V dnešnom dieli seriálu sa pozrieme na ďalší bonbónik v konštrukcii Scalpel. Keď som ladil model na minuloročné majstrovstvá do Polnej, tak som pri testoch večer pred pretekmi i po veľmi malých kontaktoch s drevenými mantinelmi zlikvidoval celú zásobu guličkových ložísk uloženia osi zadnej nápravy. Chvíľu mi trvalo kým som prišiel na to prečo to tak je … ..na vine bolo:

Spodn...

O modeli Robitronic Scalpel by sa dalo spoľahlivo napísať, že sa pod ľúbivým obalom skrýva menej vábny obsah. Ak máme model v originálnom prevedení len na stole alebo niekde na poličke, tak vyzerá všetko doslova idylicky. Akonáhle začneme jazdiť alebo dokonca pretekať, začnú sa hromadiť problémy. Tento mini seriál bude postupne predstavovať problémy tohto modelu a ich riešenie. Nekladiem si za cieľ riešiť siahodlhé teórie zadokoliek, ale chcem užívateľa tohto modelu upozorniť na slabé miesta a ponúknuť možné riešenie problémov tak ako som ich prakticky overil.

Mnoho ľudí sa ma pýta, ako je to so životnosťou a odolnosťou modelov 1:18 2WD, teda zadokoliek, a s ich pohonom z jednosmerného motora MIG 280 a dvojčlánkom LiPol. Najlepšie vás hádam presvedčím prekladom článku, ktorý popisuje priebeh a výsledky šesťhodinového preteku v Polnej na Vysočine (Česká republika). Áno, čítate správne. Malé modely jazdili šesť hodín v kuse! Ako nakoniec vyzerali?

Prevodové kolesá sú, ako je už zvykom, vyrobené vysoko presne odvalovacou metódou z čierneho delrinu. Vyrábajú sa jednak v štandardnom module 0,5mm, ktorý je zhodný s modulom populárnych kovových pastorkov ALSracing predávaných pre modely Xray M18, Nanda atď. Prevody sa vyznačujú mimoriadne tichým a pokojných chodom. Vysoká rozmerová presnosť, precízne evolventný tvar boku zuba a znamenitý východiskový materiál sú tak zárukou mimoriadne nízkeho opotrebovania a dlhej životnosti týchto prevodov. Nízke straty v prenose krútiaceho momentu z motora na zadnú nápravu sú tak samozrejmosťou.

Modely on-road osemnáctok sú rádiom riadené modely automobilov v mierke 1:18 poháňané elektromotorom ale aj spaľovacími motormi. Modely, predovšetkým tie na elektromotor, sa vo svojej podstate príliš nelíšia od svojich väčších kolegov, elektier v mierke 1:12, alebo 1:10. Avšak vzhľadom k určitým špecifikám týchto modelov dochádza k istému stieraniu kvalitatívnych rozdielov medzi rôznymi koncepciami a konštrukciami podvozkov (4WD, 2WD) a viac sa prejavuje vplyv vodičských schopností užívateľa. Tento aspekt je výrazný predovšetkým pri jazde na tratiach zodpovedajúcich práve tejto mierke. Na dráhe šírky 1-1,3 metra výkon motora a finančný vklad do modelu nie je pre úspech rozhodujúci. Hlavnou prednosťou týchto modelov, ktorá určite ovplyvní ich popularitu najmä v budúcnosti, je nízka obstarávacia cena a veľmi nízke prevádzkové náklady.

V sobotu 8. novembra 2014 som sa zúčastnil preteku automodelárov v športovej hale vo Valalikoch pri Košiciach. Prihlásil som sa do kategórie 1:18 s jednoduchou ambíciou: neskončiť posledný a mať stratu na víťaza maximálne 20%. Vzhľadom na päť prihlásených v tejto kategórii vrátane mňa sa dalo tušiť, že splnenie týchto cieľov nemusí byť jednoduché. S ohľadom na nadpis článku by som tu mohol tento report ukončiť. No nedá mi to nepochváliť sa podrobnejšie 😉

Tento týždeň som venoval okrem práce aj kontrole svojho auta 1:18 Scalpel a jeho príprave na preteky. Dohodol som si jazdenie s Košičanmi vo Valalikoch a tiež som si vybral súťaže pri Zlíne, ktoré chcem absolvovať pred Medzinárodnými majstrovstvami koncom januára 2015 pri Kroměříži. Dnes som si poobede zabalil všetko do kufríkov a vlastne už len v sobotu ráno všetko naložím do auta.

Mám na mysli samozrejme modely áut v mierke 1:18 s pohonom elektromotorom. Pár článkov tu na webe o týchto modeloch a súťažení s nimi mám, tak možno viete, ako tie autíčka vyzerajú. A po poslednej konferencii automodelárov v Bystrici, kde som sa stretol s pár starými známymi, si myslím, že by osemnástky mohli mať slušnú perspektívu. Poďme sa spolu pozrieť na ich možnosti a čo by nás mohlo pri nich spájať.

Kto číta môj web, hoci aj nepravidelne, tak už musí vedieť, že okrem stavby deproňákov sa aktívne venujem aj RC autám a okrem stavby modelov som aktívny aj organizačne. Jeden rok som dokonca pôsobil ako predseda Rady automodelárov a člen predsedníctva Zväzu modelárov Slovenska, ale pre isté organizačné aj osobné dôvody som sa funkcie vzdal. No na modelárstvo a veci organizačné som nezanevrel. Aj preto som neodmietol ako predseda Model-Klubu Veľký Krtíš účasť na konferencii, ktorá raz za štyri roky predchádza Valnému zhromaždeniu Zväzu modelárov. Pôvodne som sa chystal napísať len pár poznámok v jednom článku, no situácia, zdá sa, naberá dramatický smer, preto je tento príspevok len začiatok.

Lietanie pod Sitnom v netradične jarnom termíne.