k zadnej prepážke buď obojstrankou alebo lepšie pomocou suchého zipsu. Do motorovej prepážky namontujeme motor a regulátor, ktorý môžeme fixovať k bočnici a kábel do prijímača vedieme okolo serva krídeliek k prijímaču, v prepážkach vyrežeme otvory a prípadne kábel zafixujeme proti pohybu počas letu.
Posúvaním pohonnej batérie model vyvážime, ťažisko je vyznačené na výkrese. Ak použijete ľahkú batériu, do špice modelu za motor dôkladne pripevnite závažie.

Keď je model hotový, môžete pristúpiť k záletu. Nastavte vo vysielači výchylky krídeliek a VOP na 4-5 mm na obe strany (fakt veľa netreba) a poproste pomocníka, aby vám model hodil pod uhlom asi 40° šikmo hore. Samému pilotovi sa model dosť zle hádže, keďže je to dolnoplošník a pri držaní za krídlom sa prevažuje dopredu. Po prvých letoch, keď už ho budete mať v ruke, sa to dá. Dobre a rovno postavený model stúpa plynule a bez záludností a na krídelká reaguje ladnými zatáčkami. Keďže krídlo ma profil rovnej dosky, nezabudnite držať rýchlosť. Model v rukách dobrého pilota lieta bez problémov aj na chrbte. Na pristátie je tiež trošku rýchlejší, ale s gumičkovým unášačom vrtule a pri miernom natiahnutí sa dá pekne položiť do trávy.

Želám vám s Tucanom veľa príjemných zážitkov. V nasledujúcej časti seriálu si povieme niečo o rôznych druhoch motorizácie modelu.