Elektrovetroň je hotový. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.

V piatok posledného novembra sme sa poobede vybrali na letisko krátko prevetrať svoje modely. Otec a syn Miro K. ma vytiahli na letisko, ale keďže som mal za sebou náročný týždeň a tiež som sa necítil najlepšie (ešte som netušil, ako zle na tom budem cez víkend) a bol som u zákazníka mimo mesta, tak ja som sa len zastavil aspoň „na čumendu“.

Na pohľad t...

Áno, je to tak, po takmer polroku dokončujem seriál o stavbe depronového elektrovetroňa, ktorý medzitým dostal názov EVO5, dielom o stavbe trupu. Fotografie som mal pripravené, len som čakal na dokončenie výkresu modelu. Takže teraz vám už nič nebráni pustiť sa do stavby.

Dnes dopoludnia sa ukázalo slnko a vietor nikde. Sem tam nejaký oblak, a tak zopár telefonátov a po obede sme sa stretli v klube a naložili. Dnes malo mať premiéru krídlo, pripravované na EVO5 aj Brko. Varianta som sa preto rozhodol nechať doma.

Predpoveď počasia sľubovala dážď a vietor, zamračené. No vonku celý deň svietilo slnko, oblakov minimum, no proti ceste na letisko bránil dosť silný vietor, aspoň na naše deproňáky silný. Takže som skončil v dielni. Vlastne skončili. Spolu s Maťom.

Počasie ako z obrázka. Slnečno, relatívne teplo a bezvetrie. Voľný deň k tomu a modelárska idylka je na svete. Tentoraz iba pre vyvolených. Tak sme sa s Maťom stretli krátko po poludní v klube, naložili modely a vyrazili smer Sklabiná.

Ako som už avizoval, upravil som si štandardný feritový motor MIG 400 pre elektrovetroň EVO5. V nedeľu 14. októbra 2007 som mal možnosť konečne motor otestovať a porovnať ho s pôvodným, neupraveným motorom. Prinášam Vám praktické výsledky testov.

Už od rána sa ukazoval pekný deň. Bezoblačná obloha, slniečko a bezvetrie. Po včerajšom fujaku priam neskutočné. Len teplomer ukazoval slabých 9°C. Prvý sa ozval Maťo a potom som ja obvolal kolegov a po dvanástej hodine už som bol v klube a pripravoval veci na letisko.

Dnes som konečne prelomil modelársky absťák a dostal so po dlhom čase na letisko. Deň bol krásny už od rána a po splnení si domácich povinnosti (vytopený som bol nie len v kancelárii, ale aj doma, a bolo treba taktiež maľovať) som vyštartoval do klubu pre veci. S Vladom a Mirom K. sme boli dohovorení už od piatku, tak som zavolal Samovi a podľa hlasu mi bolo jasné, že on už na letisku je. Tak EVO5 s futabou šlo do kufra a smer Sklabiná.

Nesúťažné modelárske stretnutia v Štiavnici si pomaly ale isto získavajú stále lepšiu a lepšiu reputáciu. Tento ročník „veľkého“ lietania pri obci Ilija v tieni majestátneho Sitna v tomto smere nebol iný. Dobré počasie, pekné modely, výborná nálada. A skvelé polietanie.

Už od rána ...