V poslednom období som chodieval často lietať s elektrovetroňom Astra. Na letovú plochu som musel autom a ako je známe, najväčšie škody modely utrpia pri transporte. Astra má ochranné poťahy na delené krídla aj chvostové plochy a tiež na trup. Zdá sa, že je dobre chránená, ale samotné prenášanie z domu do auta spolu s dvomi kufríkmi nebolo pohodlné. Preto som hľadal nejaký lepší spôsob transportu.

Rád lietam s elektrovetroňmi a hľadám termiku. A toto leto som si povedal, že by som pre svoj návrat k lietaniu po dvojročnej prestávke si mal zaobstarať nový termický vetroň. Oprava Rival Short-T sa ukazuje ako problémová a stavať nový depronový model nemám čas ani chuť. Tak som sa pozrel na modelárske bazáry.

Najväčšie škody utrpí model pri preprave. Najcitlivejšie sú deproňáky, ale aj ostatné druhy modelov nie sú ušetrené. Pri nakladaní do auta, pri ich vyberaní, vždy najmä poťah krídel a výškovka so smerovkou môžu utrpieť škrabance alebo sa pretrhne poťah. Zavadenie o klapku alebo krídelku o rám dverí alebo sedačku zase poškodí často prevody serva. Na svojho malého elektrovetroňa Short-T som si vyrobil jednoduché prepravné ochrany na krídlo a VOP.

Vo štvrtok 23. apríla som sa konečne dostal do vzduchu. Prvý raz tento rok. Vonku bolo pekne a teplo, slnečno, len mierny vetrík. Baterka vo vysielači Futaba FC-16 mala dokončený cyklus nabiť-vybiť-nabiť a aj na elektrovetroň Short-T som dokončil ochranné puzdrá na krídla pri transporte. A práca bola tiež spravená, takže som mal čas aj možnosť aj podmienky vyjsť na lúku za mestom. Ako na potvoru nikto z kolegov ten deň nemal čas. Oni si polietali už minule. Tak som skúsil, či to takto na jar nosí.

K elektrovetroňom ma to ťahalo už dávno. Aj preto som po naučení sa lietania s Juniorom navrhol depronový elektrovetroň EVO5 a trénoval s ním, aby som nepoškodil požičaného Rival Short. No a teraz mám konečne plnohodnotný vlastný elektrovetroň, vďaka kamarátovi.
 

Kedysi sm...

Okrem krídla som na EVO-5 / EVO-6 depronovom elektrovetroni musel opravovať aj trup. Pristál som s ním kolmo dole z asi 100 metrov do oračiny 😉 Čistý lom trupu zvádzal o jeho oprave, dobre navrhnutá motorová prepážka tiež nedala veľa práce. Radšej som ale vyrobil nový trup, ten opravený by možno chvíľu poslúžil, ale nový bol hotový rýchlejšie, aj za použitia dobrých dielov zostarého. Tu je pár fotografií.

Lietanie s elektrovetroňom ma nadchlo, depronová konštrukcia sa ukázala ako schopná a odolná, no pokiaľ vonku trochu fúkalo, lietanie s ušatým krídlom s profilom s rovnou spodnou stranou sa stávalo nemožné. Priatelia ma súčasne nahovárali, aby som spravil krídlo s klasickým vetroňovým profilom, teda so zdvihnutou spodnou časťou pred nosníkom. A tak som sa rozhodol a spravil V-krídlo, EVO6, kde som si odskúšal nový profil a novú technológiu stavby.
Považujem za dôležité podotknúť, že najmä konštrukciu považujem teraz za slepú uličku, no ale napíšem, čo treba zmeniť, aby krídlo bolo použiteľné na model. Letové skúsenosti popíšem v niektorom z nasledujúcich článkov.

Elektrovetroň je hotový. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.

Áno, je to tak, po takmer polroku dokončujem seriál o stavbe depronového elektrovetroňa, ktorý medzitým dostal názov EVO5, dielom o stavbe trupu. Fotografie som mal pripravené, len som čakal na dokončenie výkresu modelu. Takže teraz vám už nič nebráni pustiť sa do stavby.

Tak som sa konečne dostal k tomu, že som dokreslil trup a krídla do rozpracovaného plániku na EVO5 vrátane rezu krídla s profilom a kótami.