Áno, je to tak, toto leto uplynulo desať rokov od doby, kedy sme začali v našom klube produkovať modely Junior. Ani sa to nezdá, uplynulo to ako voda a my dnes už lietame úplne iné modely a úplne inak, ako pred tými desiatimi rokmi, keď sme sa v podstate učili lietať. Stačilo minulý víkend vidieť Mira, ako lietal na zatváraní neba so svojím Tucanom od Multiplexu. Pritom to bol jeho tretí let s týmto modelom! A všetko pri tom začalo práve pred desiatimi rokmi u nás v klube práve s depronovým modelom Junior.
Junior nebol prvým depronovým modelom u nás v klube, ale bol prvým sériovo vyrábaným modelom a „učiteľom lietania“. Väčšina členov nášho klubu v tom čase sme boli bývalí automodelári a hoci sme v minulosti sa pokúšali stavať modely lietadiel a lietať s nimi, tak práve my v klube sme s RC modelmi lietadiel veľké skúsenosti nemali. A keď nás Brada presvedčil na depronovej Lazy Bee, že „to“ naozaj lieta a že je to ľahké, ako hmotnosťou, tak stavbou, tak pilotážou, pustili sme sa do výberu predlohy a nakoniec aj do stavby našich prvých RC modelov lietadiel na elektropohon.
Pôvodne sme chceli stavať naraz šesť Juniorov z depronu 4 mm (Thermoplan z Hornbachu), nakoniec svetlo sveta uzrela trojica modelov. Každý trochu iný. Jeden s prevodovkou MPJET 2,3:1, druhý s lodnou prevodovkou Graupner (asi 3:1) a môj s vrtuľou na hriadeli. Spoločnú mali konštrukciu, stavebný materiál a motory: MIG 400, napájané sedemčlánkami NiMH GP-1100 alebo KAN1100. S regulátormi nám pomohol kamarát Miro zo Zvolena, ktorý nám pár jednosmerných 10A regulátorov motora vyrobil.
Junior je jednoduchý hornoplošník s krídlom do U bez krídeliek, ovládaný len smerovkou a výškovkou s reguláciou otáčiek motora. Intenzívne sme s nimi lietali a učili sa štartovať aj pristávať a trávili sme veľa času na letisku. Keď sme ho zvládli, navrhol som krídlo do V s krídelkami ovládanými jedným servom a opäť sme sa mali čo učiť.
Junior získaval popularitu aj na akciách, kde sme ho predvádzali. Najmä v Antole a na Iliji. Ľudia nás žiadali o plánik a návod na stavbu aj odporúčané vybavenie.
Junior stál aj za zrodom tohto webu. Odpovedať na množstvo emailov ohľadne detailov ale aj postupu práce na Juniorovi prestalo byť v mojich silách a tak som začal zverejňovať seriál návodov na stavbu Juniora, doplnený množstvom fotografií. V našom klube sa medzitým stavali nové Juniory. Či už pre ďalších členov klubu alebo ako náhrada tých havarovaných.
Ako išiel čas, stávali sa striedavé elektromotory a regulátory dostupné. Plechové MIG 400 nahradili čínske motory 2830 s 1000 alebo 1100 kV a regulátory medzi 18 a 20A. Dá sa povedať, že Junior lietal s najlacnejším vybavením. Ako baterka sa nám osvedčila akákoľvek cca 1300 mAh lipolka trojčlánok. Vrtuľa potom vychádzala od 8×6 po 9×7. Servá Hitec 81 a neskôr GWS NaroPro sme postupe menili za menšie, osvedčili sa nám Hextronik HXT-900.
Niekoľko Juniorov sme pre našich kamarátov u nás v dielni aj vyrobili. Dalo nám to mnoho skúseností zo stavby deproňákov, mimo iné sme podstatne znížili spotrebu lepidla na jeden stroj bez straty pevnosti alebo životnosti Juniora 😉
Krídlo z Juniora bolo mimochodom základom aj pre depronový elektrovetroň EVO5, len trup bol výrazne iný. Tiež najprv lietal na plechovku MIG 400 a NiMH osemčlánok, neskôr dostal môj obľúbený Himodel 2830-1000.
Depronové Juniory dali neskôr základ stavbe ďalších modelov, medzi nimi najúspešnejšie bolo asi Tucano, opäť začínalo s MIG 400 a NiMH aku a končilo s 2830-1000 Kv a Lipolkou.
Junior však bol prvý model, s ktorým sme sa my autíčkári naučili lietať a dnes nás kolegovia na akciách považujú za starých leteckých modelárov. Zásluha za to všetko patrí Juniorovi, modelu pána Potenského, ktorého obrysy sme v klube po dlhých debatách vzali ako základ, zväčšili na rozpätie vhodné pre ťažké motory MIG 400 a baterky 7xNiMH 1100 a postavili v pár desiatkách kusov u nás a kto vie, v koľkých kusoch ešte lietal v Čechách, na Morave a na Slovensku podľa návodov na tomto (aj staršom) webe.
Kto ste Juniora postavili a lietali, spomeňte si naň. Je to práve desať rokov, čo prišiel na tento svet a modelárske nebo nie len nad Sklabinou!
Veru sa to nezdá, s odstupom času musím povedať, že to boli pekné časy, naozaj sme ho doslova olietali, ja som potom ešte postavil vlastnú verziu Junior SPORT II a bolo to v celku zaujímavé sledovať ako sa s novými skúsenosťami uplatňovanými pri stavbe aj menili a upravovali jednotlivé ďalšie a ďalšie kusy. Tých možností je naozaj dosť a nielen čo sa týka vzhľadu ale aj pohonu a konštrukcie. Tak nech ešte lieta a robí radosť, kto chce jednoduchý, lacný, odolný a spoľahlivý tréner stavajte a lietajte 🙂