V nedeľu 29. júla 2018 v podvečerných hodinách sa do vzduchu vzniesla Andula, EPP model AN-2 a brázdila vzduch na Strednými Plachtincami. Pred letom absolvoval model technickú prehliadku, kontrolu všetkých uzlov a spojov a výmenu lepiacich pások na anténach prijímača. A tiež kontrolu a test trojčlánkov LiPol. Opäť lietam!

Prezentovanie našej práce pred verejnosťou sme začali aplikovať už dávno a preto vieme, že to prináša svoje ovocie. Za každých podmienok sme vedeli nájsť cestu k svojim priaznivcom aj divákom z radov laikov a tak tomu bude aj teraz, vo februári 2017.

V stredu krátko po obede mi zazvonil mobil. Miro sondoval, čo dnes popoludní robím. Tak mu vravím, že aj dnes budem v záhrade, ako inak. Ale je že super počasie a vietor bude len do 2m/s, takže ideálne pre lietanie. A on, že práve o tom som mnou chcel hovoriť. Tak mu hovorím, že o pol šiestej sú vítaní, lebo o šiestej už by sme mali byť na kopci, aby som o siedmej mohol byť dole pri grile. Budeme s priateľkou večerať, sú pozvaní.

Do klubu chodím stále málo, zato lietať začínam celkom často 😉 Sám 🙁 Pretože takmer všetky poobedia trávim na záhrade pri majstrovaní (mal by som radšej písať v dielni), tak chodievam lietať na veľkú lúku nad záhradou. Do vzduchu tu odštartoval v krátkom čase už druhý stroj. Lietanie tu mi umožňuje výrazne šetriť čas, mám ho teda viacej na zábavnú prácu aj na samotné lietanie. A nevyrušujú ani motorkári, ani psíčkári, ani korčuliari ani pohrebné spevy.

Pozvánka na túto tradičnú akciu sa objavila na internete a v mailových schránkach trochu neskoro. Viac, ako týždeň na rozhodnutie, či ísť alebo neísť nie každému stačí a tak sa oproti minulým rokom zišlo podstatne menej ľudí aj modelov. Svoje určite zohral aj fakt, že počasie sa malo koncom týždňa pokaziť takmer na celom Slovensku. My sme sledovali každých šesť hodín zmenu predpovede a tá v piatok hlásila na sobotu pod Sitnom síce oblaky, ale bez dažďa. A tak sme v sobotu ráno vyrazili a celý deň nič neľutovali.

Nesúťažíme. Lietame pre radosť. Takže žiaden presné špecifikácie, predpísané pohony, žiadne stopky. Modely nás musia baviť, musia sa nám páčiť, musia nás zaujať. Na jeseň sme si polietali s dvojplošníkmi a potom v dielni Miro prišiel s nápadom na niečo iné, zábavnejšie. Ukázal mi plán a trochu ma ukeciaval, lebo sa mu nechcelo stavať samému a s malosériovou stavbou máme u nás v klube len dobré skúsenosti. Vždy sa totiž dá v skupine niečo vylepšiť a urobiť rýchlejšie.

O dva týždne bude druhá májová sobota pred treťou májovou nedeľou. Skrátka bude 14. mája a Lučenčania plánujú na svojom trávnatom letisku otváranie neba. Nemal by som chýbať ani ja. S čím plánujem doraziť?

Posledných pár týždňov ste tu nenašli žiadne nové články z lietania ani z práce v dielni. Pravdu mali tí, čo ma kritizovali, že málo času venujem práci v klubovej dielni a už vôbec nechodím lietať. Prakticky odvtedy, ako som na jeseň poškodil JAK-7, som na letisku nebol. Model som iba opravil. Ani moje obľúbené RC modely áut 1:18 nedostali túto zimu šancu, neodštartoval som ani do jedného preteku. No nezaháľal som, splnil sa mi jeden veľký sen.

Po sobotňajšom lietaní s kamarátmi bolo jasné, že sa počasie na pár dní pokazí a s lietaním na letisku aj na lúke bude na dlhšiu dobu pauza. A nedeľa dopoludnia tomu napovedala. Hmla celé ráno a neskôr vietor. No keď som krátko po druhej popoludní vyzrel na chvíľu von oknom, hneď som volal Mirovi: slnko a bezvetrie. Nakoniec som na letisko išiel sám. A keďže Jak-7 bol po nehode ešte v oprave, voľba bola jasná. Lietať budem s Andulou.

Radi chodíme na akcie, poriadané inými klubmi, kde si nie len polietame, ale aj stretneme kamošov a podebatujeme s ľudmi, ktorých poznáme. No s rovnakým cieľom prídu na rôzne lietania pre radosť aj ostatní, takže s niektorými ľuďmi stihneme prehodiť len pár slov. A tak Mira napadlo, že by sme mali opäť zorganizovať spoločné lietanie s kamošmi z Lučenca. Jednak nadviazať na tradičné spoločné lietania z čias depronových Juniorov, jednak im takto poďakovať za pohostinnosť, ktorá sa nám vždy dostane na ich letisku v Lučenci.