Depronový Junior je môj druhý model, má (zúžený) trup a v poradí štvrté krídlo. Rozpätie 1100 mm, hmotnosť 550 g, ovládané VOP, SOP a krídelká (Waypoint 084), pohon Speed 400/6V, prevod 3:1,

Dokončil som svoj nový elektrolet, a keď že klubovú dielňu opustilo už jedenásť strojov tohto typu, dostal príznačné meno: Junior XII. V čom je iný a aký vlastne je?

Tak som nazval druhú verziu svojho modelu Junior 400 s upraveným krídlom, ktoré som dnes dokončil.

Po kratšej dovolenkovej odmlke som sa dnes dostal k zalietaniu nového Juniora. Už som sa na to tešil, prvý raz som mal v ruke aj Futabu FC-16, doteraz som lietal s Futaba Attackom. Miro s Vladom s rovnakými strojmi už majú pár letových dní za sebou, mám čo robiť, aby som ich náskok dohnal. Ako teda Junior 400 lieta?

Tak som tento týždeň zdarne dokončil svoj prvý polystyreňák Junior 400, vychádzajúci z rozšíreného a osvedčeného Potenského Juniora na menší motor.

Tiež vám pri čítaní nadpisu tohto článku príde na um nápev pesničky Joža Ráža „Že mi je ľúto“? Nepočúvam rádio ani nesledujem televízor dlhé roky. Možno preto si pamätám tie omnoho staršie relácie a programy, ešte z čias, keď komunisti rovnako vymývali mozgy, ale nebol až taký silný tlak, ako dnes. Aby som sa vrátil späť k téme. Nedávno som od jednej osoby dostal otázku, či je mi ľúto, že sa náš modelársky klub rozpadol a že som prestal modeláriť. Je?

Prvý model ...

V poslednom období som chodieval často lietať s elektrovetroňom Astra. Na letovú plochu som musel autom a ako je známe, najväčšie škody modely utrpia pri transporte. Astra má ochranné poťahy na delené krídla aj chvostové plochy a tiež na trup. Zdá sa, že je dobre chránená, ale samotné prenášanie z domu do auta spolu s dvomi kufríkmi nebolo pohodlné. Preto som hľadal nejaký lepší spôsob transportu.

V mailovej schránke ma prekvapila pozvánka na mimoriadnu konferenciu Klubu leteckých modelárov Zväzu modelárov Slovenska. Nebol som si vedomý nejakého blížiaceho sa termínu pravidelných rokovaní. Tak čo sa deje? Prečítal som si pozvánku aj súvisiace dokumenty a bol som prekvapený druhý krát. To, čo sa nepodarilo na poslednej konferencii ZMOSu sa deje teraz inak. A ako inak, zase ide len o prachy niektorým ľuďom.

Radi chodíme na akcie, poriadané inými klubmi, kde si nie len polietame, ale aj stretneme kamošov a podebatujeme s ľudmi, ktorých poznáme. No s rovnakým cieľom prídu na rôzne lietania pre radosť aj ostatní, takže s niektorými ľuďmi stihneme prehodiť len pár slov. A tak Mira napadlo, že by sme mali opäť zorganizovať spoločné lietanie s kamošmi z Lučenca. Jednak nadviazať na tradičné spoločné lietania z čias depronových Juniorov, jednak im takto poďakovať za pohostinnosť, ktorá sa nám vždy dostane na ich letisku v Lučenci.

S Jakom lietam každý alebo každý druhý deň. Snažím sa lietadlo dostať do ruky a čo najviac trénovať. Je to mrška malá a dnes som dostal ďalšiu lekciu. Využil som pekné slnečné počasie a šiel som poobede lietať na lúku pri čističke, aby som nevyrušoval na lúke pri cintoríne ľudí, čo si na dnes nechali svoje „povinnosti“ voči predkom. Pri treťom lete sa znížil počet pristáti voči počtu štartov.

V podstate ...